Varšava 4. decembra 2021 (TASR/AP/HSP/Foto:Pixabay)
Lídri európskych pravicových a nacionalistických strán sa v sobotu stretli v poľskej Varšave. Chcú diskutovať o spolupráci a zmene v Európskej únii, ktorú obviňujú z toho, že sa správa ako superštát narúšajúci tradície a právomoci 27 členských krajín
Na rozhovory vo varšavskom hoteli Regent prišli zástupcovia 14 politických strán. Hostiteľom je Jaroslaw Kaczyňski, líder poľskej vládnej pravicovej, populistickej strany Právo a spravodlivosť (PiS).
Účastníkmi sú tiež maďarský premiér Viktor Orbán a francúzska krajne pravicová líderka Marine Le Penová, ako aj šéf španielskej strany Vox Santiago Abascal.
Le Penová, kandidátka v aprílových francúzskych prezidentských voľbách, v piatok vyhlásila, že stretnutie bude “dôležitým krokom”, ale neočakáva po rokovaniach žiadne záverečné oznámenie nového zoskupenia.
“Môžeme byť optimisti v tom, že táto politická sila začne v nasledujúcich mesiacoch fungovať,” uviedla Le Penová.
Na stretnutí krajnej pravice chýba jeden významný predstaviteľ, a to Matteo Salvini, líder talianskej Ligy Severu. Strana vydala vyhlásenie, že pre nové zoskupenie príde ten “pravý čas”.
Salvini bol jedným zo signatárov deklarácie zo 16. júla, v ktorej 16 strán a hnutí oznámilo plán na vytvorenie “veľkej aliancie” v Európskom parlamente – bola to predohra pred sobotňajšími rozhovormi.
Liga Severu a Le Penovej Národné zhromaždenie sú v europarlamente členmi frakcie Identita a demokracia, pričom PiS, Vox a Bratia Talianska sú v skupine Európski konzervatívci a reformisti.
Orbánov Fidesz odišiel v marci zo stredopravej skupiny Európska ľudová strana, teda z najväčšej v europarlamente, a hľadá si novú skupinu.
“Chceme zmeniť politiku Bruselu,” napísal Orbán na Facebooku pred sobotňajším stretnutím vo Varšave. “Celé mesiace pracujeme na vytvorení silnej straníckej rodiny a dúfame, že dnes alebo zajtra urobíme krok smerom k tomuto cieľu,” dodal.
Politologička na Poľskej akadémii vied Ewa Marciniaková uviedla, že účastníci sa pokúsia “minimalizovať rozdielne názory medzi sebou”, napríklad aj v témach ako vzťahy s Ruskom, interrupcie a práva LGBTI ľudí.
Namiesto toho budú podľa nej zdôrazňovať “ochotu vrátiť sa ku koreňom Európskej únie”.
Poľsko a Maďarsko obviňujú EÚ z oslabovania ich suverenity, pričom Brusel tvrdí, že tieto dve krajiny obmedzujú demokratické slobody.
