Francúzske nepokoje - zaujímavý prieskum

Paríž 9. júla 2023 (HSP/rmx.news/Foto:TASR/AP-Jean-Francois Badias)

71 % Francúzov podporuje zníženie imigrácie, 78 % chce finančné sankcie pre rodičov výtržníkov. 75 % respondentov chce tiež zbaviť výtržníkov s dvojakým občianstvom francúzskeho občianstva, informuje spravodajský portál REMIX News

Na snímke polícia zatýka protestujpceho mladíka v Štrasburgu vo východnom Francúzsku

Po týždni výtržností a rabovania vo viacerých francúzskych mestách si väčšina francúzskych občanov želá prísnejšie migračné kontroly a sankcie voči rodinám tých, ktorí sa na vandalizme podieľali, ukázal prieskum, ktorý pre denník Le Figaro uskutočnila spoločnosť Odoxa-Backbone Consulting.

Francúzska vláda síce tvrdí, že výtržnosti nemajú nič spoločné s prisťahovalectvom, čo je však všeobecne zosmiešňované. V reakcii na výtržnosti 71 percent opýtaných uviedlo, že si želá zníženie migračných tokov. Väčšina tiež podporila dva návrhy, ktoré predložila pravicová strana Les Républicains a Národné zhromaždenie: zrušenie “ospravedlnenia maloletých” (78 percent) a zavedenie “finančných sankcií” voči rodičom delikventov (77 percent).

Až 75 percent respondentov sa vyjadrilo, že výtržníkom odsúdeným za trestné činy by malo byť odobraté francúzske občianstvo, ak majú dvojité občianstvo.

Približne 59 percent respondentov požaduje prísnejší zákon o prisťahovalectve na jeseň tohto roka. Nedávne udalosti považujú za “dôsledok zlyhania našej migračnej politiky”. To kontrastuje s vyhlásením ministra vnútra Géralda Darmanina, že medzi zatknutými bolo “veľa Kévinov a Mattéov”, ktorí boli “z 90 percent Francúzmi”. To viedlo Darmanina k tvrdeniu, že “problémom sú dnes mladí delikventi, nie cudzinci”.

Ako však už bolo viackrát uvedené, mnohí zo zatknutých boli druhou a treťou generáciou migrantov a väčšina videozáznamov zachytávajúcich nepokoje ukázala, že na väčšine prípadov rabovania a násilia zachyteného na videu sa podieľali ľudia neeurópskeho pôvodu.

Z prieskumu vyplynulo, že zatiaľ čo podpora verejnosti pre poriadkové sily zostáva vysoká (64 %), dôvera vo francúzsku vládu klesá – len 27 % respondentov považuje reakciu vlády na krízu za dobrú alebo primeranú. Naopak, Francúzi očakávajú od vlády zavedenie tvrdších opatrení, najmä v oblasti imigrácie.

Vo vlastnej analýze údajov z prieskumu verejnej mienky spoločnosť Odoxa identifikovala hlavné pocity francúzskeho obyvateľstva v súvislosti s nepokojmi ako zmätok (77 %), hnev (84 %) a strach o budúcnosť krajiny (89 %).