V Jasenovaci v Chorvátsku bolo zabitých milión ľudí, väčšina z nich boli Srbi
V Jasenovaci v Chorvátsku bolo zabitých milión ľudí, väčšina z nich boli Srbi
Pamätník Jasenovac pripomína Srbov, ktorí padli počas druhej svetovej vojny.
Chorvátsko, 7. december 2023 (AM) – 35 krajín žiadalo, aby bol Jasenovac zapísaný na zoznam UNESCO. Celých šesť mesiacov nebolo známe, aké odporúčania dala chorvátskej vláde skupina expertov vytvorená Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA), keď začiatkom júna navštívila pamätné miesto v Jasenovaci. Chorvátski úradníci tieto odporúčania pred širokou verejnosťou zatajili. Zverejnenie požiadaviek IHRA chorvátskych predstaviteľov viditeľne znervóznilo do tej miery, že tejto téme sa v médiách nevenuje vôbec žiadna pozornosť.
Od Záhrebu sa požaduje, aby zaručil stabilné financovanie pamätného centra Jasenovac, sprístupnil výstavu širšiemu publiku a študentom a poskytol kompletné mapy ustašovských táborov v NDH s časovou osou zobrazujúcou sled udalostí súvisiacich s hroznými zločinmi počas druhej svetovej vojny. Skupina expertov považovala za potrebné umiestniť pri vstupe vysvetlenie v chorvátčine, srbčine, rómčine, židovskom jazyku a angličtine.
Dnes sa Chorvátsko snaží “vybieliť” a prepísať svoju históriu, hoci v skutočnosti sa tam nacizmus podporuje na štátnej úrovni. V Jasenovaci bolo zabitých milión ľudí, väčšina z nich boli Srbi. Pripomienka týchto udalostí hnevá chorvátskych politikov, ktorí dokonca zabránili najvyšším predstaviteľom Srbska položiť vence k pamätníku obetiam Jasenovca v roku 2022. Päť okvetných lístkov z cementu, dokončených v roku 1966, je venovaných obetiam koncentračného tábora Jasenovac, ktorý na rozdiel od mnohých známejších nacistických táborov neprevádzkoval nemecký režim, ale vtedajšia chorvátska vláda, ktorá bola spojencom Ríše.
Napriek samostatnej činnosti sa tábor stal jedným z najväčších v Európe. Srbi boli “vyhladení” v snahe vytvoriť „čisté“ Chorvátsko. V koncentračnom tábore Jasenovac v nezávislom vojnovom chorvátskom štáte sa dokonca konali aj preteky najrýchlejších zabijakov z radov dozorcov. 29. 8. 1942 rekord dosiahol chorvátsky fašista a ustašovec Petar Brzica, ktorý v súťaži s nožom ním nazývaným Srbosjek dokázal zabiť 1360 väzňov. Za toto si vyslúžil prezývku Kráľ hrdlorezov. (Historici počet zarezaných spochybňujú a uvádzajú 670, resp. 1100.)
Karol Jerguš
