Plán útoku na Rusko
Plán útoku na Rusko
Dnes existuje na internete množstvo rôznych vojnových teórií, medzi ktorými sa bežný človek veľmi ťažko orientuje. Nebudeme sa zaoberať rôznymi trolmi alebo naivnými teoretikmi, ale pozrime sa na problém pravdepodobnosti globálnej vojny na základe vyjadrenia človeka, ktorý naozaj má dostup k spoľahlivému zdroju informácií – Vladimíra Putina. 13. decembra 2013 pri jednom prejave povedal: „Pozorne sledujeme vývoj tzv. Koncepcie odzbrojujúceho, bleskurýchleho, globálneho úderu. Taká koncepcia existuje a aktívne sa na nej v niektorých krajinách pracuje. Realizácia všetkých takýchto plánov môže mať krajne negatívne dôsledky na regionálnu aj globálnu stabilitu. Skutočnosť, že Západné krajiny navýšili svoj potenciál strategických, vysokopresných systémov nejadrového prevedenia spolu so zvyšovaním systémov PRO môže plne anulovať všetky predchádzajúce dohody v oblasti obmedzenia a znižovania strategických jadrových zbraní. Toto môže narušiť strategickú rovnováhu síl. Veľmi dobre tomu rozumieme a v tejto spojitosti aj vieme, čo máme robiť“.
Už nasledujúci rok – 2014 – Pentagon realizoval tajné vojenské cvičenie pod kódovým názvom MEDVEDIA KOPIJA. Bolo to komplexné vojenské cvičenie, do ktorého boli zapojené aj sily globálneho odstrašovania – t.j. jadrové sily USA. Po prvý raz vôbec sa nacvičovali základné fragmenty koncepcie bleskového globálneho útoku.
Cvičenia sa zúčastnilo veľké množstvo bojových prostriedkov vrátane komplexov matematického modelovania s orientáciou na riešenie dvoch principiálne hlavných úloh: zničenie velenia nepriateľa a likvidácia bojových prostriedkov schopných zasadiť odvetný úder. Predmetom úderu boli dve hlavné lokality: Ukrajina a Pobaltie. Kartografické pozadie cvičení bolo reálne adaptované na vedenie bojových operácií. Išlo nielen o overovanie akurátnosti matematických modelov, ale aj praktický nácvik súčinnosti armádnych zložiek s dôrazom realizácie výsadkových operácií na konkrétne lokality a obrana oporných bodov či nasadenie rakiet s plochou dráhou letu. Samozrejme, že nemohli strieľať po území Ruskej federácie, ale bojové návyky boli odlaďované pre túto alternatívu.
USA predpokladajú, že sú najdôležitejší na Zemi a že všetko sa im musí podriadiť. Kto sa podriadiť nechce, pre toho majú pripravené celú sadu donucovacích prostriedkov. V rámci týchto prostriedkov vyvinuli aj Koncepciu rýchleho, globálneho úderu. V roku 2016 už USA dokončia koncentráciu umiestnenia viac ako 7 000 rakiet s plochou dráhou letu okolo hraníc Ruska. Ich plán predpokladá globálny, bleskurýchly úder, pričom vypustiť sa plánuje všetky rakety naraz a z rôznych smerov. Takto nejako vyzerá aktívne pripravovaný plán útoku NATO na Rusko. Približne 5 000 Tomahawkov bude vypálených z morských nosičov, ostatné bojové prostriedky budú odpálené z operatívnych regiónov. Takýto plán naozaj existuje a neustále sa pracuje na jeho detailoch.
Ruská PVO každý týždeň vykonáva vo všetkých útvaroch cvičenia na úrovni bojovej situácie. Už maršal Žukov povedal: „Ťažké strádanie čaká tú krajinu, ktorá nedokáže odraziť letecký útok protivníka“.
Na vytvorení raketového štítu Ruska pracuje vo vysokotechnologických firmách dnes približne 90 000 ľudí. Vari najznámejší je systém S-300, o ktorom sa dnes hovorí najmä v súvislosti s jeho dodávkou do Iránu. Tento systém je schopný zostreľovať všetky druhy lietajúcich cieľov s výnimkou najmodernejších amerických technológií piatej generácie – známeho mnohocieľového stíhača F22 Raptor. Už počuť informácie o tom, že v súvislosti s nárastom napätia okolo Ruska sa plánuje ich presun do Európy. Americká ministerka vzdušných síl – Deborah Lee James otvorene hovorí: „Najväčšiu hrozbu predstavuje to, čo sa deje v Rusku“..? Nuž áno, Rusko si dovoľuje sa pripravovať na odrazenie útoku USA, čo je – samozrejme – odsúdeniahodné(?). Čo sa týka stíhačiek 5. generácie F22 Raptor, týchto má USA celkovo vo výzbroji 178 ks. Tento bojový stroj má charakteristickú konštrukciu, naprojektovali ho ako málo viditeľný. Znamená to, že má fungovať podľa schémy: prvý uvidím, prvý vystrelím. Problém oproti ruským lietadlám má ten, že sa im tradične nevyrovná v manévrovateľnosti v prípade vzdušného boja, a ak sa mu nepodarí ako prvému z bezpečnej diaľky zlikvidovať ruský stíhač a ujsť... tak dolietal. V tomto smere ho prekoná aj SU-35.
Raptor má dolet 5 500 km, pričom vzdialenosť Londýn Moskva je cca 2 500 km, čo znamená, že vzdialenosť tam a nazad môže prekonať za 62,5 min. Jeho výzbroj sú riadené letecké bomby, rakety vzduch-vzduch a rakety vzduch-zem. Je to najdrahšie stíhacie lietadlo na svete, 1 kus stojí 146 miliónov dolárov, pričom zatiaľ je na jeho export zavedené embargo. Doteraz boli v bojovej situácii použité jediný raz, a to v Sýrii pri údajných útokoch na pozície ozbrojencov Islamského štátu. Je to tá operácia USA, v ktorej cez deň bombardujú ich pozície a v noci im zhadzujú zásoby...
Protivzdušné sily Ruska sú už dnes postavené najmä na raketových systémoch S-400. Tento systém nemá vo svete obdobu. Ide o zásadne vylepšený S-300, pre ktorý už ale neexistujú „neviditeľné“ ciele vrátane F-22. Do bojovej pohotovosti sa dostane do 5 minút od prijatia rozkazu na odrazenie útoku, takže technicky pokryje aj parametre pripravovaného bleskového útoku NATO.
S-400 Triumf je dôstojná obrana pred globálnych bleskovým útokom, preto sú tieto systémy už nasadené na ochranu aj priemyselných oblastí Ruska. No to nie je ani zďaleka všetko. Rusko dnes už prezbrojuje na nový, perspektívny systém s názvom S-500.
V prípade jadrovej vojny nebude na Zemi víťazov, lebo Zem sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozpadne na časti. Nepriateľ musí pochopiť, že Rusko dokáže ubrániť uzly svojho hlavného velenia aj prostriedky odvetného úderu. Ale pochopí USA, že sa im nikdy nepodarí zbaviť Rusko velenia a schopnosti zasadenia odvetného úderu? Lebo to jediné môže uchovať mier na Zemi.
Rusko má dnes vojenské technológie a aj moderné závody na ich výrobu. Na strategické položky sa už nepoužíva ani jediná importovaná súčiastka – hľa, aj toto je výsledok sankcií... všetko sa vyrába doma.
Proti Rusku už od r. 1969 pripravujú operáciu pod kódovým názvom Giant Lance. Je to čo do podstaty stratégia neočakávaného a masového útoku raketami a letectvom naraz zo severného, južného, západného aj východného smeru. Touto „kopijou“ plánuje NATO trafiť samotné srdce Ruska. Ale hoci rakety nie sú jednoduché ciele, efektívne, protiletecké a protiraketové zbraňové systémy spolu s automatizovaným systémom riadenia síl a prostriedkov PVO a PRO umožňujú efektívne takúto hrozbu dostať pod kontrolu a zlikvidovať. Od vypálenia rakety s plochou dráhou letu po jej likvidáciu prebehne iba niekoľko minút.
Moderné rakety PVO sa vyznačujú mimoriadnou schopnosťou manévrovať, predlohu pre čo prebrali ruskí vývojoví špecialisti od malého vtáčika dážďovníka. Dokáže lietať rýchlosťou až 190 km/h a je taký pohyblivý, že ho žiadny dravec nedokáže uloviť.
Na rozdiel od západných analógov, S-400 používa chladný, vertikálny štart. Pred spustením leteckého motora je raketa vymrštená do výšky asi 30 m. Počas letu za pomoci plynov dynamického systému sa nakloní do smeru cieľa. Presnosť zásahu je absolútna.
V prípade nutnosti je raketa schopná autonómne spustiť režim mimoriadnej manévrovacej úrovne, t.j. začne lietať ako vtáčik dážďovník – ktorého nemožno uloviť. Jej trajektória sa zmení na nepredvídateľnú.
Armáda USA má dnes 10 000 leteckých dronov, t.j. 30% vzdušných síl USA je bezpilotných. Sú rôzneho druhu, od maličkých po také, ktoré na palube nesú rakety s plochou dráhou letu. Všetky tieto zbrane sú principiálne od svojho prvopočiatku útočné, takto ich plánujú použiť, takto boli navrhované. Podľa už opísanej doktríny, max. do 1 hodiny od vydania rozkazu na útok americkým prezidentom môžu byť vypustené na ciele v ľubovoľnej lokalite zemegule.
Systém modernej protivzdušnej obrany Ruska musel byť logicky od svojho počiatku budovaný ako obrana a odveta na takéto systémy, ako komplexný systém vzdušno-kozmickej obrany. Hlavnou zložkou tohto dnes existujúceho komplexu sú raketové systémy. V prvom rade mobilné systémy 5. generácie S-500.
Ruská spravodajská služba bezpečne zistila, že USA už horúčkovite pracuje na vývoji hyperzvukových útočných leteckých zariadení, čím sa myslia rakety letiace rýchlosťou 5 a viac machov. S-500 vychádza koncepčne práve z toho, že najneskôr okolo roku 2020 bude americká armáda vyzbrojená hyperzvukovými útočnými raketami. Pretože S-500 je schopný likvidovať aj hyperzvukové ciele, nastala situácia, že ruská armáda je už vyzbrojená systémami obrany, ktoré USA zatiaľ ešte ani nedokázali vyrobiť.
Na druhej strane, vojensko-analytické centrum Jane’s Information Group už oznámilo, že v Rusku vo februári 2015 prebehli úspešné testy novej, hyperzvukovej rakety označenej JU-71. Ako uvádza Washington Free Beacon, nové lietajúce zariadenie je schopné niesť jadrové hlavice. Toto nové ruské lietajúce zariadenie je nepredstaviteľne zložité už len vysliediť a nieto ešte zostreliť, pretože letí rýchlosťou 11 200 km/h (7 000 míľ/h) a pohybuje sa po nepredvídateľnej trajektórii.
Aby sme to dotiahli do konca, veľmi podobné zariadenie nedávno odskúšala aj Čína pod kódovým názvom WU-14.
Je známe, že v bleskovom globálnom údere na Rusko plánujú USA nasadiť celé spektrum útočných leteckých prostriedkov. Ide v prvom rade o medzikontinentálne balistické rakety a aj rakety s plochou dráhou letu. V jednej vlne sú technicky schopní odpáliť do 600 rakiet s plochou dráhou letu. Zároveň bude hromadne nasadené letectvo, len v Európe má USA umiestnených okolo 200 jadrových leteckých bômb voľného pádu. Z pohľadu Ruska je každé vojenské letisko NATO v Európe potenciálne schopné odštartovať lietadlo, na palube ktorého je jadrová bomba. Je už len samozrejmé, že takéto letiská sú zavedené ako ciele ruského protiútoku. No a náš Kiska s radosťou „zapojil“ do tohto systému aj slovenské letiská. Nuž, Popradčania mu naozaj budú mať za čo ďakovať, stačí počkať na globálny útok NATO. Ale bude to už posledná radosť z Kisku. Takto to končí v prípadoch, keď ľudia nerozmýšľavú a volia scientológov... no a kto si myslí, že NATO koncentruje sily v Európe kvôli Ukrajine – nech sníva ďalej.
Do roku 2020 je predpoklad, že USA použijú hyperzvukové lietajúce aparáty, po r. 2020 už pôjde aj o kozmické útočné lietadlo, ktoré USA tiež vyvíjajú. Hlavnými cieľmi ich útoku budú objekty najvyšších uzlov ruského vojenského velenia, objekty odvetného úderu, objekty orgánov riadenia strategického reťazca ozbrojených síl Ruska a aj objekty ekonomickej infraštruktúry.
No nemožno povedať, že všetci Američania sú za takúto politiku. Ruským žurnalistom napríklad bez problémov podal svoje stanovisko Ivan Eland, americký politológ, bývalý riaditeľ oddelenia obrannej politiky inštitútu Katona: „Bush predpokladal, že najlepšou obranou je útok. Ja si myslím, že najlepšou obranou je obrana. Rusko určite nenapadneme, lebo Rusko má jadrové zbrane. Ale iné krajiny, Irak, Sýriu napadneme. Neformálne sme impérium, máme spojencov NATO a Japonsko. Vznikli v časoch studenej vojny ako protiváha ZSSR. Ich úloha je rozšíriť vplyv USA v Ázii, Európe, Perzskom zálive, kde tiež máme spojencov. Myslíme si, že takto stabilizujeme situáciu vo svete. Ale ja si myslím, že to je presne naopak. Destabilizujeme ju. Pozrite sa, čo sme urobili. Líbya, Irak, Afganistan, Ukrajina. V Európe sú naši spojenci väčšinou tí, ktorí v minulosti napadli Rusko: Nemecko, Poľsko, Švédsko. Teda v Európe sa spoliehame na tie krajiny, ktoré v minulosti Rusko napadli“.
Ďalší americký špecialista v oblasti národnej obrany, ktorý rovnako bol ochotný hovoriť s ruskými žurnalistami je Steve Fetter, odborník na jadrové zbrane: „V prvom rade neexistuje žiadny systém rýchleho globálneho úderu. Existuje koncepcia systému. V USA ho skúmajú ako hypotetickú možnosť. Analýzu takéhoto systému si objednala vláda Obamu. Zúčastňoval som sa takýchto stretnutí zameraných na analýzu takéhoto systému na rôznych úrovniach, ale nikde sa nehovorilo o tom, že je to program zameraný proti Rusku alebo inej krajine s jadrovými zbraňami. Je to program, ktorý dovoľuje rýchlo reagovať na teroristický útok, ale je ho možné nasadiť proti krajinám vyhnancom, ako sú Severná Kórea alebo Irán, ktoré sa pripravujú na raketový útok proti USA a ich spojencom. Systém dáva možnosť zaútočiť na nepriateľa do 30 minút a neopustiť územie USA“.
Avšak veci nevidia rovnako ani títo dvaja americkí odborníci. Eland pokračuje: „Je to vojenský systém, ktorý predovšetkým predpokladá nasadenie leteckých síl a flotily. Bojové hlavice konvenčného typu budú nainštalované na bežné balistické rakety. Toto u mnohých účastníkov projektu vyvolalo poplach, lebo Rusko a Čína majú systémy včasnej výstrahy, a tieto krajiny si môžu pomýliť nejadrovú raketu s jadrovou zbraňou navedenou na cieľ. A vtedy vznikne katastrofa. USA majú protiraketový systém Patriot, ktorý všade reklamujú. Niekoľko takýchto systémov už je vo Východnej Európe“.
Systematické približovanie sa NATO k hraniciam Ruska je potrebné v prvom rade preto, aby sa tu dali nainštalovať jeho vojenské základne, pričom najdôležitejšie sú práve letiská, lebo sa môžu použiť na letecký útok proti Rusku. Ak sa pozrieme na reálne fakty, ako sa NATO približuje k ruským hraniciam, vynára sa hlavná otázka: Kto rozdúchava túto vojnu? Kto je na svojom území a kto ďaleko od neho?
Na území Ruska možno vidieť zvláštnu pyramídu, ktorú už niektorí miestni nazvali ôsmym divom sveta:
Je to radar DON 2N. Nadzemné rozmery neúplnej pyramídy/ radaru sú 140x140 a výška 35 metrov. Táto rádiolokačná stanica má unikátne možnosti na identifikáciu vzdušných a pozemných cieľov aj za horizontom. Má dokopy 60 000 rôznych antén a možno ju prirovnať ku gigantickému mravenisku, v ktorom je všetko presne a účelne usporiadané. Obsahuje kilometre tunelov a chodieb. Na ôsmom podzemnom poschodí je veliteľská centrála. Radar je schopný nachádzať ciele vo Vesmíre do vzdialenosti 10 000 km od Zeme. Môže bez problémov zachytávať napríklad ciele letiace rýchlosťou 7 km/s a normálne reagovať. Všetko riadi automatizovaný systém riadenia, ľudia majú – vzhľadom na vysoký objem a rýchlosť spracovania dát – iba kontrolnú funkciu. Nuž, dnes už nič nie je ponechané na náhodu. Ak by niekto chcel namietať, že všetko toto je nepodložená paranoja a konšpiračné teórie, môže. Odvolávame sa Jamesov zákon a aj vtip o kravách pasúcich sa na lúke, oboje sme už uverejnili v minulosti. Ale niečo predsa len pridáme. Celý proces zameraný na likvidáciu Ruska nie je ani náhodou novinka. Už sme o tom priniesli nejeden článok, no nikdy nezaškodí si zopakovať to, čo je dobre mať na pamäti. Jedným z jasných dôkazov je napríklad americký časopis Collier’s, konkrétne číslo z 27. októbra 1951, venované porážke a okupácii Ruska. Teda téme nijako nie novej:
Na obrázku je americký vojak s nápisom „okupačné sily“, pričom v pozadí je na mape obrázok bývalého východného bloku a ZSSR. Všimnite si, že už tam je Ukrajina vydelená zo zostavy ZSSR a označená inou farbou. Je – podľa obrázku – okupovaná aj s Krymom. Ďalšia zástavka – označenie cieľa – je zapichnutá na Moskve. Je to obdobie začiatku studenej vojny. Tí, ktorí pamätajú na toto obdobie si môžu spomínať, či sa niekedy za socializmu objavovali u nás v tlači mapy rozkresľujúce „dobývanie“ Západu. My osobne si nič také nepamätáme.
Jediný dôvod, prečo sa táto vízia nenaplnila je existencia zbrane, ktorá dokázala zastaviť, odstrašiť a aj poraziť agresora. Inak by sme my, Slovania, už dávno neexistovali.
Roku 1950 sa začala vojna v Kórei. USA od počiatku rozpútali a použili túto vojnu ako výcvikový priestor pre pilotov ich vzdušných síl, pričom v pláne bolo precvičovať budúcu likvidáciu pozemných cieľov na území ZSSR. Existoval plán, v rámci ktorého boli už určené mestá v ZSSR, na ktoré mal nasledovať prvý úder – po úspešnej príprave v Kórei. Ale MIG15 a moderné ruské protilietadlové systémy zasadili Američanom drvivú porážku už na území Kórei.
Vo Vietname boli tiež letecké sily USA zastavené ruskými protilietadlovými systémami. Americké letectvo tu začalo vo veľkom štýle vymazávať z povrchu zeme Hanoj a ďalšie oblasti Severného Vietnamu. Sovietsky protilietadlový systém S-75 zničil vyše 1 100 amerických lietadiel – ak neberieme do úvahy ďalšie lietadlá zničené vietnamskými Mig21. Američania dokonca nazvali tento protilietadlový systém „zabijak B-52“. USA boli prinútené uzavrieť mier za podmienok nadiktovaných Vietnamom.
V roku 1973 sa odohral arabsko-izraelský konflikt. Za jediný deň, v jednom boji Izrael stratil naraz 5 lietadiel. Boli to ohromné straty, preto sa Izraelčania okamžite obrátili k Američanom, ktorí však boli vtedy vo vojne vo Vietname. Američania im odpovedali, že ak budú denne strácať 5 lietadiel – a technické predpoklady existovali – tak im do Vietnamu neostane nič a požiadali Izrael, aby podpísal mier. Izraelskí piloti nazvali protilietadlový systém S-125 „Low blow“ – úder pod pás.
Prišiel rok 1999 a agresia NATO proti Juhoslávii. Američania prinášajú svoju demokraciu iba do tých krajín, ktoré nemajú moderné protilietadlové systémy, čo bol aj smutný prípad Juhoslávie. Juhoslovanská armáda nedisponovala prostriedkami modernej PVO, preto pravdepodobnosť, že jej prinesú demokraciu na bombardéroch bola už od začiatku veľmi vysoká a na nešťastie vtedajším juhoslovanským vedením tragicky nerozpoznaná. Medzi ciele takéhoto amerického exportu nie náhodou patria aj krajiny „arabskej jari“, Irak, Afganistan, Sýria...
Ak si vezmeme všetky tieto fakty dokopy ľahko zistíme, prečo tu je Ukrajina. Môžeme dokonca veľmi jasne vidieť, že ak by nebolo Ukrajiny, tak by určite bolo niečo iné. Vždy, keď Rusko vstane z kolien si Anglosasi nájdu dôvody, ako ho vohnať do nejakej vojny alebo podobného druhu konfliktu, len aby zastavili jeho vývoj a oslabili krajinu. Ale Rusko vždy vstane z popola ako bájny vták Fénix, ktorý je prastarým symbolom vzkriesenia dŕžavy Rassénia.
V deväťdesiatych rokoch nám rozbili náš hospodársky systém, ba aj samotné krajiny. Začali systematicky ožierať našu mládež, priniesli drogy, športový sex, geneticky modifikované potraviny a množstvo ďalších „západných hodnôt“, vrátane homosexuality. V roku 1991 rozbili – za pomoci Gorbačova – aj ZSSR.
Novovzniknutá Ukrajina sa začala systematicky odsudzovať Rusku. Roku 1998 si Američania vydobyli na vláde Ukrajiny povolenie zlikvidovať strategické bombardéry TU160, ktoré v rámci delenia bývalej sovietskej armády pripadli práve Ukrajine. Bývalí piloti strategického letectva boli nútení tam stáť a pozerať sa na fyzickú likvidáciu – rozrezanie lietadiel na šrot – ako na gilotíne. Toto všetko Anglosasi robili, len aby zničili ruskú vojenskú moc. No Rusko sa za posledných 14 rokov nielen pozviechalo, ale aj postavilo na nohy, dokázalo naštartovať svoj obranný priemysel. Boj ešte nie je vyhraný, treba ešte veľmi veľa pracovať, ale to všetko, čo už je dnes k dispozícii už dáva reálnu nádej na zajtrajšok.
V dnešnom svete je len veľmi málo krajín – dajú sa porátať na palcoch jednej ruky – ktoré dokážu vyrábať prostriedky obrany pred útokom zo vzduchu aj z vesmíru. A práve Rusko je jedným z nepopierateľných lídrov. Nám nahovorili, že nám netreba vojenskú službu, že už nieto nepriateľov, ale ak nejakí sú, tak sú to určite Rusi. Nuž, v súvislosti s vlastnou armádou nezaškodí citovať Napoleona: „Národ, ktorý nie je ochotný kŕmiť svoju armádu bude neodvratne kŕmiť cudziu“. Kde sa to dnes nachádzame my?
K dnešnému dňu vo svete neexistuje analogický systém PVO k systému S-400, ktorý je schopný plniť bojové úlohy v rôznych výškach, rýchlostiach aj typoch cieľov. Môžu to byť rakety s plochou dráhu letu, balistické strely, taktické letectvo, drony, skrátka všetko, čo lieta a to na vzdialenosť do 300 km a výšky 60 km.
Dokáže identifikovať a zničiť stacionárne aj letecké rušičky a aj ciele, ktoré tieto rušičky maskujú. Nieto pred ním záchrany. Nedávno bola vyvinutá a už je dodávaná nová raketa systému S-400, schopná ničiť ciele do vzdialenosti 400 km. Je to generácia úplne novej konštrukcie, ktorá má všetky svoje parametre vylepšené. Systém má dnes nové vozidlo a jeden bojový komplex má už zásobu 16 rakiet, nie 8 ako predchádzajúci.
Rusko vždy vyvíjalo prioritne obranné zbrane, nie iba zbrane prvého úderu, teda vyložene útočné, čo je zásadný rozdiel oproti USA a NATO. Vojenská doktrína Ruska predpokladá boj iba pri napadnutí, teda po alebo pri útoku na Rusko.
Moderné, mnohocieľové systémy dnes udávajú tón. Keď USA prijímajú rozhodnutie o exporte demokracie do akejkoľvek krajiny, tak najskôr vždy overujú, či daná krajina má moderné systémy PVO z Ruska alebo nie. Tie krajiny, ktoré takéto systémy majú – aspoň S-300 – alebo majú možnosť také zbrane sami vyrábať môžu v dnešnom svete spokojne žiť a ich ľudia pracovať. No tie krajiny, ktoré takéto systémy nemajú, sa môžu v ktorýkoľvek moment stať nedemokratickými, a teda cieľom úderu amerického letectva, a to aj bez akýchkoľvek sankcií OSN či podobných organizácií. Američania najradšej útočia v noci a vždy vedia, že odvetný úder prísť nemôže. Nie náhodou sa dnes v Rusku školia desiatky špecialistov z rôznych krajín, ktorých vlády sa už stali cieľom exportu americkej demokracie. Sú to väčšinou arabské krajiny, Afrika, Južná Amerika.
Keď už máme do činenia s jadrovým potenciálom USA, pozrime sa na profesionalitu špecialistov obsluhujúcich takéto zariadenia. Použijeme výlučne správy z amerických médií. Posudzovanie problémov s jadrovým potenciálom USA je o to vážnejšie, že USA je jediná krajina na svete, ktorá už použila jadrovú zbraň vo vojenskom konflikte.
USA má oficiálne 1 654 jadrových hlavíc. Takýto ohromný potenciál by mal predpokladať aj veľkú profesionalitu a zodpovednosť vojenského personálu. Ale je USA naozaj schopné zodpovedne držať pod kontrolou svoj jadrový potenciál?
Ak by Obama vydal rozkaz na jadrový útok, tak by stlačil červené tlačidlo na svojom kufríku a zadal by špeciálny kód. Rozkaz by bol odoslaný cez satelitné kanály veleniu ozbrojených síl USA. Na základe rozkazu dôjde k odpáleniu rakiet. Ak by sme brali do úvahy konkrétne osoby, prebehlo by to takto. Obama vydá rozkaz Pentagonu a z Pentagonu ide do Centrály strategického velenia ozbrojených síl USA. Tu bol dlhé roky druhou osobou v reťazci velenia viceadmirál Tim Giardina. Preslávil sa tým, že bol prichytený pri hraní hazardných hier v kasíne preto, lebo používal falošné žetóny. A takýto hrací maniak rozhoduje o odpálení jadrových rakiet v USA.
Ďalej by signál postúpil k jednému z generálov, ktorí velia divíziám balistických rakiet, napr. generál major Michael Carey. Bol odstránený pre silnú náklonnosť k alkoholu a ľahkým ženám. O probléme by sa akosi ani „nedozvedeli“, keby nebol totálne dobabral služobnú cestu do Moskvy. Ožral sa už v Zürichu, počas všetkých oficiálnych stretnutí v Moskve bol naliaty, večer chodil po baroch v spoločností viacerých žien. Na letisku hlasno vykrikoval, že on rozhoduje o odpálení jadrových hlavíc... sústavne v alkoholickom opojení.
Ak by Carey pokračoval vo svojom velení jednotkám jadrových zbraní, jeho rozkazy by postúpili k jednému z dôstojníkov, ktorí sú zodpovední za bezprostredný štart rakety. No a títo majú hneď niekoľko „zábav“. Berú drogy, kvôli čomu ich začali vyšetrovať a nechávajú otvorené špeciálne dvere a dnu spiaceho kamaráta, keď si objednajú pizzu, po ktorú si vyjdú na ulicu. Navyše sa pri vyšetrovaní podozrenia z brania drog zistilo, že nevedia ani ako odpáliť raketu, pretože už roky namiesto odborných skúšok podvádzajú, len aby ich formálne prešli.
Čo môžeme čakať už v budúcom roku? Vanga hovorí, že v roku 2016 vidí Európu pustú. Iné jej proroctvo hovorí o 44. americkom prezidentovi ako o poslednom americkom prezidentovi, pričom Obamov mandát končí tiež r. 2016. Zároveň – podľa proroctva írskeho mnícha Malachiáša – v úrade je aj posledný pápež. Nuž, určite netreba všetkému veriť len tak. Ale problémom nie je ani tak to, či sa útok odohrá r. 2016 alebo neskôr, problémom je to, že takýto plán už desiatky rokov existuje, že v jeho príprave pokračujú, že vôbec sa vážne zapodievajú plánom totálnej likvidácie Slovanov. Vari nemusíme ani opakovať, že z našich demokratických médií – ktoré vlastnia cudzinci – sa nikdy nič také nedozviete. Ostáva to – ako všetky dôležité životné rozhodnutia – na každom z nás. Kým sa niečo také nestane, nikto neuverí, keď sa to stane, bude veľmi neskoro.
Čím viac informácií, tým väčšie možnosti sa správne rozhodnúť. Ale na ich spracovanie je potrebné mať vypestovaný silný živel Ohňa – schopnosť myslieť. A tu už každý vidí iba do výšky svojho evolučného vývoja. Svet sa určite mení, USA už nedokážu tak dominovať ako predtým. Navyše ani vo vojenskej sfére nie sú špičkou. V každom prípade, aktivity nášho scientológa na poste prezidenta a jeho úsilie priviesť na územie Slovenska cudzie vojenské základne v rámci NATO znamenajú, že sa neodvratne stávame terčom ruského protiútoku. Scientológ slúži svojim pánom, nie národu, kde žije. Ak naozaj príde americký útok, tak naozaj príde aj ruský protiúder. Len idiot si môže myslieť, že niekto môže vojensky poraziť Rusko a Čínu, pričom okruh spojencov určite nebude obmedzený iba na tieto dve krajiny. Vzhľadom na pripravovanú globálnu operáciu Anglosasov a existujúce ruské vojenské technológie môžeme s istotou predpokladať, že hlavná časť tejto mocenskej hry sa odohrá za menej ako hodinu. Potom prídu už iba celosvetové důsledky.
Přišlo e-mailem
