Srbská premiérka informovala o pokuse o štátny prevrat
Srbská premiérka informovala o pokuse o štátny prevrat
Belehrad 8. marca 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Shamil Zhumatov)
Srbská premiérka Ana Brnabićová nazvala protizákonné odpočúvanie prezidenta Aleksandar Vucića pokusom o štátny prevrat. Podľa jej slov v tom majú prsty funkcionári vládnucej strany a vysoké šarže z ministerstva vnútra.
Na snímke srbský prezident Aleksandar Vučič
Srbský minister vnútra Aleksandar Vulin oznámil po zasadnutí bezpečnostnej rady, ktoré sa konalo v noci na nedeľu, že podľa údajov poriadkových orgánov došlo k 1572 prípadom protizákonného odpočúvanie hovorov hlavy štátu a jeho rodinných príslušníkov. Minister spresnil, že v tom majú prsty vysokí úradníci MV, a že tento prípad a zhromaždené údaje odovzdali oddeleniu prokuratúry pre organizovanú kriminalitu.
„Odpočúvanie prezidenta Srbska Aleksandar Vucića sú pokus o štátny prevrat,„ vyhlásila premiérka v éteri TV Pink.
Podľa jej slov má vyšetrovanie odhaliť celý mechanizmus do „poslednej skrutky„.
„Myslím, že je to sprisahanie ľudí z bezpečnostných služieb, predovšetkým MV, a tiež z (pozn. vládnucej) Srbskej pokrokovej strany, ktorej som členkou. Zúčastňujú sa ho tiež kriminálne organizácie, mafia a časť médií v Srbsku, rovnako ako časť súdneho systému, a nepochybne je tu tiež zasahovanie zahraničných služieb. Cieľom bola destabilizácia Srbska fyzickým alebo iným spôsobom odstránenia Vučića,“ povedala Brnabićová.
Námestník predsedu vládnucej Srbskej pokrokovej strany a starosta Novi Sadu Miloš Vučević šiel vo svojich podozreniach ešte ďalej a povedal novinárom, že medzi tými, ktorí sa zúčastnili sprisahania proti prezidentovi, „sú ministri, riaditelia a ďalší stranícki funkcionári„. Konkrétne mená podozrivých úradníkov ale neuviedol.
Nátlak na Srbsko
Srbský prezident Aleksandar Vučić predtým vyhlásil, že Západ zvýši nátlak na Belehrad kvôli očakávaniu uznania nezávislosti Kosova. Povedal to po zasadnutí Rady národnej bezpečnosti.
„Celý Západ očakáva od Srbska, že akceptuje nezávislosť Kosova, je to podstata celého prípadu. Všetko, čo po nás chcú, sa umiestni do jednej vety. <…> Nič sa zvlášť nezmenilo, okrem toho, že toto prianie bude vyjadrené významnejšie a dramatickejšie, než tomu bolo predtým,“ povedal Vučić na tlačovej konferencii.
Srbské MZV rozhodne odsúdilo koncom februára správu Europarlamentu schválenú zahraničnopolitickým výborom. Podľa názoru Belehradu, tento dokument „vyzýva neprípustným a nemiestnym spôsobom členské štáty EÚ, aby jednostranne uznali nezávislosť Kosova„.
V roku 1999 mala ozbrojená konfrontácia albánskych separatistov z Kosovskej oslobodzovacej armády a srbskej armády a polície za následok bombardovanie Juhoslávie (ktorá sa v tom čase skladala zo Srbska a Čiernej Hory) letectvom NATO. Kosovské albánskej štruktúry v Prištine vyhlásili 17. februára 2008 jednostranne nezávislosť na Srbsku.
Novú republiku neuznalo Rusko, Čína, Irán, Španielsko, Grécko a rad ďalších krajín. Belehrad začal v roku 2011 rokovania o normalizáciu vzťahov s kosovskými Albáncami za sprostredkovanie EÚ.
