Jdi na obsah Jdi na menu
 


Tichomorská poistka - Pôjdu USA a Čína do vojny kvôli Taiwanu a aké dôsledky to bude mať pre Ukrajinu

1. 8. 2022

Tichomorská poistka - Pôjdu USA a Čína do vojny kvôli Taiwanu a aké dôsledky to bude mať pre Ukrajinu

 

icon26

Bratislava 1. augusta 2022 (HSP/ctrana.online/Foto:wikimedia)

Hrozba globálneho vojenského konfliktu vo svete sa stáva čoraz reálnejšou, keďže sa zvyšuje riziko priameho stretu medzi USA a Čínou v súvislosti s ostrovom Taiwan, ktorý podporuje Washington a ktorý Peking považuje za svoje odštiepenecké územie

 

Lietadlová loď USA

Situáciu ešte zhoršil zámer predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej navštíviť Taiwan. Reakcia Pekingu bola mimoriadne tvrdá. V médiách sa dokonca objavili správy, že Číňania sa pripravujú zostreliť lietadlo s ňou na palube, ak sa priblíži k Taiwanu. Žiadne takéto hrozby oficiálne nezazneli, ale v predvečer ázijského turné predsedkyne Kongresu Čína začala v blízkosti ostrova rozsiahle vojenské cvičenia a smeruje tam aj lietadlová loď Liaoning (predtým nazývaná Riga) postavená v Nikolajeve.

USA vyslali do Juhočínskeho mora údernú skupinu lodí na čele s lietadlovou loďou Ronald Reagan.

Len pred niekoľkými dňami americký prezident Joe Biden dve hodiny hovoril s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom. Čínsky líder varoval Bidena pred vonkajším zasahovaním do čínsko-taiwanských vzťahov.

Potom sa na oficiálnom účte 80. armády Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády na Twitteri objavila krátka správa: “Pripravte sa na vojnu!”

Pelosiovej lietadlo včera odletelo do Ázie a desiatky tisíc ľudí sledovali smer jeho letu na službe Flytradar. Mnohé predpovede hovorili o tom, že ak lietadlo priletí blízko k Taiwanu a bude zostrelené, takmer iste vypukne tretia svetová vojna.

Nakoniec však Pelosiová vydala vyhlásenie, v ktorom vymenovala krajiny, ktoré sa chystá navštíviť, a Taiwan medzi nimi neuviedla. Napätie sa trochu zmiernilo, ale nepokoj nezmizol.

Hoci podľa odborníkov Čína ani USA v tejto fáze vojnu nepotrebujú. Američania sa nechcú zapojiť do nového konfliktu skôr, ako sa skončí vojna na Ukrajine (pretože potom by museli drasticky znížiť pomoc Kyjevu). Na druhej strane je čínske hospodárstvo stále príliš závislé od obchodných vzťahov so Západom.

Vzhľadom na rozpútané vášne však rozumné argumenty proti vojne nemusia v určitom momente fungovať.

“Strana” hovorí o tom, prečo sa situácia okolo Taiwanu vyhrocuje, či by zhoršenie situácie mohlo viesť k vojne medzi Čínou a USA a aký to bude mať vplyv na Ukrajinu.

 Nancy, sklapni, toto je Čína

Taiwan je ostrov v Juhočínskom mori, na ktorý po víťazstve komunistov v čínskej občianskej vojne v roku 1949 emigrovala porazená strana Kuomintang pod vedením Čankajška. Založila tam vlastný štát – “Čínsku republiku”. Čína (a veľká väčšina zvyšku sveta vrátane Ukrajiny a USA) považuje Taiwan za čínske územie.

Američania zároveň tradične poskytujú Taiwanu vojenskú podporu. Ostrov je už desaťročia pod tichým patronátom Američanov. Predpokladá sa (hoci to nie je nikde oficiálne uvedené), že Washington poskytne Taiwanu priamu vojenskú podporu, ak by Čína zaútočila. To znamená, že “predplatné” USA pre Taiwan je tvrdšie ako pre Ukrajinu (aspoň sa to tak považuje).

Čína chce už dlho zopakovať s Taiwanom operáciu, ktorú kedysi urobila s Hongkongom – začleniť ho do Číny na základe zásady “jedna krajina, dva systémy”. V minulosti sa v tomto smere dosiahol určitý pokrok. V posledných rokoch sa to však nepodarilo. Na Taiwane sú pri moci sily, ktoré sa chcú dištancovať od Číny a posilniť neformálne spojenectvo so Spojenými štátmi. A Washington, ktorý vníma Čínu ako hlavného rivala, tiež aktívne vystupuje proti plánom na integráciu ostrova.

V tejto súvislosti sa postupne zvyšovalo napätie v súvislosti s Taiwanom. Vrchol dosiahla po tom, ako Pelosiovej lietadlo odletelo do Ázie.

Pravda, Pelosiová potom povedala, že navštívi Singapur, Malajziu, Južnú Kóreu a Japonsko. Taiwan na zozname nie je.

Teoreticky by ho však mohla navštíviť aj bez predchádzajúceho oznámenia.

Odborníci však v súčasnosti považujú túto možnosť za nepravdepodobnú. V stávke je príliš veľa. Šanca, že Číňania svoje hrozby o zostrelení lietadla splnia, nie je zanedbateľná. A v takom prípade by USA museli reagovať buď symetricky (čo by mohlo viesť k vojne medzi oboma krajinami), alebo “prehltnúť”, čo by pre Ameriku znamenalo globálne poníženie.

Skutočnosť, že Pelosiová pod tlakom Číňanov odmietla navštíviť Taiwan, možno v zásade tiež považovať za poníženie a prejav slabosti (a pravdepodobne to tak budú interpretovať aj republikáni, ktorí tak získajú ďalšiu zámienku na diskreditáciu demokratov). Stále je to však oveľa menej zahanbujúce.

V amerických reláciách medzitým Pelosiovú zo všetkých síl trolujú a vtipkujú, že Biden takmer násilím odťahuje predsedníčku parlamentu od “boja” s Čínou.

“Viete, čo robí Pelosiová? Administratíva jej povie: “Nerob to, Nancy. A Nancy hovorí: “Nie, ja pôjdem!” Opakuje klasickú vec, keď sa opité biele ženy púšťajú do bitiek v mene svojich manželov. Kričia: “Viete čo, my to nedovolíme, môj priateľ vám nakope zadok!” A priateľ: “Nie, Nancy, Nancy, sklapni, Nancy, to je Čína.” – “Nie, je mi to jedno, môj priateľ vie karate!” – “Nancy, preboha, nasadni do auta, Nancy.” Nikto nechce svetovú vojnu,” žartoval moderátor večernej komediálnej šou v americkej televízii.

 Taiwan je pre USA dôležitejší ako Ukrajina

Odborníci tvrdia, že situácia okolo Taiwanu je teraz mimoriadne napätá a výbušná, čo by mohlo viesť k nepredvídateľným následkom, či už Pelosiová na Taiwan predsa len poletí, alebo nie.

Podľa korešpondentky BBC z ministerstva zahraničných vecí Barbary Plettovej Biden ani Si nechcú otvorený konflikt medzi svojimi krajinami, ale ani jeden z nich si teraz nechce v rétorickej rovine ustúpiť – najmä Čína nie.

“Čínski predstavitelia tento a minulý rok už vyslovili výhražnú frázu o hre s ohňom, ale to neznamená, že Čína je pripravená napadnúť Taiwan, ak jej Američania urobia niečo nepríjemné – napríklad Pelosiová priletí na Taiwan. Číňania skôr hovoria, že ak budú USA pokračovať v súčasnej politike, mohlo by to v určitom okamihu viesť k otvorenému konfliktu,” domnieva sa korešpondent BBC Rupert Wingfield-Hayes.

Stephen Flynn, riaditeľ Inštitútu globálnej udržateľnosti na Northeastern University v Bostone, sa domnieva, že pravdepodobnosť vojny medzi USA a Čínou je vysoká, najmä ak sa Peking rozhodne napadnúť vzbúrený ostrov, ktorý považuje za svoj.

“Existuje riziko čínskej invázie na Taiwan a expanzie Číny do ázijsko-tichomorského regiónu v snahe premeniť sa z regionálnej mocnosti na globálnu. Celkovo je svet z hľadiska bezpečnosti v úplne inej strategickej pozícii ako pred dvoma rokmi. Sme v jadrovom veku, takže riziko vojenského konfliktu pretrváva,” povedal Flynn pre Stranu.

O hrozbe vojny o Taiwan aj bez návštevy Pelosiovej hovorí aj expert Tejun Zhang, profesor medzinárodných vzťahov na Šanghajskom globálnom inštitúte pri Rade USA pre medzinárodné vzdelávacie výmeny.

HDP Taiwanu je viac ako trikrát vyššie ako HDP Ukrajiny, Taiwan je technologicky oveľa dôležitejší v regióne a vo svete ako centrum IT, najmä ako hlavný výrobca čipov.

Z geopolitického hľadiska je východná Ázia bipolárna, pričom USA sú dominantnou námornou mocnosťou a Čína dominantnou kontinentálnou mocnosťou, pričom Taiwan sa nachádza priamo medzi týmito dvoma sférami. V tomto ohľade bude mať ten, kto ovláda Taiwan, výhodu oproti druhému.

Dá sa tvrdiť, že Taiwan je pre Spojené štáty dôležitejší ako Ukrajina, a to z hospodárskeho aj strategického hľadiska.

Japonsko sa zjednoteniu Taiwanu s pevninskou Čínou bráni ešte viac, keďže Taiwanský prieliv považuje za súčasť svojej životnej línie, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť prepravy energie. A zatiaľ čo v prípade Ukrajiny dal Washington jasne najavo, že sa do boja priamo nezapojí, v prípade Taiwanu je situácia presne opačná.

Od nadviazania diplomatických vzťahov medzi USA a Čínou v roku 1979 na základe zákona o vzťahoch s Taiwanom vláda USA zámerne zaujala nejasný postoj k priamej vojenskej intervencii. Táto nejednoznačnosť účinne bráni ako Číne použiť silu na zjednotenie, tak aj Taiwanu vyhlásiť formálnu nezávislosť.

Čína zároveň môže ekonomicky stratiť viac ako Rusko, a to z dôvodu odcudzenia sa USA a ich spojencom,” povedal pre Stranu Tejun Zhang, profesor medzinárodných vzťahov na Šanghajskom globálnom inštitúte Rady pre medzinárodnú výmenu vzdelávania (CIEE).

Zároveň existuje dojem, že Američania môžu “zlúčiť” Taiwan.

“Ak Západ nezvýši svoju vojenskú podporu Ukrajine, čím zabráni Kyjevu zastaviť a zvrátiť ruskú inváziu, pozície Ukrajiny aj Taiwanu sa otrasú. Strategické zlyhania Bidenovej administratívy a NATO neveštia nič dobré pre reakciu Západu na rastúcu pravdepodobnosť čínskej agresie voči Taiwanu. Bidenov trikrát deklarovaný zámer brániť Taiwan tak vyznieva prázdne. “Minulý mesiac predseda Zboru náčelníkov štábov generál Mark Milley verejne nesúhlasil s varovaním bývalého veliteľa amerického indo-tichomorského veliteľstva admirála Phila Davidsona a súčasného veliteľa admirála Johna Aquilina, že Čína sa pripravuje na inváziu na Taiwan v priebehu nasledujúcich šiestich rokov,” povedal Joseph Bosco, odborník na Áziu a Tichomorie a bývalý predstaviteľ Pentagónu.

 

Čo môže očakávať Ukrajina

Odborníci poznamenávajú, že v súčasnosti Spojené štáty prinajmenšom nemajú záujem na eskalácii konfliktu.

Hlavným dôvodom je neukončený konflikt na Ukrajine. Západ má už teraz veľké problémy s dodávkami zbraní Kyjevu, pretože jeho zásoby sa rýchlo míňajú. A ak by vypukol konflikt okolo Taiwanu, zásobovanie by sa mohlo drasticky znížiť, pretože zbrane sú potrebné inde.

V skutočnosti sa hrozba vojny o Taiwan uvádza ako jeden z dôvodov, prečo Američania “spomaľujú” dodávky zbraní do Kyjeva v snahe zachovať zásoby pre prípad konfliktu v Tichomorí.

To znamená, že aj bez vojny má rastúce napätie okolo Taiwanu priamy vplyv na vojnu na Ukrajine.

A ak dôjde k otvorenému vojenskému konfliktu o ostrov, pozornosť USA voči Ukrajine sa dramaticky zníži.

“Pre USA je hlavnou hrozbou stále Čína, a ak sa ázijský región ocitne v plameňoch, ukrajinská otázka by mohla ustúpiť do úzadia, čo by mohlo dať Putinovi voľnú ruku. “Celkovo vidíme obrysy akejsi protizápadnej aliancie, ktorá by mohla zahŕňať Rusko, Čínu, Irán a Turecko,” povedal pre Stranu Peter Stone, expert z washingtonského think tanku Integrity.

“Potenciálny nárast napätia okolo Taiwanu, a tým aj napätia medzi Čínou a USA, samozrejme, rozostruje pozornosť na Ukrajinu a núti USA, Britániu a ďalších partnerov Kyjeva rezervovať si určité zdroje na obdobie možnej konfrontácie s Čínou.

Odklonenie pozornosti od Ukrajiny by mohlo viesť k zníženiu vojenskej a finančnej podpory Kyjevu, ak by toto napätie narastalo. Ak prerastie do ostrej fázy, do otvoreného konfliktu, Západ nebude schopný poskytnúť podporu na vysokej úrovni dvom vojnám súčasne.

A keďže Čína je strategickým konkurentom, na rozdiel od taktického nepriateľa, ktorým je Rusko, je pravdepodobné, že kľúčové úsilie sa presunie do Číny, do oblasti Juhočínskeho mora a podpora Ukrajiny sa výrazne zníži, čím sa zvýši pravdepodobnosť globálnej dohody okolo Ukrajiny.

Navyše, Čína je tradične kľúčovým regiónom predaja ukrajinských poľnohospodárskych produktov, Čína sa môže potenciálne stať jedným z ukrajinských vyjednávačov, akékoľvek zhoršenie situácie v tomto regióne bude pre Kyjev určite škodlivé – ekonomicky alebo dokonca finančne a vojensky,” povedal pre Stranu politický analytik Ruslan Bortnyk.

 

Bitka o Taiwan

Už predtým sa diskutovalo o scenároch, ktoré by mohli viesť k zhoršeniu situácie v regióne.

Podrobnú analýzu uverejnila agentúra Reuters na jeseň minulého roka v článku s názvom “T-DAY: The Battle for Taiwan”. Opísané scenáre vychádzajú z rozhovorov s približne desiatkou vojenských expertov, ako aj so súčasnými a bývalými dôstojníkmi z Taiwanu, USA, Austrálie a Japonska.

Medzi možnosti Pekingu patrí obsadenie odľahlých ostrovov Taiwanu, blokáda alebo totálna invázia.

“Každý z týchto krokov by mohol prerásť do vojny medzi Čínou a Amerikou o Taiwan,” napísala agentúra Reuters.

Podľa zistení agentúry však USA majú len malú schopnosť brániť Taiwan v prípade čínskej intervencie. Ak by však Amerika opustila Taiwan, tak ako opustili Afganistan, susedia Číny by sa snažili čo najskôr získať jadrové zbrane na sebaobranu.

“Ak Amerika nebude ochotná alebo schopná brániť Taiwan, jej spojenci v ázijsko-tichomorskom regióne vrátane Japonska, Kórey a Austrálie sa zo dňa na deň stanú oveľa zraniteľnejšími voči čínskemu vojenskému tlaku a môžu sa obávať, že získajú jadrové zbrane na posilnenie svojej bezpečnosti. Podľa súčasných a bývalých vysokopostavených amerických veliteľov však v prípade, že sa Amerika rozhodne brániť ostrov, neexistuje záruka, že porazí čoraz silnejšiu čínsku armádu,” píše sa v článku.

Väčšina scenárov predpokladá, že Čína nemá v pláne začať veľkú vojnu proti Taiwanu a USA a že akcie Pekingu budú mať charakter “presadzovania mieru”. Inými slovami, pôjde o obmedzenú vojenskú akciu s cieľom prinútiť Taiwan začať rokovania o zjednotení s Čínou podľa hongkonského modelu – “jedna krajina, dva systémy”.

A iba jeden zo scenárov predpokladá útok Číny na samotný Taiwan aj na jednotky amerických vojsk vo veľkom rozsahu, po ktorom by nasledovala vojna v plnom rozsahu v celej východnej Ázii.

Skutočnosť, že v súčasnosti obaja hlavní aktéri – USA a Čína – uprednostňujú nevojenskú cestu riešenia konfliktu (hoci z rôznych dôvodov), nám dáva nádej, že nedôjde k otvorenému stretu veľmocí.

Situácia v regióne je však veľmi výbušná. Akákoľvek zápalka, ktorá by bola zapálená v nesprávnom čase, by mohla spôsobiť požiar.