Moskva - Nech si NATO zbalí saky paky a vráti sa k hraniciam roku 1997
Moskva - Nech si NATO zbalí saky paky a vráti sa k hraniciam roku 1997
Moskva 10. januára 2022 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Mikhail Voskresenskiy)
Severoatlantická aliancia už nebude môcť „vytesňovať“ Rusko na druhoradú úlohu v európskej a medzinárodnej politike. Nastal čas, aby sa NATO vrátilo k hraniciam roku 1997. V nedeľu to oznámil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov, ktorý sa v Ženeve zúčastňuje rusko-amerických rokovaní o zárukách bezpečnosti
Na snímke Sergej Rjabkov, námestník ministra zahraničia Ruskej federácie
„Nemusíte byť odborník, aby ste pochopili, že sa nepodarí požadovať od Ruska ústupky, keď sa práve NATO v priebehu všetkých uplynulých desaťročí snaží, takpovediac, ‚vytesniť’ našu krajinu a odsunúť ju, keď už nie na rolu podriadeného, tak na druhoradé role v európskej a medzinárodnej politike. Pritom spôsobuje priamu ujmu našej bezpečnosti. To už je minulosťou. Ani predtým sa tomu veľmi nedarilo, ale dnes je tomu koniec,“ vyhlásil Rjabkov.
Rjabkov je členom ruskej delegácie, ktorá dorazila do Ženevy, kde bude so Spojenými štátmi rokovať o ruskom návrhu bezpečnostných záruk.
„Takže si NATO má zbaliť saky paky a vrátiť sa k hraniciam roku 1997,“ uzavrel Rjabkov.
Pripomeňme, že v máji 1997 Rusko a NATO podpísali Zakladajúci akt, v ktorom potvrdili, že „sa vzájomne nepovažujú za nepriateľov“ a vytvárajú „mechanizmus pre konzultácie, koordináciu a spoločné akcie“.
Neskôr v roku 1999 do NATO vstúpili Česká republika, Maďarsko a Poľsko. V roku 2004 sa pridali Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko. V roku 2009 sa aliancia rozšírila o Albánsko a Chorvátsko. V roku 2017 sa pridala Čierna Hora a v roku 2020 Severná Macedónia. Teraz má NATO už 30 členských štátov. Organizácia sa naďalej pridržiava politiky otvorených dverí.
Rokovania o bezpečnosti majú začať ženevskými konzultáciami medzi Ruskom a Spojenými štátmi v dňoch 9. a 10. januára. Na to má 12. januára nadviazať zasadnutie Rady Rusko-NATO v Bruseli a 13. januára vo Viedni v rámci OBSE.
Podľa Rjabkova považuje Moskva za svoju hlavnú úlohu v Ženeve prerokovanie témy nerozširovania NATO smerom na východ a tiež získanie záruk nerozmiestnenia útočných zbraní pri ruských hraniciach. Varoval ale, že pokiaľ USA neprejavia záujem diskutovať o obavách Moskvy, konzultácia skončí iba jednou schôdzkou.
Rjabkov vedie ruskú delegáciu. Jej náprotivkom je námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Wendy Shermanová.
Ruské ministerstvo zahraničia zverejnilo v súvislosti s posilnením protiruskej informačnej kampane, ktorá slúži podľa Moskvy cieľu odôvodnenia zvýšenia počtu síl aliancie pri hraniciach RF, návrhy dohôd s NATO a USA o bezpečnostných zárukách. Tieto návrhy vylučujú najmä ďalšie rozšírenie NATO na východ vrátane krajín bývalého ZSSR. Ide tiež o zrieknutie sa akejkoľvek vojenskej činnosti aliancie na Ukrajine, vo východnej Európe, v Zakaukazsku a Strednej Ázii.
