České národní listy

Práva národnostných menšín na Slovensku ďaleko presahujú štandardné práva pre menšiny zavedené v krajinách Európskej únie. Maďari pritom majú na Slovensku dvojjazyčné tabule obcí, tabule s názvami železničných staníc v maďarčine, nápisy v maďarčine v obchodoch, maďarčinu na úradoch, beztrestne si v obecných rozhlasoch môžu hlásiť oznamy len v maďarčine (alebo najprv v maďarčine a až potom v slovenčine, ehm v skomolenej slovenčine), môžu si vytláčať a distribuovať propagačné letáky napísané len po maďarsky, môžu si na bilbordy veselo len v maďarčine, napísať text: chceme autonómiu, majú možnosť si naladiť maďarské rádiá, ktoré na južnom Slovensku majú lepší signál ako tie slovenské, domáci operátori im ponúkajú maďarské televízne stanice, majú možnosť si kúpiť maďarské noviny a časopisy, maďarské knihy, dokonca existujú aj maďarské kníhkupectvá, majú názvy ulíc v maďarčine, v uliciach sochy maďarských dejateľov, takýchto maďarských sôch je pritom celkovo viac ako tých slovenských a nové sochy slovenských dejateľov nemôžu pribúdať, pretože to sa Maďarom nepáči (viď. zákaz od Maďarov postaviť na Slovensku sochu slovenského dejateľa Ľudovíta Štúra), majú vysielanie v maďarčine vo verejnoprávnej televízií (a to dokonca v najlepších časoch, nie v nejakých podradných nočných hodinách), majú maďarskú rozhlasovú stanicu, patriacu tiež pod verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska, majú zriadené Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, patriace pod Slovenské národné múzeum, majú možnosť beztrestne nadávať na Slovákov a slovenčinu, verejne prezentovať protislovenské heslá a heslá volajúce po obnovení Uhorska a vytvorení maďarskej autonómie a mávať vlajkami Uhorska a Maďarska (napríklad na futbalových zápasoch), majú maďarských starostov a primátorov, maďarskú stranu v parlamente, ktorá je aj vládnou stranou, troch ministrov maďarskej národnosti, štátnych tajomníkov maďarskej národnosti, splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity maďarskej národnosti, splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny maďarskej národnosti, najprívetivejší zákon/jeden z najprívetivejších o národnostných menšinách na svete (možnosť používať jazyk národnostnej menšiny, ak národnostná menšina v danej obci tvorí aspoň 15 % obyvateľstva, v minulosti to bolo 20 %, do budúcna môžeme očakávať ďalšie zníženie, pritom aj keby počet príslušníkov národnostnej menšiny v nejakej obci klesol pod 15 %, vyradiť ho zo zoznamu obcí s národnostnou menšinou bude možné až po roku 2031!, ale obec, ktorá doteraz nemala 15 % obyvateľov národnostnej menšiny a neskôr toto % dosiahne, môže byť pridaná do zoznamu už v roku 2021) (ZDROJE: Zákon o používaní jazykov národnostných menšín – http://www.zakonypreludi.sk/zz/1999-184#p2, http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/8450/uzemna-posobnost-zakona-o-pouzivani-jazykov-narodnostnych-mensin-a-pouzivanie/), ďalej majú maďarské kultúrne podujatie a maďarské podujatia iného druhu s finančným príspevkom štátu, kultúrnu autonómiu (od roku 2017 – Maďari si sami môžu zvoliť, na aké maďarské projekty pôjdu peniaze od štátu)   + stovky ďalších vecí a vymožeností. V neposlednom rade majú aj maďarské materské školy, maďarské základné školy, maďarské stredné školy, maďarskú univerzitu. Výučba na nich prebieha výlučne v maďarčine, slovenčina sa učí len ako cudzí jazyk (na univerzite v Komárne, nie je žiadny predmet vyučovaný v slovenčine). Slovenčina sa však na maďarských základných a stredných školách aj tak vyučuje len akože a povrchne, pretože väčšina Maďarov na Slovensku po slovensky nevie. A ani vedieť nechce.

Hádam nikde inde na svete neexistuje takto neprispôsobivá národnostná menšina, ktorá sa nechce naučiť štátny jazyk. Nikde inde na svete neexistuje situácia, že štátotvorný národ sa na území svojho štátu nedorozumie vo svojom štátnom jazyku. Na Slovensku je to možné! Slovák sa na južnom území Slovenska nedorozumie po slovensky! Maďari si tam veselo rečnia v maďarčine. Slováka vysmejú a počastujú ho tými skvelými heslami, s ktorými sa na výročie Trianonu prezentujú po Budapešti, s fakľami behajúci maďarskí extrémisti, že: „Slováci, navždy budete našimi otrokmi!“ Alebo: „Nenávidíme ťa Slovensko.“ Keby tak títo nešťastníci tušili, že ich predkovia boli Slováci. Takí istí Slováci, ktorých teraz tak horlivo nenávidia. Dobre predsa vieme, že na území dnešného Maďarska žili pred príchodom Maďarov Slováci, ktorí sa vtedy nazývali Slovenmi (Sloveni – staršie pomenovanie pre Slovákov). Maďari, napriek tomu, že boli v menšine, potom týchto prispôsobivých Slovákov asimilovali, a tak sa z nich stali hrdí Maďari. Potvrdzujú to aj genetické výskumy. Maďari majú len 1,7 % „maďarských“ -mongoloidných/východoeurázijských génov. (ZDROJE:  B. A. Malyarchuk, M. A. Perkova, and M. V. Derenko. On the Origin of Mongoloid Component in the Mitochondrial Gene Pool of Slavs. v: Russian Journal of Genetics, 2008, 44/3) Čo je v podstate skoro nič. Navyše rovnaké, zanedbateľné percento týchto génov sa nachádza aj u ostatných slovanských národov, pri ktorých, rovnako ako u Maďarov, zvyšok tvoria väčšinou slovanské gény. Z genetického hľadiska sa Maďari neodlišujú od Slovákov, ani od iných slovanských národov. Teda Maďari sú pomaďarčení Slováci. To nie je žiadna provokácia, len pravda. Maďari toto však netušia, oni majú svoju vlastnú vymyslenú históriu, ktorá je v ich krajine považovaná aj za oficiálnu históriu maďarského národa. V nej nájdeme tri navzájom sa vylučujúce verzie (to ale zrejme nikomu neprekáža) o príchode starých Maďarov na Veľkú Moravu. V prvej verzii sa tvrdí, že Slováci v 9. storočí ešte neexistovali. Pretože starí Maďari na území nášho veľkomoravského slovenského štátu, nenašli ani jedného človeka. A tak obsadili túto ľudoprázdnu vlasť. V druhej verzii famózne porazili pôvodné obyvateľstvo, ktorého však bolo strašne málo a neboli to Slováci, ani Slovania, ale Avari. V poslednej verzii zaujali vlasť bez boja. Pretože prekabátili psychicky narušeného avarského vodcu Svätopluka, ktorý súhlasil s ich ponukou, že im daruje celú svoju ríšu, za jedného bieleho koňa. Keď spojíme tieto tri prapodivné verzie staromaďarského zaujatia vlasti, vznikne nám asi takáto verzia, že: „Starí Maďari nebojácne prišli do strednej Európy, kde našli ľudoprázdnu vlasť, kde sa usadili. Ešte predtým však museli vojensky poraziť tam žijúcu hŕstku Avarov a ich vodcov, aby mohli túto vlasť bez ľudí, kde pobývali Avari, získať bez boja, tak, že ľstivo oklamú pomäteného avarského vodcu Svätopluka.“ Super. Inak nezabudnime, že aj sebavedomý príchod starých Maďarov ku nám, je klamstvom. To nebolo nejaké cieľavedomé obsadzovanie územia, s cieľom rozšíriť Maďarskú ríšu. Maďari ani nechceli odísť zo svojej vlasti. Oni boli nútení odísť, lebo keby ostali, boli by zrejme zabití. Ich príchod do strednej Európy bol obyčajným vynúteným útekom z ich pôvodného územia, odkiaľ ich vyhnali Pečenehovia a ďalšie kmene. A pri úplne prvej vlne príchodu starí Maďari nikoho neporazili. Ako vystrašení kočovníci poprosili kráľa Svätopluka, nech im dovolí sa usadiť na Veľkej Morave, pretože v ich pôvodnej vlasti im ide o život. A tak im kráľ Svätopluk dovolil ostať (čo sa však samozrejme neskôr ukázalo ako fatálna chyba), pod podmienkou, že budú bojovať spolu s veľkomoravským vojskom. Prvé roky boli starí Maďari skutočne oddaní kráľovi Svätoplukovi, pri prvej príležitosti, keď boli posilnení o svojich nových staromaďarských migrantov, však porušili svoj sľub a začali bojovať proti ríši, ktorá im prostredníctvom veľkomoravského kráľa zachránila život…