Jdi na obsah Jdi na menu
 


Prečítajte si odpovede Putina z diskusie na fóre SPIEF

17. 6. 2023

 

 Prečítajte si odpovede Putina z diskusie na fóre SPIEF

 

 

Petrohrad 17. jún 2023 (HSP/Foto: Ria Novosti)

 

Prečítajte si odpovede prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putiana a alžírskeho prezidenta Tebbuna, ktoré vyslovili na petrohradskom stretnutí SPIEF. Obaja prezidenti komentovali aktuálne svetové politické udalosti, pričom najmä ruský prezident sa viackrát vyjadril veľmi ostro. Prezident Putin predtým predniesol prejav, ktorý si môžete prečítať v tomto článku

 

 

Moderátor Simes začal diskusiu takto:

 

Pred odovzdaním slova prezidentovi Alžírska, ak vám to neprekáža, by som vám rád položil niekoľko otázok.

 

Hovorili ste o mnohých veľmi dôležitých veciach, s číslami a faktami v rukách, ktoré ukazujú, ako sa Rusko vyvíja vo veľmi ťažkých podmienkach, ako tento vývoj napreduje, ako je sociálne smerovaný, zachováva a posilňuje otvorenosť ruskej ekonomiky. Toto všetko je, samozrejme, veľmi dôležité, pozitívne, a keď som povedal „úžasné“ – úžasné, Vladimír Vladimirovič, pretože toto všetko sa deje v kontexte medzinárodného napätia, konfliktu o Ukrajinu a pokračujúcich nepriateľských akcií.

 

Je jasné, že pre mnohých z nás je vaše hodnotenie toho, čo sa deje s týmito vojenskými akciami, veľmi dôležité. Ako mnohí hovoria v Rusku a vo Washingtone, Londýne, Bruseli, začala sa takzvaná ukrajinská protiofenzíva. Už teraz je zrejmé, že táto ofenzíva ešte neuspokojila očakávania „kolektívneho Západu“.

 

Pozorne som si prečítal, čo píšu o tejto protiofenzíve. A najmä o niekoľkých úspechoch, o ktorých Ukrajinci veľa a s hrdosťou hovoria. Ukázalo sa, že to nie sú len prielomy čisto taktickej úrovne, ale čo je najdôležitejšie, Vladimír Vladimirovič, čo ma zaujalo, je to, že nedosahujú ani prvú líniu ruských opevnení. To znamená, že hovoríme nielen o tom, že táto línia nebola prelomená, ale že ukrajinská vojenská technika, ozbrojené sily sú rozdrvené skôr, ako sa na bojisku začalo to najvážnejšie.

 

Zároveň však hovoria, že Ukrajina má ďalších 60-tisíc, možno aj viac vojenského personálu vycvičeného na Západe, a pripravujú sa na nejakú ďalšiu akciu.

 

Čo si myslíte o tejto situácii? Ako vážne to beriete? A jasne, ako ste povedali vo svojej správe, zostávate optimistom, pokiaľ ide o to, ako Rusko zvládne túto situáciu. Povedzte nám.

 

Vladimir Putin: Nedávno som sa stretol s našimi vojnovými korešpondentmi. A v odpovedi na rovnakú otázku som pripomenul, že vojnu na juhovýchode Ukrajiny, začal ukrajinský režim s podporou svojich sponzorov na Západe v roku 2014. Nikto sa nesnaží o tom na Západe nehovoriť. Ale musím vám pripomenúť: letectvo, tanky, delostrelectvo boli použité na severozápade proti Donbasu. Čo ak toto nie je vojna? Toto je vojna. A trvalo to takmer deväť rokov. A potom sa naši takzvaní partneri, antipartneri verejne zriekli urovnania mierovými prostriedkami. A to nás prinútilo použiť ozbrojené sily v snahe ukončiť túto vojnu.

 

A ak sa niekto snaží posunúť všetko z chorej hlavy na zdravú, tak sú to pokusy urobiť to nevhodnými prostriedkami. Vieme, ako to všetko začalo.

 

Neboli sme to my, kto vodil našich partnerov za nos, ale ako sa ukázalo, pri podpise minských dohôd sa nechystali nič robiť a verejne o tom hovorili pomerne nedávno, pravdaže. Verejne o tom hovorili ukrajinské úrady aj Európania. Takže sme jednoducho museli použiť ozbrojené sily, uznať nezávislosť a potom odpovedať na žiadosť Doneckej a Luganskej republiky o prijatie do Ruska a potom im poskytnúť vojenskú pomoc v snahe zastaviť túto ozbrojenú konfrontáciu. Toto je prvé.

 

Po druhé. Samozrejme, vidíme, že západné krajiny vynakladajú maximálne úsilie, aby zabezpečili, že Rusko utrpí, ako sa hovorí, porážku na bojisku, strategickú porážku, a robia pre to všetko, čo je v ich silách. Vidíme to veľmi dobre. Ale dali sme si určité úlohy súvisiace s denacifikáciou týchto území, súvisiace s demilitarizáciou.

 

Čo sa týka demilitarizácie… Veď pozrite, čoskoro Ukrajina úplne prestane používať vlastné zariadenia, nezostane nič. Všetko, na čom bojujú, a všetko, čo používajú, to všetko prinášajú zvonku, no tak veru nevyhráte. A náš obranný priemysel sa roztáča zo dňa na deň. Za posledný rok sme zvýšili produkciu vojenských produktov 2,7-krát, pri najobľúbenejších vzorkách desaťnásobný nárast a nárast pokračuje. Podniky pracujú na dve, tri zmeny a niektoré vo dne aj v noci. A to nám hovorí, že máme veľmi veľkú mieru odolnosti.

 

Čo sa stane s touto takzvanou protiofenzívou? Nie je to celkom presné: niekde sa ukrajinským jednotkám podarí dosiahnuť prvú líniu, niekde zlyhávajú – o to nejde. Ide o to, že využívajú takzvané strategické rezervy, ktoré pozostávajú z viacerých zložiek. Prvá z nich je určená na prelomenie obrany, druhá – s cieľom použiť jednotky na zabezpečenie území, pohybovať sa po území. Ani v jednom úseku nedosiahli svoje ciele – to je podstatné.

 

Ich straty sú skutočne veľmi veľké, približne viac ako jedna ku desiatim v porovnaní s ruskou armádou. Je to fakt. Z hľadiska techniky: každý deň dochádza k nárastu strát tejto techniky, niekde sa k dnešnému dňu stratilo 186 tankov ukrajinskej armády a 418 obrnených vozidiel rôznych tried. Nehovorím teraz o personáli, to je potrebné, aby sa vyjadrilo ministerstvo obrany. Ale opakujem, najdôležitejšie je, že v žiadnej z oblastí nedosiahli úspech. Nepriateľ nebol podľa armády úspešný.

 

Práve teraz, keď sa bavíme, prebieha ďalší pokus na takzvanom Vremevskom smere, v niekoľkých sektoroch sa nepriateľ pokúša zaútočiť silami niekoľkých jednotiek, podporovaných piatimi tankami. V Záporožskom smere aj s podporou dvoch tankov niekoľko obrnených vozidiel. Priblížili sa k prvému okraju, stratili niekoľko tankov. Práve teraz prebieha boj. Myslím si, že ozbrojené sily Ukrajiny tu nemajú šancu. Rovnako ako v iných smeroch o tom nepochybujem.

 

    Simes: Ďakujem.

 

Dobre viete, že snáď žiadne z vašich vyjadrení o Ukrajine nevyvoláva také podráždenie na „kolektívnom Západe“ ako vyhlásenie, že nacistické sily zohrávajú v ukrajinskej politike veľkú úlohu a denacifikácia je potrebná.

 

Hovoria vám: „O čom to hovoríte? Zelenskyj je Žid. Je legitímne zvoleným prezidentom a je zrejmé, že stojí na strane všetkého dobrého – západného, ​​proti všetkému zlému – ruskému. Takže nemáte právo hovoriť, že je na strane nacistov.“ Ako na to zareagujete?

 

Vladimir Putin: Od detstva som mal veľa židovských priateľov. Hovoria: Zelenskyj nie je Žid, to je hanba židovského národa.

 

Toto nie je vtip, ani irónia, rozumiete? Veď na piedestál ako hrdinov dnešnej Ukrajiny dnes postavili neonacistov, následníkov Hitlera. Holokaust znamenal zničenie šiestich miliónov Židov, jeden a pol milióna bolo zničených na Ukrajine, a to predovšetkým rukami Banderu.

 

Nepochyboval som, že mi budete klásť otázky tohto druhu, a požiadal som včera večer, keď som išiel spať, aby ste mi poslali nejaké materiály. Zavolal som do Moskvy, už keď som bol tu. Nuž, pozrite, Jaroslav Stecko – veliteľ OUN, banderovskej frakcie, 1939: „Moskva a židovstvo sú najväčší nepriatelia Ukrajiny. Trvám na vyhladení Židov a na účelnosti preniesť nemecké metódy práce so Židmi na Ukrajinu.

 

Ďalší predstaviteľ OUN. Toto je 10. júl 1941, takzvaný Ľvovský masaker, nemecké jednotky vstúpili do Ľvova. Nejaký Stepan Lenkavsky: „Ohľadom Židov akceptujeme všetky metódy, ktoré povedú k ich úplnému zničeniu.“ Čo je to?

 

Viete, čítal som svedectvo jedného monštra spomedzi Banderovcov po vojne, kde rozprával o tom, ako on a jemu podobní odviedli k zastreleniu židovskú rodinu. Bez zvierania v hrdle sa čítať nedá. Muž bol hlavou rodiny, invalid bez jednej ruky, jeho manželka a dve deti, podľa mňa 11 a 7 ročné, dievčatá. Vzali ich a viedli k zastreleniu. Tento invalid, keď vyšiel von, všetci pochopili, že ich vedú na popravu, jednou rukou objal psa a začal plakať. Odviedli ich a zastrelili. Deti, dievčatá 7 a 11 rokov.

 

Jeden a pol milióna Židov bolo zavraždených. A to už nehovorím o Rusoch, o Poliakoch, ktorí, mimochodom vôbec nezabudli na to, čo na Ukrajine páchali banderovci. No Poliaci – dobre, majú svoje ciele, spia a vo sne vidia návrat západnej Ukrajiny. A zrejme k tomu postupne smerujú. Teraz však hovoríme o holokauste. No, ako sa to dá poprieť?

 

Viete, ospravedlňujem sa prezidentovi Alžírska, nášmu hosťovi. Vedel som, že sa ma na to opýtate. Preto keď som včera išiel som spať, požiadal som nielen o zaslanie tohto papiera, ale požiadal som aj o niečo viditeľnejšie. Tu hovoríme stále to isté. Bandera je antisemita a neonacista. Ale to akosi nikto nechce počuť kvôli tomu, že Zelenskyj je človek so židovskou krvou. Ale svojimi činmi kryje týchto netvorov, neonacistov.

 

No dobre sochu Lenina zhodili, nedávno som sa rozprával s novinármi na stretnutí, no, je to na vás, hoci je zakladateľom modernej Ukrajiny, Boh s nimi. Ale prečo staviate nacistov na tento piedestál?

 

Neviem, či je video pripravené – máte ho? Na dve minúty by tam mal byť nejaký materiál. Ak áno, pustite ho.

 

(Premieta sa vojenská kronika.)

 

Vladimir Putin: Toto je Bandera a jeho stúpenci. Sú to tí, ktorí sú dnes hrdinami Ukrajiny a sú to tí, ktorých chránia súčasné ukrajinské úrady: osobne aj svojou ideológiou. Ako s tým nemôžete bojovať? S týmto musíme bojovať. Rusko bolo najviac postihnutou krajinou v boji proti nacizmu. Na toto nikdy nezabudneme.

 

Mimochodom, rovnakým spôsobom reagujú aj obyčajní ľudia v Izraeli. Pozrite si, čo na internete hovoria jednoduchým, ruským, zrozumiteľným, ľudovým jazykom. Pozrite sa a hneď všetko pochopíte.

 

Ako s tým nemôžete bojovať? Ak toto nie je neonacizmus v dnešnom vydaní, čo to potom je? Máme plné právo veriť, že nami stanovená úloha denacifikácie Ukrajiny je jednou z kľúčových.

Putin

Vladimir Putin na petrohradskom stretnutí SPIEF

 

    Simes: Ďakujem, Vladimír Vladimirovič. Z mojej strany si dovolím len jednu malú poznámku.

 

Pán Zelenskyj strávil počas svojej pestrej kariéry nejaký čas v Moskve, vrátane kanála One. Hovoril som s niekoľkými ľuďmi, ktorí ho dobre poznali. Nikto z nich si nepamätá, že by sa nejakým spôsobom stotožňoval so Židmi.

 

Je to človek so židovskými koreňmi. Pozrite, v Sovietskom zväze v posledných rokoch Stalinovho života boli členovia politbyra, ako Kaganovič, ktorí boli Židia. Mali veľa príbuzných, najmä manželky, ktoré boli židovské. A vo vedení bezpečnostnej služby boli Židia, aj vo vysokých generálskych funkciách. Nikto však nepopiera, že za Stalina existoval antisemitizmus a že na tomto základe existovalo bezprávie. Preto vo všeobecnosti argument, že ak má niekto židovské korene, tak jeho režim objektívne nemôže vykonávať antisemitskú politiku, sa mi zdá prinajmenšom neseriózny.