Jdi na obsah Jdi na menu
 


Slovenčina naša

4. 12. 2019
Slovenčina naša
To, čo nedokázala tisícročná poroba a krutá maďarizácia, sa dosiahlo za niekoľko rokov existencie samostatnej Slovenskej republiky.
Hanba nám všetkým, že sme dopustili tento stav!
 
V jazykových testoch na našich stredných školách dosiahli ich účastníci najlepšie znalosti z angličtiny, na druhom mieste sa umiestnila nemčina a katastrofálne dopadla slovenčina.
 
Študenti majú tri hodiny týždenne slovenčinu a šesť hodín angličtinu. Rodný jazyk sme pomyselne šmarili do kúta, silnejú tlaky na to, aby jeho znalosť nebola rozhodujúca pri nástupe na vysokú školu, do zamestnania. Tendencie zjednodušovať ho, sprimitívňovať a zamorovať nadužívaním vulgarizmov sa propagujú hlavne cez masmédiá. „Odborníci“ stále viac uvažujú nad tým, aby slovenčina ako predmet vypadla spomedzi maturitných predmetov, aby sa pre ďalšie vzdelávanie a používanie v praxi ukázala ako zbytočná. Čiže „ta pohoď túto handru, odev vetchú, do ktorej hriech je haliť pomysly!“
 
Treba sa údajne naučiť myslieť a vyjadrovať hlavne v cudzom jazyku, slovenčina bude časom dobrá len do kuchyne alebo do maštale. Ostane rečou otrokov v srdci Európy a potom už ani tou nie, lebo aj pri montážnom páse bude treba hovoriť anglicky.
 
V slovenských mestách a obciach sa to hmýri „nóbl“ názvami. Ako „La familia“, „Kinderlandia“, „Senires“, „Sushi Noodles“, „Beervana“, „Trattoria“, „Voyage, voyage“…
 
No a prostý občan ani za svätého neuhádne, čo sa za cudzokrajnými nápismi ukrýva, aký podnik, aké zariadenie. Verejný dom, obecné záchody, útulok pre bezdomovcov, hasičská stanica, blázinec alebo reštaurácia?
 
To, čo nedokázala tisícročná poroba a krutá maďarizácia, sa dosiahlo za niekoľko rokov existencie samostatnej Slovenskej republiky. Postupná a zahanbujúca demontáž materčiny z našich miest a dedín, z ulíc, z verejného života a zo vzdelávacích ustanovizní, aká nemá obdoby hádam v žiadnom národe.
 
V jej likvidácii svojimi a na svojom území sa Slováci stali skutočne „svetovými“.
 
Anton Lauček
S pánom Laučekom súhlasím vo všetkom, čo napísal vo svojom trpkom konštatovaní! Pridala by som však aj zopár otázok: Čo robia "slovenčinári" na pedagogických fakultách či na žurnalistike, čo robia učitelia slovenského jazyka na základných a stredných školách, teda tí, ktorí sú za rozvoj a správnosť jazyka zodpovední? Kto kontroluje pravopis "tituliek" v tlači, v televízii? Nehanbia sa naši "poprední herci" za paškvily, ktoré vypúšťajú z úst? Veď práve oni by mali byť nositeľmi kultúry jazyka, ako to bývalo kedysi. Ale, žiaľ, "hory už zahučali"...
 
Poznámka redakce ČNL: I my pláčeme nad současnou češtinou. Proč mlčí ti, kteří češtinu vyučují na školách, kteří česky mluví v politice, na divadle a jinde na veřejnosti? Nyní by měli mluvit, křičet a požadovat okamžitou nápravu. Snad všichni ministři školství se na tomto bědném stavu češtiny nějak podepsaly. Volejme je k odpovědnosti! Nejen však je, ale i poslance a poslankyně, senátory a senátorky. Ti všichni nesou svůj díl odpovědnosti. Plakat nestačí, je třeba jednat!
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář