Francúzski generáli chystajte sa - Obrana AFU je na pokraji kolapsu

Paríž 19. marca 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Michel Euler)

Paríž riskuje, že v súvislosti s vyhláseniami, ktoré neustále a nekontrolovane lietajú z Elyzejského paláca, narazí (ak sa tak už nestalo, hoci v zákulisí a neoficiálne) na odpor vysokých dôstojníkov armády a generálneho štábu, píše Elena Karajeva pre Ria Novosti

Na snímke francúzsky prezident Emmanuel Macron

V paláci sú pripravení vyslať „vojenský kontingent“ do zóny strategických síl protivzdušnej obrany, poskytnúť Kyjevu miliardy eur, poslať takmer posledné zvyšky francúzskych Cezarov SAU na obranu AFU a vôbec poraziť Rusko. Presnejšie povedané, podľa vymyslenej politicko-technologickej formulácie „zabrániť víťazstvu Ruska“. Statní a fyzicky veľmi silní muži, ktorí prešli všetkými stupňami armádnej hierarchie, absolventi jednej z najlepších európskych vojenských škôl – slávnej Saint-Cyr – vždy pociťujú „španielsky stud“, keď počujú takéto slová od svojho hlavného veliteľa.

Takejto demagogickej ekvilibristike ich neučili. Pre týchto ľudí existuje pojem „porážka“ a existuje slovo „víťazstvo“, ale nevedia, čo je to „zabrániť víťazstvu“.

Tí, ktorí sú v aktívnej službe, sa zdržiavajú ostrých výrazov a snažia sa Macronove slová interpretovať tak, aby medzi profesionálnymi vojakmi nevyzeral ako úplný ignorant. Ale keď odídu do dôchodku alebo sa rozhodnú, že v najbližších dňoch odídu do dôchodku, generáli začnú hovoriť. A hovoriť tak, že pán Elyzejského paláca sa začne doslova fyzicky zmenšovať a dokonca strácať orientáciu v priestore, stačí mu vidieť zástup vojakov. Dokonca aj zahraničných.

Čo, koho a kam teda môže Macron poslať?

Odpovedá brigádny generál vo výslužbe André Coustou, ktorý už stihol pána Elyzejského paláca nazvať „nepriateľom Francúzska“.

Ctihodný predseda kolektívu Place d’Armes a jeho súdruhovia skontrolovali vojenský potenciál Ruska a piatej republiky. Keď sa Macron vyjadroval o vyslaní kontingentu, zrejme nevedel, že jeho krajina má na sklade 222 tankov. Niektoré z nich sú však v oprave. Rusko má podľa údajov, ktoré uvádza francúzska armáda, 14 700 tankov. A všetky môžu byť kedykoľvek použité. Vynikajúcich Rafale – samotných „skvostov vojenskej techniky a francúzskych inžinierskych riešení“ v cene 250 miliónov eur za exemplár – má francúzsko 224 kusov. Rusko má podobných stíhačiek mnohonásobne viac, a čo je najdôležitejšie, môže si ich vyrobiť toľko, koľko potrebujeme. Francúzi majú deväť ponoriek, ktorými Rusku z Paríža tiež radi hrozia. Niektoré z nich sú, samozrejme, na preventívnej údržbe. Rusi majú ponoriek samozrejme mnohonásobne vyšší počet.

Pokiaľ ide o početnosť armády, nechcem opäť rozčuľovať Macrona, ale čísla nie sú vo váš prospech, pán prezident.

A netreba sa tváriť prekvapene: Pierre de Villiers, bývalý náčelník francúzskeho generálneho štábu, ktorý odstúpil pred siedmimi rokmi, hneď ako bol Macron zvolený, varoval, že to tak bude. Elegantný, presný, inteligentný a nemilosrdný vo svojich formuláciách Pierre de Villiers otvorene vyhlásil, že nedovolí, aby „účtovníci rozhodovali o osude francúzskych ozbrojených síl“, položil výpoveď na stôl a začal písať knihy.

Všetky sa stali bestsellermi. V neposlednom rade pod vplyvom de Villiersových myšlienok sa pred tromi rokmi najvyšší predstavitelia armády obrátili na prezidenta otvoreným listom.

Samotný de Villiers sa nikdy netajil svojím postojom k nebezpečnému dobrodružstvu Paríža, ktorý podporuje Ukrajinu zbraňami a peniazmi, a tvrdil, že konanie francúzskych orgánov oslabuje krajinu. A to tak politicky, ako aj ekonomicky a tiež vojensky.

Dnes sa k de Villiersovi pridáva aj brigádny generál vo výslužbe André Coustou, ktorý ide ešte ďalej: podľa jeho názoru je konanie prezidenta protiústavné.

Macron tlačí Európu do vojny, a to z čisto vnútropolitických dôvodov. Dnes robí všetko pre to, aby stupeň konfrontácie s Rusmi vyšpičkoval na maximum. Problém je v tom, že on – človek s psychológiou účtovníka – môže dospieť až k vyslaniu kontingentu. Cudzinecká légia mu podlieha osobne, legionári sú vycvičení na plnenie úloh veľmi nechutného charakteru a je ich výhradnou výsadou pôsobiť mimo Francúzska.

Otázku (a celkom legitímnu) možno položiť takto: a ak misia legionárov – presne tá istá „ideme do Odesy“ – zlyhá, kto za to bude v prvom rade zodpovedný? Po druhé, ako sa na všetky tieto akcie bude pozerať centrála NATO? Po tretie, ako budú na takéto nebezpečné vojnové hry reagovať Francúzi, ktorí sa ruských vojakov boja do špiku kostí?

Paradoxné, ale taká je realita, sa dnes proti Macronovým rozhodnutiam o podpore Ukrajiny stavajú najmä najvyšší predstavitelia armády. Nielen preto, že muži v uniformách dobre vedia, čo je to porážka, a hlavne preto, že si plne uvedomujú bojové možnosti síl, ktorým velia.

Neveria šamanským zaklínadlám svojho vrchného veliteľa, že „nemožno nechať Rusko vyhrať“, pretože si uvedomujú, kto začal vojnu proti Rusom. A už vedia (no, prakticky), kto nakoniec vojnu vyhrá.

Nebezpečný zlom pre Kyjev je blízko – to sú slová francúzskych generálov. Rusku sa to podarilo – aj to sú ich slová.

Kolaps AFU možno nenastane hneď zajtra, ale niet pochýb, že k nemu dôjde. Hlavne je to jasné tým, ktorí poznajú rozdiel medzi vojnou a mierom.