Predstavitelia Rusínov v Podkarpatskej Rusi by chceli autonomii, ...
Predstavitelia Rusínov v Podkarpatskej Rusi by chceli autonomii, zatiaľ nie sú uznaní ani za národnost.
Zbrane, ktoré dnes prúdia na Ukrajinu môžu byť použité aj proti nim
Bratislava 6. apríla 2021 (SITA/HSP/Foto:Archív)
Predstavitelia Rusínov v Podkarpatskej Rusi by chceli uznanie osobitného štatútu Zakarpatska ako samosprávneho rusínskeho územia, zatiaľ však nie sú uznaní ani za národnosť. Ich postavenie by ešte zhoršil prípadný vojenský konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom. Zbrane ktoré dodáva západ by v takom prípade mohli byť použité aj proti nim
V Zakarpatskej oblasti Ukrajiny žije asi 70 000 Rusínov. Medzi problémy, s ktorými sa Rusíni na Ukrajine v súčasnej dobe stretávajú, patrí napríklad fakt, že nie sú oficiálne uznaní za samostatnú národnosť. S týmto zásadným problémom súvisia ďalšie ťažkosti, ako napríklad absencia rusínskych škôl, jazyková diskriminácia, nemožnosť získavania finančných prostriedkov od ukrajinského štátu, absencia rusínskych masmédií, či asimilácia.
Neuznávanie Rusínov za samostatnú národnosť ukrajinskou vládou výrazne ovplyvňuje ich identitu. Tým, že nemajú právo na vzdelanie a školstvo vo svojom jazyku sa tento jazyk nerozvíja a Rusíni sa v dôsledku politickej situácie na Ukrajine asimilujú. Títo ľudia sú považovaní za Ukrajincov či akúsi ich odnož. S podobnými problémami sa však stretávajú aj niektoré ďalšie národnostné skupiny žijúci v Zakarpatskej oblasti.
Významná je tiež prítomnosť ukrajinského nacionalizmu a to aj v rámci štátnej politiky. Silný ukrajinský nacionalizmus a fakt, že Rusíni nie sú na Ukrajine uznaní za samostatnú národnosť, sú faktory, ktoré ovplyvňujú ich identitu. Predtým sovietske a dnes ukrajinské autority Rusínom opakovali a opakujú, že nie sú Rusíni, ale Ukrajinci.
Existuje skutočne riziko, že sa pod záštitou Moskvy na ukrajinských západných hraniciach objaví ďalšia takzvaná „ľudová republika“? Pýta sa vo svojej reportáži Ukrajinská Pravda, ktorá v Zakarpatsku zistila, čo je to „rusínska karta“, s ktorou v pohraničnej oblasti Ukrajiny pravidelne hrávali Česko, Maďarsko a Rusko.
Po takmer dve desaťročia od roku 1991 bol každý, kto propagoval myšlienku karpatskorusínskej kultúrnej odlišnosti označený, že obchoduje s takzvaným „politickým rusínstvom“. Od roku 2014 je každá osoba podozrivá z tejto činnosti označená za „rusínskeho separatistu“ a zaradená do rovnakej kategórie ako proruskí separatisti bojujúci na východe proti Ukrajine.
Nevôľu vzbudila aj kniha predstaviteľa Rusínov Volodymyra Fenycha. Po jej vydaní pod názvom „Uhorské Rusko“ sa jeho vedecká vízia dejín ukázala ako „separatistická“. Niektorí ukrajinskí historici s niektorými tézami knihy tak nesúhlasili, že namiesto toho, aby otvorili vedeckú diskusiu, napísali udanie na SBU a požiadali ich, aby knihu otestovali z hľadiska extrémizmu a separatizmu. Samozrejme, nikto nič nenašiel, ale po tomto incidente bol Volodymyr Fenych nútený univerzitu opustiť.
Na Ukrajine začal byť rusínsky diskurz vnímaný ako geopolitická špekulácia Kremľa. Ukrajinskí nacionalisti a angažovaní odborníci na históriu sa z nejakého dôvodu domnievajú, že od Rusínov môže pochádzať geopolitická alebo národná hrozba. Podľa posledných sčítaní je v súčasnosti 106 000 Rusínov v 12 krajinách. Keď ukrajinské médiá hovoria o Rusínoch, je to z nejakého dôvodu vždy v kontexte politickej arogancie Ruska, Maďarska alebo Českej republiky.
Medzi najznámejších predstaviteľov rusínskej menšiny na Ukrajine patril kňaz Dmitrij Sidor.
V roku 2008 proti nemu bolo začaté trestné konanie podľa článku 110 ods. 2 Trestného zákona „Zásah do územnej celistvosti Ukrajiny“. Ako oznámili noviny Kommersant, bezpečnostná služba Ukrajiny sa o Sidora začala zaujímať po prvom európskom kongrese Podkarpatských Rusov, ktorý uznal obnovenie osobitného štatútu Zakarpatska ako osobitného samosprávneho „rusínskeho územia južne od Karpát“ s ústavným názvom „Podkarpatská Rus“.
V roku 2012 bol odsúdený na tri roky podmienečne s dvojročným podmienečným odkladom. Odvtedy sa otec Dmitrij Sidor neobjavoval. Naposledy sa o Sidorovi ako členovi rusínskeho hnutia písalo v novembri 2015, keď navštívil prezidenta Miloša Zemana v Českej republike.
V prípade stupňujúceho sa konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom budú z obáv o vznik ďalšej „ľudovej republiky“ reprezentanti rusínskej menšiny ešte viac perzekvovaní. Zbrane ktoré teraz predáva západ na Ukrajinu, môže Kyjev a ukrajinskí radikáli použiť na potlačenie národnostných menšín a novodobí stúpenci Ukrajinskej Povstaleckej Armády a Organizácie Ukrajinských Nacionalistov môžu opakovať útoky proti etnickým Rusínom, ale aj ďalším národnostiam žijúcim na Podkarpatskej Rusi.
Vo svojom boji za národné prežitie Ukrajina dostala a očakáva že dostane ďalšiu pomoc zo Západu. Mal by však Západ naďalej podporovať Ukrajinu, ktorá sama potláča mierové úsilie Rusínov Zakarpatska o zabezpečenie ich národného prežitia v rámci ich vlastnej krajiny – Ukrajiny?
Martin Urban
