Vučič označil ospravedlnenie Miloša Zemana za bombardovanie za historickú udalosť
Vučič označil ospravedlnenie Miloša Zemana za bombardovanie za historickú udalosť
Praha 19. mája 2021 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-John Thys)
Ospravedlnenie českého prezidenta Miloša Zemana venované srbskému národu za účasť Česka na agresii NATO proti Juhoslávii je historickou udalosťou. To v utorok uviedol srbský prezident Aleksandar Vučič na televíznej stanici Pink
Na snímke Aleksandar Vučič
ADVERTISING
„Pre nás bol dnešný deň veľmi dôležitý v historickom zmysle, vstúpi do učebníc. (Ospravedlnenie prezidenta Zemana – red.) Je to pre nás historická česť. Jeho to mučilo, mučilo celé roky, veľké vďaka jemu za jeho odvahu. Je to brilantný intelektuál, ktorého rešpektujú. Je dôležité, že práve on povedal tak dôležitú vec,“ uviedol Vučič.
Ospravedlnenie Miloša Zemana
Prezident republiky Miloš Zeman sa za prítomnosti svojho srbského náprotivku Aleksandara Vučiča ospravedlnil za bombardovanie vtedajšej Juhoslávie. Poprosil Srbov o odpustenie.
„Boli sme poslední, kto dali súhlas (s bombardovaním – red.). a zúfalo sme sa obzerali po najmenej jednej krajine, ktorá by sa s nami spojila a bola by proti. Ale zostali sme sami. Napriek tomu nás to neospravedlňuje, napriek tomu to bol nedostatok odvahy. A týmto ospravedlnením a prosbou za odpustenie som sa zbavil dlhoročnej traumy, pretože pokánie oslobodzuje,„ uviedol Miloš Zeman. Srbský prezident za ospravedlnenie počas spoločného rokovania poďakoval.
O ospravedlnení českého prezidenta informoval na svojich sociálnych sieťach i jeho hovorca Jiří Ovčáček. „Prezident Českej republiky Miloš Zeman sa v prítomnosti srbského prezidenta Aleksandara Vučiča osobne verejne ospravedlnil za bombardovanie vtedajšej Juhoslávie v roku 1999. Prezident republiky Miloš Zeman osobne poprosil srbský národ za odpustenie,„ napísal Ovčáček na svojom Facebooku.
Bombardovanie Srbska
NATO bombardovalo Srbsko v roku 1999 po dobu 78 dní, od 24. marca do 10. júna. Presný počet obetí agresie nebol oficiálne publikovaný, avšak, podľa srbskej strany, pri bombardovaní zomrelo od 1200 do 2500 ľudí, ďalších asi 6000 ľudí bolo zranených.
Bombardovanie NATO bolo namierené na ničenie kľúčovej infraštruktúry štátu, priemyselné objekty, školy, nemocnice, kultúrne pamiatky, kostoly a kláštory. Terčom sa stávali aj obytné domy.
Lietadlá NATO za sebou zanechávali spúšť nielen v srbských mestách, na kolená padla tiež ekonomika krajiny. Belehrad škody ocenil na 30 až 100 miliárd dolárov.
Miloš Zeman bol vtedy vo funkcii predsedu českej vlády. Česko, ktoré niekoľko dní predtým vstúpilo do Severoatlantickej aliancie, útok NATO na Srbsko podporilo.
