České národní listy

V roku 1993 sme hlasovali za americkú ústavu a teraz za našu ruskú.

O čom bolo ruské referendum o ústave?

Moskva 2. júla 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Dlho očakávané referendum v Rusku sa konalo. Rusko hlasovalo o dodatkoch k Ústave Ruskej Federácie. Za schválenie dodatkov k novej ústave hlasovalo 78  percent oprávnených voličov. Proti bolo 21,2 percenta. Účasť na referende dosiahla  65 percent oprávnených voličov, pričom nebolo žiadne kvórum pre platnosť referenda. Je azda Rusko dnes stabilnejšie ako USA alebo EU? Vyhlásia USA nové sankcie? Jeden ruský prispievateľ na internete napísal:  V roku 1993 sme hlasovali za vašu americkú ústavu (tzv. jelcinská ústava) a teraz v roku 2020 sme hlasovali za našu ruskú ústavu 

Hlasovanie sa pôvodne malo uskutočniť 22. apríla 2020, ale kvôli pandémii Covid-19 bolo presunuté na 1. júla. Keďže ale stále čiastočne platia sanitárne obmedzenia, bolo umožnené hlasovať od 25. júna.

Nad priemerom ZA boli výsledky na Kaukaze, Kubáni (kozácka oblasť, 90% za), v Stavropoľskom kraji (91,5 % za), Kryme (90,5% za), Sevastopoli, Brianskej oblasti, Tule (centrálne Rusko), Baškirsku, republike Mordva, Jamale a Kemerovskej oblasti (Sibír). Pod priemerom dopadlo hlasovanie v Nenetskom autonómnom okruhu (45 % za), Jakutsku (58% za), a Chabarovskom kraji (Ďaleký východ, 62% za).

Dodatky zaisťujú sociálne záruky pre občanov a hlavne dôchodcov. Nová Ústava explicitne definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Spomína Rusov ako štátotvorný národ a ruštinu ako štátny jazyk na celom území Ruskej Federácie (RF). Obmedzuje prezidentské obdobia na dve, pričom doteraz obmedzenie sa vzťahovalo len na dve po sebe idúce obdobia. Súčasne sa zakazuje odovzdať hociakú časť územia iným štátom (v praxi napríklad Kurilských ostrovov Japonsku alebo Krymu Ukrajine) a dáva sa tiež možnosť „Federácii“ vytvárať „federálne územia“. Tú sa pravdepodobne vytvára „poistka“, aby sa nestalo ako v prípade rozpadu ZSSR, že rozsiahle historické ruské územia s ruským obyvateľstvom boli odovzdané novovznikajúcim štátom bývalého Sovietskeho zväzu. Odhaduje sa, že sa takto ocitla jedna tretina Rusov mimo územia súčasného Ruska.

Iným dôležitým článkom je ustanovenie, že rozhodnutia medzinárodných súdov a organizácii sa nebudú vykonávať na území Ruska, pokiaľ protirečia Ústave RF. Toto je dôležité, lebo RF bola povinná ešte od doby vládnutia bývalého prezidenta Jelcina vykonávať rozhodnutia medzinárodných súdov a najmä Európskeho súdneho dvora a tým pádom akceptovala rozsudky Európskeho súdneho dvora a platila odškodné rôznym disidentom a tiež ľuďom obvineným v Rusku z terorizmu.

Rusko na základe tzv. jelcinskej ústavy z decembra 1993 je krajina so silnými právomocami prezidenta. Zákonodarná moc je uskutočňovaná cez Federálne zhromaždenie, ktoré pozostáva z dvoch komôr: Štátnej Dumy (parlament) a Rady Federácie (Senát).

Na základe terajšieho referenda najdôležitejšie dodatky a právne upresnenia sú nasledovné:

1. Územie Ruskej federácie (RF) zahrňuje územia jej subjektov (regiónov) vnútorne vody a teritoriálne moria a vzdušný priestor nad nimi. Na území RF na základe federálneho zákona môžu byť vytvorené federálne územia. Organizácia verejnej moci na federálnych územiach sa určuje federálnym zákonom.
2. RF zabezpečuje ochranu svojej suverenity a územnej celistvosti (integrity). Činnosť a výzvy smerujúce k pozbaveniu (čo aj) časti územia RF sú zakázané. 
3. RF je nástupníckym štátom ZSSR na svojom území a právnym pokračovateľom ZSSR.
4. RF je pokračovateľkou svojej tisícročnej histórie a zachováva si pamiatku o svojich predkoch a vieru v Boha…ctí si pamiatku na obrancov Vlasti (Otčiny) a zabezpečuje ochranu historickej pravdy. Znižovanie hrdinstva pri obrane Vlasti sa nepripúšťa.
5. Deti sú prioritou štátnej politiky Ruska a štát vytvára podmienky na všestranný duchovný, mravný, intelektuálny a fyzický rozvoj detí a ich výchove k vlastenectvu, občianskej zodpovednosti a úcte k starším.
6. Úradným jazykom  na celom území RF je ruský jazyk ako jazyk štátotvorného národa, ktorý je súčasťou mnohonárodnostného zväzku rovnoprávnych národov RF. (Jednotlivé národnostné ) republiky (RF sa skladá z 85tich regiónov-subjektov, vrátane 22 republík, 9 krajov, 46 oblastí, troch miest federálneho významu atď.) majú právo si ustanoviť svoje úradné jazyky, ktoré sa používajú spolu so štátnym jazykom RF.
7. RF poskytuje podporu krajanom žijúcim v zahraničí pri výkone ich práv a zabezpečení obrany ich záujmov a tiež zachovaní spoločnej ruskej identity.
8. Štát ochraňuje rodinu a inštitúciu manželstva  ako zväzku muža a ženy a vytvára podmienky pre dôstojnú výchovu detí v rodine a tiež splnenie dospelými deťmi ich povinnosti starať sa o rodičov.
9. RF môže byť členom medzinárodných organizácii a odovzdať im časť svojich právomocí pokiaľ to nemá za následok obmedzenie práv a slobôd človeka a občana (RF) a neprotirečí to základom ústavného poriadku RF. Rozhodnutia medzinárodných orgánov, ktoré protirečia Ústave RF, sa nevykonávajú v RF.
10. Prezident RF je garantom Ústavy RF a ľudských práv a slobôd… a chráni suverenitu RF, jej nezávislosť, územnú celistvosť a občiansky mier.
11. Prezident RF je volený na 6 rokov…a môže vykonávať funkciu najviac dve volebné obdobia ( keďže táto Ústava je nová Ústava RF, vstupuje do platnosti od momentu jej prijatia a teda sa nevzťahuje na predchádzajúce volebné obdobia).
12. Prezidentom RF môže byť zvolený občan RF ktorý musí mať aspoň 35 rokov, trvale žije v RF aspoň 25 rokov a nemá a nemal cudzie občianstvo alebo miesto bydliska. Prezident RF má zakázané mať účty alebo uchovávať finančné prostriedky alebo iné cenné veci  v zahraničných bankách mimo územia Ruska.
13. Prezident RF môže byť zbavený svojej funkcie rozhodnutím Rady Federácie (Senát) na základe obvinenia Štátnou Dumou ( parlamentom) vo vlastizrade alebo inom ťažkom zločine, potvrdeného rozhodnutím Ústavného súdu. Rozhodnutie o obvinení z vlastizrady Štátnou Dumou (Parlament) a rozhodnutie o zbavení funkcie Radou Federácie (Senát) musí byť prijaté aspoň dvojtretinovou väčšinou poslancov respektíve senátorov.
14. Federálne zhromaždenie sa skladá z dvoch komôr – Rady Federácie a Štátnej Dumy.
15. Senátorom RF môže byť byť iba občan RF, ktorý dosiahol 30 rokov, trvale žije v RF, nemá a nemal cudzie občianstvo alebo miesto bydliska. Senátorom RF je zakázané mať účty  alebo uchovávať finančné prostriedky alebo iné cenné veci v zahraničných bankách mimo územia Ruska.
16. Poslancom Štátnej Dumy RF môže byť zvolený iba občan RF, ktorý dosiahol 21 rokov, trvale žijúci v RF, ktorý nemá a nemal cudzie občianstvo alebo miesto bydliska. Predchádzajúce finančné zákazy pre senátorov platia aj pre poslancov Štátnej Dumy.
17. Poslanec Dumy nemôže byť poslancom iných orgánov štátnej moci ani miestnej samosprávy.
18. Predsedom vlády RF, podpredsedom vlády RF, federálnymi ministrami a inými vysokými úradníkmi federálnych orgánov výkonnej moci môže byť iba občan RF, ktorý dosiahol 30 rokov, trvale žije v RF a nemá cudzie občianstvo alebo miesto bydliska. V ich prípade takisto platia predchádzajúce finančné zákazy.
19. Sudcami RF môže byť iba občan RF, ktorý dosiahol 25 rokov, má vyššie právnické vzdelanie a právnickú prax najmenej 5 rokov, trvale žije v RF a nemá cudzie občianstvo alebo miesto bydliska. Predchádzajúce finančné zákazy platia aj pre sudcov.
20. Predseda, podpredseda Ústavného a Najvyššieho súdov a sudcovia Ústavného a Najvyššieho súdov sú menovaní Radou Federácie (Senátom) na základe nominácie Prezidentom RF.
21. Prokurátorom RF môžu byť iba občan RF, ktorý trvale žije v RF a nemá cudzie občianstvo alebo miesto bydliska. Predchádzajúce finančné zákazy platia aj pre prokurátorov.

Časy keď v ZSSR vládla dogmatická komunistická ideológia sa zmenili. A Rusko sa zmenilo tiež. Propagandisti  a nevedomci rôzneho druhu stále šíria staré ideologické klišé (z francúzskeho cliché – stereotyp), že Rusko je ako keby stále komunistické. Nuž, bohužiaľ pre nich, zaspali dobu. To už dávno nie je pravda.

Ale je pravda, že dnešné tradičné a konzervatívne Rusko, vyznávajúce tradičné európske hodnoty, sa vzbúrilo voči dnešnému neznášanlivému a fanatickému politickému ultraliberalizmu a politickej korektnosti (zakladatelia skutočného liberalizmu ako John Locke alebo John Stuart Mill by sa dnes s hrôzou obracali v hrobe, keby videli akí nasledovníci sa k ním dnes hlásia).

Rusko dnes po rokoch úpadku obnovuje svoju nezávislosť a suverenitu. Nevraživosť voči Ruska zo strany Západu sa ale tiahne stáročiami ako aj pocit nadradenosti a povýšenectvo voči Slovanom.

Svet je v pohybe a nastupuje nová éra vo svete. Niektorí to ešte nevedia, sladko spinkajú a omieľajú ošúchané a otrepané frázy. Antiruská hystéria vrcholí. Pomaly Rusko a konkrétne „diabol“ Putin, sú zodpovední za všetko, čo sa udeje alebo neudeje vo svete. Od zasahovania do volieb, kybernetických a hybridných útokov, vraždenia po celom svete, nedostatku toaletného papiera, brexitu, zvolenia Trumpa a aj úmyselného vytvorenia hnutia „Black life matters“.

„Udreli ruské mrazy“. Treba nové sankcie, vypovedať ďalších diplomatov.  Fráza „lebo Putin“ sa stáva legendou. V dejinách sa situácia pred „historickým zlomom“ častokrát stáva absurdnou a mnohí opotrebovaní politici a funkcionári stále opakujú tie isté tridsať rokov staré ideologické formulky. Janko Kráľ v dume bratislavskej píše:

Ten prešporský zámok pekne murovaný-

Čudujú sa na Dunaj tí páni……

Tí nádherní páni pilnú radu majú,

že oni povestný Dunaj zahatajú,

a tie naše Tatry zďaleka sa smejú,

„Zahatajte, páni, keď máte nádeju!

Dezider Štefunko

Čukotka: za  –   80,3 %,  proti  –  18,6 %.

Sachalin: za  –  74,84 %, proti  –  24,04 %.

Židovská autonómna oblasť: za  –  77,3 %, proti  –  21,39.

Kamčatka: za  –  61,76 %, proti  –  37,16 %.

Magadanská oblast: za  –  63,03 % proti –  36,62%.

Chabarovský kraj: za  –  62,28 % proti –  36,64.

Amurská oblasť : za  –   70,42% proti –  28,25% .

Prímorský kraj: za 78,86 %, proti  –  20,24 %.

Altajská republika: za  –  66,16 %, proti  –  32,83 %

Chakassia: za  –  69,52 %, proti  –  29,28.

Tyva: za  –  96,79%, proti  –  2,99%.

Tomská oblasť: za  –  64,86%, proti  –  34,09%.

Kurganská oblasť: za  –  69,58%, proti 29,53%.

Buriatia: za  – 71,95%, proti 26,49.

Irkutská oblasť: za  –  64,28%, proti 34,84%.

Krasnojarský kraj: za  –  70,1%, proti 28,97% .

Jamalo  –  Nenecký autonómny okruh : za  –   89,16 %, proti  –  10,29 %.

Novosibirská oblasť: za  –  67,59 %, proti 31,30 %.

Sverdlovská oblasť: za  –  65,97 %, proti  –  32,96%.

Permský kraj: za  –  70,75%, proti  –  28,27%.

Republika Komi: za  –  65,08%, proti  –  33,94%.

Karelia: za  –  70,46%, proti  –  28,58%.

Volgogradská oblasť: za  –  83, 39%, proti  –  15, 86 %.

Kalmykia: za  –  84 %, proti  –  14,95 %.

Čečenská republika: za  –  97,92 %,  –  1,94 %.

Čeľabinská oblasť: za  –  69,54 %, proti  –  29,55%.

Samarská oblasť: za  –  80,55%,  –  18,68 %.

Astrachánska oblasť: za  –  86,73%, proti  –  12,73%.

Orenburgská oblasť:  za  –  73, 6%, proti – 25,29%.

Sevastopoľ: za – 84,66%, proti –  14,6 %.

Chanty – Mansijský autonómny okruh : za  –  69% proti  –  30,05%.

Baškirsko: za  –  88,68%, proti  –  10,6%.

Zabajkalský kraj: za  –  72,92%, proti 24, 22%.

Kemerovská oblasť: za   –  87,29%, proti  –  12,03%.

Rostovská oblasť: za  –  83,5,%, proti  –  15,94%.

Ťumenská oblast: za  –  85,57%, proti  –  14,04%.

Krasnojarský kraj: za  –  70,1% proti 28%.

Udmurtia: za  –  68,92 %, proti  –  30,1 %.

Vologodská oblasť: za  –  71,16%, proti  –  28,01 %.

Čuvašia:  za  –  72,57%, proti  –  26,25%.

Kostromská oblasť: za  –  67,92% proti  –  31,19%.

Omská oblasť: za  –  62,09%, proti  –  36,66%.

Kirovská oblasť: za   –  70,89% proti  –  28,25%.

Kaliningradská oblasť: za   –  72,5% proti  –  27,02%.

Kurská oblasť: za – 73, 92%, proti  –  25, 35%.

Prímorský kraj: za   –  78,86 % , proti  –  20,24 %.

Altajská republika:  –  66,16 % , proti  –  32,83 %

Chakasia:  –  69,52%, proti  –  29,28 %.

Tyva: za  –  96,79%, proti  –  2,99%.

Tomská oblasť: za  –  64,86% proti  –  34,09%.

Kurganská oblasť: za  –  69,58 %, proti  –  29,53 %.

Buriatia: za  –  71,95 %, proti  –  26,49 %.

Irkutská oblasť: za  –  64,28 %, proti  –  34,84 %.

Krasnojarský kraj: za  –  70,1%, proti  –  28,97%.

Jamal – Nenecký autonómny okruh:  za  –   89,16 %,  –  10,29%.

Novosibirska oblasť: za  –  67,59%, proti  –  31,30 %.

Sverdlovská oblasť: za  –  65,97 % proti  –  32,96 %.

Permský kraj: za  –  70,75 % proti  –  28%.

Republika Komi: za  –  65,08%, proti  –  33,94%.

Karelia:  –  70,46%, proti  –  28,58%.

Volgogradská oblasť:  za  –  83,39%, proti  –  15,86%

Kalmykia: za  –  84 %, proti – 14, 95 %.

Čečenská republika: za – 97, 92%, proti 1, 94%.

Čeľabinská oblasť: za  –  69, 54 %, proti 29,55 %.

Samarská oblasť : za  –  80,55 %, proti – 16, 68 %.

Astrachanská oblasť: za  –  86,73%, proti  –  12,73 %.

Orengurgská oblasť: za – 73,6 %, proti  –  25, 29 %.

Sevastopoľ: ZA – 84, 6%, proti  –  14, 6 %.

Chanty – Mansijský autonómny okruh: za 69%, proti  –  30, 05%.

Baškirsko : za – 88,68 %, proti – 10,6 %.

Zabajkalská oblasť : za – 77, 92%, proti  –  10,6 %.

Kemerovská oblasť: za – 87,29%, proti –  12, 03%.

Rostovská oblasť: za  –  83, 54 %, proti  15,94 %.

Ťumenská oblasť : za – 85,57 %, proti 14, 04 %.

Krasnojarský kraj: za  –  70,1%,proti  –  28,96 %.

Udmurtia: za  –  68,92 %, proti  –  30,1%.

Vologdská oblasť: za  –  71,16%, oproti  –  28,01%.

Čuvašia: za –  72,57%, proti  –  26,25%.

Kostromská oblasť: za  –  67,92%, proti  –  31,19%.

Omská oblasť:  za  –  62,09%, proti  –  36,66%.

Kirovská oblasť:  za  –  70,89%, proti  –  28,25%.

Kaliningradská oblasť: za  –  72,5% proti  –  27, 02%.

Kurská oblasť:  za  –  73,92%, proti  –  25,35%.

Mordovia: za  –  85,6% proti  –  13,82%.

Nenecký autonómny okruh:  za  –  44,42%, proti  –  54,57% .

Vladimírska oblasť: za  –  71,18%, proti  –  27,82%.

Republika Mari El: za  –  75,76%, proti  –  23,43%.

Voronežská oblasť: za  –  80 , 07%,  proti  –  19,18%.

Tverská oblasť: za 71,87%, proti  –  27,21%.