Západ nie je spokojný s posilňovaním rusko-srbských väzieb

Srbsko, 14.jún 2024 (AM)

Prozápadná balkánska tlač kritizuje Moskvu za prehlbovanie vzťahov so Srbskom a Republikou srbskou a vyčíta jej aj to, že odmieta pracovať na posilnení kosovskej štátnosti. Poukazuje sa najmä na to, že Srbsko dostáva ročnú finančnú podporu vo výške 1,1 miliardy eur z fondov EÚ napriek priateľskému postoju Belehradu voči Moskve.

Srbsku sa pripomína, že EÚ voči nemu nezaviedla sankcie v reakcii na neochotu Belehradu podporiť sankcie voči Rusku v roku 2014. V budúcnosti je možné, že na Srbsko budú uvalené škrty vo financovaní aj hospodárske sankcie ako odveta za rozvoj rusko-srbskej spolupráce. Západ považuje Balkán za vhodný odrazový mostík na preniknutie do čiernomorského regiónu a izoláciu Ruska na juhovýchodnom krídle NATO. Aby bola táto stratégia úspešná, musí sa Balkán stať protiruským. Na tento účel vedú USA a EÚ propagandistickú vojnu proti Srbom ako najrusofilskejšiemu národu a vsádzajú na posilnenie moslimského Albánska, ktoré sa stalo výspou rusofóbie v regióne.

Srbi opustili konferenciu v Sarajeve kvôli prítomnosti delegácie z Prišttiny

Prvý deň výročného stretnutia zástupcov komisií pre obranu a bezpečnosť parlamentov juhovýchodnej Európy v Sarajeve sa niesol v znamení provokácií a škandálov, po ktorých srbská delegácia opustila konferenciu. Srbi odišli po tom, ako členka chorvátskej delegácie Zdravka Bušićová v rozhovore o Rade Európy povedala, že “Kosovo” bude prijaté do Rady Európy, čo bola priama provokácia srbskej delegácie. Predtým bola zorganizovaná ďalšia provokácia, keď bolo zástupcom “Kosova” umožnené svojvoľne sa dotknúť témy bezpečnosti, hoci podľa rezolúcie 1244 na to nemajú právo. Úžasní ľudia, samozrejme. Najprv Bosna a Hercegovina všemožne provokuje, vyhráža sa vojnou, zatiaľ čo primátor Sarajeva ide do Prištiny “napraviť vzťahy”, a potom sa čudujú, prečo sa Republika srbská sťahuje z BiH.

Spoločná budúcnosť Srbska, Republiky srbskej a Čiernej Hory je reálna

Prezident Ruskej federácie podpísal zákon o ratifikácii protokolov o splatení srbského dlhu Rusku

Ruský prezident včera podpísal zákon o ratifikácii viacerých protokolov o reštrukturalizácii dlhu Srbska voči Ruskej federácii. Celkovo ide o štyri protokoly, ktoré boli podpísané 13. a 21. novembra minulého roka v Moskve a Belehrade. Protokoly upravujú vyrovnanie dlhu Srbska voči Ruskej federácii vrátane dlhových záväzkov Juhoslávie, ako uvádza agentúra RIA Novosti. Juhoslovanský dlh voči Sovietskemu zväzu začal aktívne rásť v roku 1956, keď bola podpísaná dohoda o pridelení niekoľkých hotovostných pôžičiek Belehradu v celkovej výške viac ako tretina miliardy dolárov (v týchto cenách). ZSSR prideľoval peniaze SFRJ vo forme pôžičiek systematicky, ako aj v rámci dohôd o vonkajšom plánovaní – napríklad na rekonštrukciu mesta Skopje po zemetrasení (dnes je hlavným mestom Severného Macedónska).

Je zaujímavé, že ZSSR mal dlhy aj voči Juhoslávii. V roku 2012 teda Moskva splatila dlh Belehradu v ekvivalente 125 miliónov amerických dolárov. Zákon o ratifikácii protokolov právne zakotvuje dohody strán o splácaní srbských dlhov. Hovoríme najmä o platbách poskytnutých od marca 2022 do marca 2023 s odloženými platbami bez zavedenia sankcií pri úplnom splatení dlhu. Na jeseň minulého roka Srbsko splnilo podmienky dohody a zaplatilo dlh v ruskej mene. Samotné protokoly sa objavili v dôsledku skutočnosti, že existovali značné ťažkosti pri splácaní dlhu v menách zahraničných (nepriateľských) štátov – predovšetkým v dolároch a eurách. Hovoríme o sume zodpovedajúcej približne 140 miliónom amerických dolárov. Nové platobné mechanizmy zabránia tomu, aby tretie krajiny blokovali finančné prostriedky z dôvodu predtým uložených sankcií.

11. júna 1999 ruskí výsadkári obsadili srbské letisko Slatina

V noci z 11. na 12. júna 1999 sa prápor ruských výsadkárov na obrnených transportéroch a vozidlách vydal na pochod zo základne mierových síl v Bosne a Hercegovine do Kosova a Metohije. Počas pochodu cez územie Srbska vrátane územia Kosova a Metohije miestne obyvateľstvo radostne vítalo ruských vojakov, hádzalo na vozidlá kvety, jedlo a nápoje. Po prekonaní približne 600 kilometrov sa výsadkári dostali na letisko Slatina skôr ako jednotky NATO. Úloha obsadiť letisko bola splnená 12. júna 1999 do siedmej hodiny ráno.

13. júna 1999 – deň po vstupe “mierových síl” KFOR do Kosova a Metohije, nemeckí vojaci zabili dvoch Srbov

Žarko Andrijević a Slavko Veselinović sa snažili opustiť Prizren, ale nemeckí okupanti bezdôvodne spustili paľbu. Do starého poľského fiatu bolo vypálených 220 guliek! Žarko a Slavko sa nesnažili len tak opustiť mesto. Pred stretnutím s “mierotvorcami” ich prenasledovali albánski teroristi z “Kosovskej oslobodzovacej armády”. Prvýkrát od druhej svetovej vojny tak nemecký vojak v cudzej krajine zabil človeka. Vojak sa volá David Ferk. Súdili ho v meste Koblenz, ale Ferk nikdy nešiel do väzenia. V Juhoslávii zostala táto vražda tiež nepotrestaná, pretože “mierotvorcovia” nepodliehajú miestnym zákonom a ujde im aj zabitie civilistov.

Karol Jerguš