Historická oprávnenosť je na strane Ruska,
Historická oprávnenosť je na strane Ruska,
vysvetľuje bývalý slovenský premiér Ján Čarnogurský
Bratislava 23. februára 2022 (HSP/srspol/Foto:TASR/AP-Maxim Blinov, Sputnik, Michal Svítok)
Západné mocnosti, ku ktorým sa v súčasnosti pridalo aj Slovensko, ako jediného pôvodcu konfliktu na Ukrajine označili Rusko. Rusko je však už dlhodobo tlačené do kúta, neakceptujú sa jeho oprávnené záruky dohodnuté v historických medzinárodných zmluvách, ale aj tie, ktoré vzniesli voči Washingtonu v decembri. Oni svoje požiadavky nestupňujú, vždy žiadajú to isté. Nerozširovanie NATO smerom na východ. A Západ to odmieta akceptovať. V tomto konflikte je „historická oprávnenosť na strane Ruska,“ tvrdí bývalý slovenský premiér a prvý predseda KDH Ján Čarnogurský. Jeho názor vám prinášame v plnom znení
„Ruský prezident Vladimír Putin mal v pondelok (21.2.2022) večer dramatický prejav k občanom Ruskej federácie. Oznámil, že sa rozhodol diplomaticky uznať Doneckú a Luganskú ľudové republiky a uzavrieť s nimi spojenecké zmluvy. Na druhý deň ráno už bolo vidieť na cestách oboch republík ruské tanky. Tento krok zrejme patrí k oným „vojensko-technickým opatreniam“, ktoré Rusko avizovalo, ak Západ neprijme požiadavky Ruska, oznámené v decembrovom liste americkému prezidentovi Bidenovi.
Západ požiadavky neprijal. Aby bolo jasno o povahe ruských požiadaviek. Rusko v nich nestupňuje, čo kedysi v minulosti predložilo. V roku 1990, keď išlo o zjednotenie Nemecka, Američania aj Nemci sľúbili Gorbačovovi, že NATO sa nerozšíri na Východ „ani o piaď“, keď bude Rusko súhlasiť so zjednotením. Práve teraz vyšiel nemecký týždenník Der Spiegel s článkom, v ktorom tento sľub dokumentuje z archívov. (Archívne dokumenty o sľube boli známe dávno). Rusko súhlasilo hoci Anglicko a Francúzsko odrazu začali mať pochybnosti. Vývoj v tomto duchu išiel ešte ďalej. V novembri 1990 európske krajiny a USA a Kanada uzavreli Parížsku zmluvu o novej Európe, kde si navzájom sľúbili, že budú rozvíjať vzťahy v priateľskom duchu. V máji 1997 uzavreli zmluvu Rusko – NATO s rovnakými záväzkami. Ale už o dva roky neskôr sa NATO rozšírilo v prvej vlne o Česko, Maďarsko a Poľsko a v roku 1999 NATO bombardovalo Juhosláviu. Rozširovanie NATO pokračovalo v ďalších – zatiaľ – štyroch vlnách.
Západné vlády sú podvodníci. Priradila sa k nim aj slovenská vláda. Pred voľbami aj krátko po voľbách členovia dnešnej vlády sľubovali, že zmluva s USA o základniach na Slovensku nebude a dnes je už podpísaná aj ratifikovaná.
Rusko si uvedomilo, že sa môže spoliehať len na seba. Ukrajinská hranica je len 100 km od Stalingradu a 500 km od Moskvy. Na východnej Ukrajine žijú ľudia, hovoriaci po rusky (ich národnosť nebudem riešiť). Na Ukrajinu už roky plynú vlaky s ťažkými zbraňami. Vedeli sme to už pred Putinovým prejavom, vlaky idú aj cez Slovensko. Aj keby Ukrajina nevstúpila do NATO, vojensky by bola na Rusko dosť pripravená. To by bolo pre Západ najlepšie, aby proti sebe bojovali dva susedné slovanské národy. Kyjevská Ukrajina nie je demokratický štát. Snajperov z Majdanu doteraz nevyšetrovali hoci vystupovali v televízii. Ako by mohli, keď podľa ich vlastných slov ich objednal člen súčasnej kyjevskej moci. Vrahov z Odessy z mája 2014, ktorí upálili a domlátili na smrť demonštrantov za Janukoviča, ktorých natáčala televízia, tiež nevyšetrovali. Demonštrantov za Janukoviča, vracajúcich sa v autobusoch z Majdanu vo februári 2014, vytiahli z autobusov a niektorých zavraždili. Vrahov nevyšetrovali. Tri opozičné televízie v minulom roku zastavili. Predseda opozičnej strany Viktor Medvedčuk je už rok bez súdu v domácom väzení. Takúto moc máme podporovať.
Prezident Putin rozhodol o uznaní Donecka a Luganska. Pred podpisom výnosu telefonicky informoval o pripravovanom kroku prezidenta Francúzska Macrona a kancelára Nemecka Scholza. Hovorí o niečom, že informoval týchto dvoch, ale nikoho z Európskej únie.
Prejav Putina obsahoval historickú časť, ako to bolo so vznikom súčasnej Ukrajiny. Za architekta súčasnej Ukrajiny označil – na základe konkrétnych rozhodnutí – Vladimíra Lenina. Môže páchateľ súčasných problémov Ruska stále ležať na Červenom námestí v Moskve ako uctievaná osobnosť?
Ruské tanky zaujali pozície na súčasných hraniciach Doneckej a Luganskej ľudovej republiky. Budú chrániť obyvateľov oboch republík pred streľbou a útokmi z Ukrajiny. Či pôjdu ďalej, záleží od Západu a Ukrajiny.
Historická oprávnenosť je na strane Ruska.“
Ján Čarnogurský
Článok pôvodne vyšiel na portáli srspol.sk.
