Marketingový prezident nikdy nie je dobrý prezident
Marketingový prezident nikdy nie je dobrý prezident
O českých prezidentských voľbách budem podrobne hovoriť v pondelok o 17.00 hod. na besede v Inštitúte ASA na Gunduličovej 12 v Bratislave (príďte sa porozprávať). V tejto chvíli nechcem analyzovať výsledky, ktoré neprekvapili (Andrej Babiš tieto voľby nemohol vyhrať, minimálne od toho momentu nie, keď roztržkou s Okamurovou SPD pochoval aj teoretické šance na zvolenie). Chcem poukázať na fenomén, ktorý v súčasnej eufórii zaniká, ale ktorý skôr či neskôr začne pôsobiť a mňa z toho mrazí.
Generál Petr Pavel, 2018, keď končil vo funkcii predsedu Vojenského výboru NATO.
Foto: Flickr
Petr Pavel je ukážkou, ako funguje politický marketing. Ako dokáže z chladnokrvného vycvičeného vojaka vykresať postavičku s masarykovským imidžom. Je to produkt, nie autentický politik. Marketingový kandidát však nikdy nie je dobrý kandidát. Je to kandidát tých, ktorí ho vyrobili. O Babišovi vieme všetko. A veľa dobrého toho nie je. O tomto človeku však nevieme vôbec nič – a nemýľte sa, že tie starostlivo vytvorené „príbehy“ z jeho života sú niečím viac ako vyfabrikovaným PR. Petr Pavel staval na tom, že mlčal. Väčšina ľudí to pochopila ako dôkaz sebakontroly a dôstojnosti človeka, ktorý sa nezníži na úroveň jeho cholerického protikandidáta. Lenže keď sa nepúšťal do žiadnej hlbšej úvahy, keď jeho názory na kľúčové otázky súčasnosti ste skôr hádali ako poznali, keď sa nevenoval problémom, ktoré zaujímajú voličov, mala by vám zasvietiť kontrolka, či nekupujete mačku vo vreci. My už s tým máme svoje skúsenosti. A hoci Babiš rád preháňa, nerobí si starosti so zavádzajúcimi výrokmi a snaží sa budiť dojem, že na rozdiel od súpera on rozumie všetkému, hovoril toho voličovi oveľa viac ako Pavel.
Akokoľvek sa snaží víťazný generál strihom briadky štylizovať do pózy prvého česko-slovenského prezidenta a frázami do toho posledného, Pavel nie je Havel a už vôbec nie je Masaryk. Prezident T. G. Masaryk bol idealista, do Washingtonskej deklarácie vpísal vieru, že militarizmus je zničený a sľuboval, že stále vojsko bude nahradené milíciou, čo mu pragmatický generál Štefánik rýchlo vytĺkol z hlavy. Petr Pavel nikdy idealistom nebol. Je to v prvom rade ctibažný človek, ktorý slúžil minulému režimu i tomu súčasnému a bol by schopný slúžiť aj akémukoľvek inému. Preto bol pre mocenské kruhy v kľúčových západných štátoch ideálnym kandidátom. Z marketingového hľadiska napĺňal rastúci dopyt verejnosti po politikoch, ktorí sa nebudú hašteriť.
Najčastejšie skloňovaným slovom s jeho osobou bola „slušnosť“. Lenže slušnosť je malomeštiacka fráza, ktorá je v politike účelovou taktikou, nie hodnotou. Tento predpísaný kódex správania nie je zárukou mravného konania človeka. Ronald Reagan bol mimoriadne slušný človek. A s týmto kultivovaným šarmom herca dokázal podporovať islamských teroristov, dodať chemické zbrane pre irackého diktátora Saddáma Husajna, ktorý nimi zmasakroval Kurdov, roztočiť preteky v zbrojení, protiprávne obsadiť Grenadu a mnoho ďalších svinstiev.
Česi dostali slušného prezidenta, ktorý bude po-slušný voči Bruselu, dostanú svoj protektorátny pokoj a poriadok opretý o ochranné krídla Spojených štátov. Lebo poriadok a pokoj potrebujú len slabí a zneistení. A predovšetkým, uprednostnili pavlovský militarizmus pred babišovským kapitalizmom. Z pohľadu agendy, ktorej sa najviac venujem, musím zdôrazniť, že Andrej Babiš nie je žiaden mierotvorca. Ako premiér chcel NATO premeniť na „útočnú organizáciu“, podporoval všetky misie aliancie v zahraničí, vítal zbrojenie, nepodpísal česko-slovenskú mierovú iniciatívu Mier a spravodlivosť a napriek tomu, že mu to niektorí radili, odmietol sa vymedziť voči generálovi Pavlovi tým, že neratifikuje vojenskú zmluvu s USA, ktorá umožní rozmiestnenie amerických vojakov na českom území. Aj keď Babiš hovorí o mieri, nerozumie tejto agende a nie je v nej autentický. Napriek tomu v ňom stále veľa ľudí videlo intuitívne menšiu hrozbu ako u jeho protikandidáta. Preto nevolili za Babiša, ale proti Pavlovi.
Najbizarnejšia a najškandalóznejšia udalosť týchto volieb bol však príchod Zuzany Čaputovej do volebného štábu Petra Pavla. Viem si predstaviť, že jej prívrženci z toho omdlievali od nadšenia, ale z pohľadu dôstojnosti prezidentského úradu suverénneho štátu to bol poriadny trapas. Zuzana Čaputová nezablahoželala Petrovi Pavlovi len skôr ako český premiér alebo český prezident. Ona vyrazila z Bratislavy skôr, než sa objavili prvé odhady. Prezidentka republiky sa však nemôže správať ako „fanynka“ Kelly Family, ktorá stanuje pred štadiónom noc pred koncertom, aby uvidela svoj idol. Je to hlava štátu, ktorá takýmto správaním zneuctila svoj úrad. Ona nie je miestodržiteľkou Českého kráľovstva na Slovensku, nie je zástupkyňou bratislavskej kaviarne, ale najvyššou predstaviteľkou suverénneho štátu, ktorá ho reprezentuje ako celok. Táto dočasná strata sebakontroly iba potvrdzuje, že tieto dva marketingové produkty bez obsahu a na objednávku majú spoločného pána. A hlavne majú bližšie k týmto nadnárodným elitám ako k vlastnému ľudu. Jednota Visegrádskej štvorky práve dostala smrteľný úder. Bratstvo Čechov a Slovákov má zmysel iba vtedy, keď sme si navzájom tými najspoľahlivejšími priateľmi, nie keď sme spoločnými vazalmi jednej veľmoci.
(Status na FB 28. januára 2023)
https://noveslovo.eu/2023/01/29/marketingovy-prezident-nikdy-nie-je-dobry-prezident/
