Dnešné voľby v Poľsku môžu Európskej únii priniesť ďalšie problémy

Varšava 15. októbra 2023 (HSP/Bloomberg/Foto:Screenshot)

Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť ťahá za ekonomické páky, aby si udržala moc, a ďalšie funkčné obdobie by mohlo znamenať ďalšie problémy pre Európsku úniu, konštatuje agentúra Bloomberg

Dôchodkyňa Božena Szczekocká v obci Biala Piska, ktorá sa nachádza medzi jazerami a farmami na severovýchode Poľska, presne vie, čo chce, aby sa zmenilo po voľbách, ktoré sa v krajine uskutočnia túto nedeľu 15. októbra: Nič!

Poľské hospodárstvo vzrástlo o viac ako 50 %, mzdy sa takmer zdvojnásobili a nezamestnanosť sa za posledných osem rokov pod vedením strany Právo a spravodlivosť znížila o polovicu. Približne 4 000 obyvateľov mesta, ktoré sa nachádza v regióne, ktorý patril k najchudobnejším v krajine, tiež profitovalo z vládnych príspevkov pre rodiny s deťmi, nezamestnaných, zdravotne postihnutých a dôchodcov.

Podobne ako mnohí obyvatelia mesta, ktorí sa zúčastnili na procesii od barokového kostola, aby sa poďakovali Bohu za úrodu, aj Szczekocka chcel dať vláde za pravdu. “To, čo máme teraz, je veľmi dobré,” hovorí 63-ročná bývalá čašníčka a upratovačka. “Veci sa zmenili k lepšiemu.”

Táto bukolická scéna je na míle vzdialená od pravdepodobne najzúrivejšej a najrozporuplnejšej volebnej kampane v Poľsku od roku 1989, keď komunizmus ustúpil demokracii. Biala Piska je symbolom toho, že mimo veľkých miest čelia eurofilnejší a liberálnejší oponenti nacionalistickej vládnucej strany významným prekážkam pri zmene kurzu krajiny, ktorá sa zo žiarivého svetla integrácie Európskej únie na východ stala jej najväčším odpadlíkom.

Súdiac podľa prieskumov verejnej mienky bude hlasovanie 15. októbra tesné a jeho výsledok by mohol viesť k niekoľkotýždňovým bojom, keď sa víťazná strana pokúsi zostaviť vládnu koalíciu. Je však jasné, že voľby sľubujú nielen rozhodnutie o tom, či sa Poľsko ešte viac spoločensky a politicky odkloní od západnej Európy, ale aj o tom, či kontinent dokáže jednotne podporiť Ukrajinu v situácii, keď medzi voličmi narastajú známky únavy z vojny.

Bezprecedentné tretie volebné obdobie strany Právo a spravodlivosť by upevnilo pozíciu Poľska ako člena nepohodlnej skupiny EÚ na východnom krídle NATO spolu s Maďarskom a teraz aj Slovenskom, kde šéf strany, ktorá získala najviac hlasov vo voľbách 30. septembra, prisľúbil zastaviť dodávky zbraní na Ukrajinu. Rizikom je, že vláda vo Varšave vystupňuje svoj pretrvávajúci konflikt s EÚ v otázkach, ktoré zahŕňajú právny štát, prisťahovalectvo a ciele v oblasti zelenej energie.

Opozičnú stranu Občianska platforma vedie Donald Tusk, bývalý poľský premiér, ktorý bol dve funkčné obdobia predsedom Európskej rady v Bruseli a potom sa vrátil, aby sa postavil svojmu protivníkovi Jaroslawovi Kaczynskému, lídrovi PiS a najmocnejšiemu poľskému politikovi.

Víťazstvo Tuska by znamenalo “veľký symbolický návrat Poľska do hlavného európskeho prúdu”, hovorí Aleks Szczerbiak, profesor politiky na univerzite v anglickom Sussexe, ktorý pravidelne píše blog o poľskej politike. Ak vládnuca strana zostaví ďalšiu vládu, “bude dúfať, že politický establišment EÚ sa zmieri so skutočnosťou, že Právo a spravodlivosť tu zostane a bude musieť s nimi spolupracovať”.

Prieskum verejnej mienky ukazuje, že PiS vedie nad Občianskou platformou v pomere 4 ku 7 percentuálnym bodom. Ak sa im nepodarí získať jasnú väčšinu hlasov, každá z nich bude potrebovať pomoc menších strán pri zostavovaní vlády, čo by sa mohlo skomplikovať vzhľadom na nárast popularity krajne pravicovej aliancie, ktorá vyhlásila, že sa nebude hrať na kráľa. Opakovanie volieb je možné.

Spolu s Viktorom Orbánom v Maďarsku sa Kaczynski stal priekopníkom pravicového populizmu, ktorý rezonuje u voličov v iných častiach Európy, ale aj v USA, kde sa k nemu hlásia osobnosti z okruhu bývalého prezidenta Donalda Trumpa. Títo dvaja muži si vybudovali veľké voličské skupiny využívaním nativistických nálad a kultúrnych sťažností.

Právo a spravodlivosť, ktoré sa štylizovalo ako obhajca konzervatívnych kresťanských hodnôt, sa vyzbrojilo právami LGBTQ, potratmi, ukrajinskými dodávkami obilia a ďalšími problémami. Súčasne s voľbami vláda organizuje ľudové referendum o štyroch otázkach vrátane plánu EÚ, ktorý by krajinám pridelil kvóty na počet migrantov z krajín mimo 27-členného bloku, ktoré musia prijať.

Hoci sa Maďarsku často venuje väčšia pozornosť, Poľsko má väčší význam. S hrubým domácim produktom približne 700 miliárd dolárov je najväčšou ekonomikou na východe EÚ a od svojho vstupu v roku 2004 absorbovalo z bloku viac finančných prostriedkov v čistom prepočte na obyvateľa ako kdekoľvek inde. Od ruskej invázie na Ukrajinu sa Poľsko stalo aj kľúčovým tranzitným uzlom pre zbrane a inú pomoc a stále poskytuje útočisko približne 1 miliónu utečencov.

Sociálne rozdiely v Poľsku sú umocnené desaťročia trvajúcou rivalitou medzi lídrami oboch strán. Kaczynski presadzuje konšpiračnú teóriu, že Tusk je v konečnom dôsledku vinný za smrť svojho brata-dvojčaťa Lecha, ktorý v roku 2010 havaroval počas oficiálnej návštevy Ruska. Lech bol v tom čase prezidentom a Tusk predsedom vlády.

Kaczynski a jeho strana, podporovaní silnou štátnou mediálnou mašinériou, vykresľujú Tuska ako bábku Nemecka, zatiaľ čo Tusk hovorí o tom, že Poľsko sa nachádza v “bode obratu” a že sa “opäť rozhoduje o osude krajiny”. Hlavným predajným argumentom Občianskej platformy je, že chce napraviť vzťahy s EÚ a zvrátiť politiku vlády v otázkach, ako sú interrupcie a práva LGBTQ, hoci sa zaviazala ponechať sociálne programy nedotknuté.

Na preplnenom opozičnom zhromaždení vo Varšave 1. októbra sa nálada nemohla líšiť od tej v Bialej Píske a iných mestách. Účastníci pochodu hovorili o tom, že strana Právo a spravodlivosť nasmerovala Poľsko na cestu k možnému vypadnutiu z EÚ. Boli tiež znepokojení tým, ako sa pomoc Poľska Ukrajine stala súčasťou volebnej kampane.

“Vláda rozdeľuje ľudí a stavia ich proti sebe,” hovorí 54-ročná Aleksandra Ozimeková, dietologička a aktivistka za práva žien, ktorá na podujatie pricestovala z južných Katovíc. “Manipulujú s nami, hovoria nám, aby sme sa báli iných, a kŕmia nás agresívnym vlastenectvom. Toto nie je Európa.”

V roku 2020 sa päť zo 16 poľských vojvodstiev vyhlásilo za “slobodné od LGBTQ ideológie”. Po nátlaku zo strany EÚ od toho ustúpili. Začiatkom roka 2021 krajina sprísnila už aj tak jeden z najreštriktívnejších zákonov o interrupciách v Európe, a to napriek celonárodnému štrajku žien a najväčším protivládnym zhromaždeniam od pádu komunizmu.

Ovládnutie verejnoprávnych médií a súdov stranou Právo a spravodlivosť – sudcovia, ktorí nezodpovedali želanému profilu, boli odstránení a do najvyšších súdnych orgánov boli dosadení lojalisti – sa stalo červenou čiarou pre EÚ. Blok po prvýkrát pristúpil k tomu, že takéto demokratické ústupy v Poľsku a Maďarsku viaže na čerpanie finančných prostriedkov EÚ.

EÚ zadržala pre Poľsko 35 miliárd eur a tvrdí, že peniaze uvoľní až vtedy, keď vláda začne dodržiavať pravidlá. Kaczynski zostáva vzdorovitý a minulý mesiac na zhromaždení v meste Vroclav sa ohradil proti bloku, pričom odsúdil opozíciu za to, že je “protinárodná”, poznamenáva agentúra Bloomberg.

Ak by Tuskova Občianska platforma zvíťazila, zostavenie novej vlády by si vyžadovalo, aby sa spojili politici od sociálnych konzervatívcov po radikálnych ľavičiarov, tvrdí britský akademik Szczerbiak. Jej schopnosť vládnuť voľnou rukou by podľa neho mohol obmedziť aj prezident Duda, ktorému do konca funkčného obdobia zostávajú necelé dva roky. “Čokoľvek iné ako väčšina PiS takmer určite znamená obdobie politickej nestability.”