Poliaci majú právo hájiť svoju dôstojnosť a suverenitu.
Poliaci majú právo hájiť svoju dôstojnosť a suverenitu.
Predstavitelia Európskej únie ukazujú svoju nervozitu a dávajú nechtiac za pravdu prirovnaniam k totalitám
icon
197
Bratislava/Varšava 12. októbra 2021 (HSP/Foto:SITA/AP-Czarek Sokolowski)
V nedeľu sa vo Varšave uskutočnil veľký protest proti politike poľskej vlády a za proeurópske smerovanie Poľska. Protestujúci reagovali na verdikt poľského ústavného súdu, ktorý rozhodol, že niektoré články zmlúv s Európskou úniou nie sú v súlade s poľskou ústavou, čím spochybnil nadradenosť legislatívy EÚ nad poľskými zákonmi
protest v poľsku
Ľudia mávajú vlajkami EÚ a Poľska na podporu členstva Poľska v EÚ počas demonštrácie vo Varšave v Poľsku v nedeľu 10. októbra 2021
„Bezpodmienečná oddanosť“ či „znepokojujúci verdikt“
“Pripomíname vám (teda Poliakom – pozn. L. K.), že členstvo v Európskej únii ide ruka v ruke s plnou a bezpodmienečnou oddanosťou k spoločným hodnotám a pravidlám,” ozvali sa hneď na margo verdiktu šéfovia diplomacií Francúzska a Nemecka Jean-Yves Le Drian a Heiko Maas.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa zase vyjadrila, že verdikt je znepokojujúci. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell povedal, že nadradenosť práva únie je zásadná pre spoločný život v Európe. A podľa šéfa luxemburskej diplomacie Jeana Asselborna sa poľská vláda zahráva s ohňom.
Výroky vrcholných predstaviteľov EÚ dokazujú ozajstnú nervozitu panujúcu v radoch elít spojených so štruktúrami únie. Pokiaľ ide o výrok o „bezpodmienečnej oddanosti“, to už trochu evokuje aj tézu sovietskeho vodcu Leonida Iľjiča Brežneva o obmedzenej suverenite socialistických štátov.
Nervozita je u spomínaných elít skutočne namieste. Európska únia totiž v priebehu posledných niekoľkých rokov zažila viacero epizód spochybňujúcich jej atraktivitu či dokonca demokratický charakter. V roku 2015 čelila migrantskej kríze, ktorú chcela riešiť zavedením nedemokratických povinných kvót na prijatie migrantov jednotlivými krajinami. Jej členským štátom prestala byť Británia a počas prvej vlny pandémie koronavírusu sa ukázalo, že únia postupuje v novej a nečakanej situácii dosť ťažkopádne.
Navyše sa Európska únia v poslednom čase značne vyžíva aj v riešení rôznych direktív na zamedzenie šírenia tzv. hoaxov – rozumej informácií nehodiacich sa jej oficiálnym naratívom, čo už ozaj zaváňa cenzúrnymi praktikami.
Studená vojna v rámci Európskej únie
Poľsko sa počas migrantskej krízy spoločne s Českom, Maďarskom a Slovenskom ozvalo proti povinným kvótam a tak sa tento mechanizmus nakoniec ani nerealizoval. Medzi EÚ na jednej strane a Poľskom a Maďarskom na strane druhej vypukla postupne akási „studená vojna“. Európska únia vyčítala Poliakom a Maďarom rôzne postupy v oblasti práva a legislatívy, týkajúce sa súdnictva či ľudských práv.
Česi a Slováci sa spočiatku predovšetkým v prípade kvót stavali na stranu svojich partnerov z Vyšehradskej štvorky. Aktuálne však hrozí, že Poliaci a Maďari ostanú pri svojom hájení tradičných hodnôt a spôsobu života osamotení. Slovensko už dlhšie nemá vládu, ktorá by bola ochotná hlbšie spolupracovať v rámci formátu V4 a to isté zrejme čoskoro budeme môcť povedať aj o Česku (po vymenovaní novej pravicovej vlády).
Nepochybne však Poliaci majú právo na to, aby ich vlastnú legislatívu vykladal poľský Ústavný súd. A európski lídri by sa mali pokúšať zľaviť zo svojej nervóznej rétoriky. Pokiaľ pochopiteľne nechcú priamo podporiť práve tie hodnotenia Európskej únie, ktoré jej podsúvajú príbuznosť s totalitami, trebárs aj s usporiadaním Sovietskeho zväzu či Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP).
Ale takéto hodnotenia skutočne naberajú na sile a vývoj v štátoch EÚ im pomaly dáva za pravdu.
Stredoeurópske národy sú konzervatívnejšie
Zdá sa, že rozpory medzi „tvrdým jadrom“ EÚ, teda predovšetkým Nemeckom a Francúzskom, sa ďalej vyostrujú a časom bude potrebné aj Slovensku jednoznačne sa pridať na jednu z dvoch strán. Zatiaľ to vyzerá, že Slovensko by podporilo kritických Západoeurópanov.
Pýtajme sa však zároveň, dokedy bude možné odsúvať tieto prirodzené problémy v štruktúre Európskej únie a aj fakt, že stredoeurópske národy sú zjavne konzervatívnejšie zamerané než tie západoeurópske. Mnohým občanom strednej Európy (vrátane Slovákov) sa trebárs nepozdáva ani protiruské smerovanie únie.
Pokiaľ sa vlády Česka a Slovenska v týchto veciach postavia proti svojim občanom, bude to o to horšie. Pôjde zase len o odsúvanie problémov. Po prípadnej neskoršej zmene vlád, ktoré by postoje občanov väčšmi rešpektovali, potom vypuknú naplno (už na medzinárodnej úrovni).
Pokiaľ sa Poliakov a konkrétne rozhodnutia poľského ústavného súdu nezastane slovenská vláda – čo sa dá očakávať – mala by zaznieť aspoň morálna podpora Poliakom zo strany občanov Slovenska. Neskôr sa totiž presne takéto spory a ťahanice, aké teraz zažívajú s Poliakmi a Maďarmi, môžu týkať aj nás. A Poliaci s Maďarmi predsa bojujú len o vlastnú dôstojnosť a národnú suverenitu.
Ladislav Kováčik
