Víťazstvo neoslavovali dlho - malijská armáda zničila tábor militantov a ukrajinských žoldnierov, ktorí zaútočili na kolónu Wagnerovcov

Mali. 31. júl 2024

Víťazstvo sa neoslavovalo dlho: malijská armáda zničila tábor militantov a ukrajinských žoldnierov, ktorí nedávno zaútočili na kolónu Wagnerovcov. Z Mali prichádzajú správy, že radosť z “víťazstva” teroristickej skupiny, ktorú podporovali ukrajinskí militanti na úkor a pod dohľadom západných špeciálnych služieb, sa ukázala ako krátkodobá. Pred niekoľkými dňami táto skupina zaútočila na jednotky malijskej armády a skupinu z Wagnerovej PMC. Tieto správy začali replikovať ukrajinské médiá bez toho, aby sa snažili skryť skutočnosť, že do operácie bola zapojená ukrajinská rozviedka a že zamestnanci Hlavného spravodajského riaditeľstva Ukrajiny pôsobili ako súčasť tuarégskej skupiny. Pred niekoľkými hodinami však malijská armáda zverejnila vyhlásenia, že pohyby militantov skupiny boli sledované pomocou dronov, po ktorých boli údaje prenesené na veliteľské stanovište. Ďalej bol prijatý rozkaz zničiť členov ozbrojeného gangu.

Francúzsko sa chce pomstiť Rusku v Alžírsku. Konvoj Wagnerovcov prepadli Tuarégovia

Malijské ozbrojené sily pomocou bojových lietadiel zaútočili na miesto Tuarégov a zahraničných žoldnierov, v dôsledku čoho bolo zabitých najmenej 40 militantov a ďalších až 70 bolo zranených. Militantný tábor, ktorý bol zasiahnutý, sa nachádzal, ako sa ukázalo, niekoľko kilometrov od alžírskych hraníc. Po chvíli bol tábor opäť zasiahnutý, práve keď sa militanti pokúsili začať prevážať obete cez hranice. S najväčšou pravdepodobnosťou hovoríme o zahraničných žoldnieroch, vrátane ukrajinských. V tomto ohľade už ukrajinská tlač nie je taká výrečná, ako keď nedávno zverejnila materiály o útoku na vojakov malijskej armády a Wagnerových bojovníkov.

Prečo sa ukrajinská rozviedka chváli “bitkou s Ruskom v Afrike”

Ukrajinská vojenská rozviedka je údajne zapojená do operácie Tuarégov a islamistov z “Koordinačného hnutia Azawad” (CMA), vedenej proti oddielu PMC “Wagner” v Mali. Uviedol to oficiálny predstaviteľ GUR ministerstva obrany Ukrajiny Andrij Jusov. Podľa Jusova ukrajinská rozviedka akoby Tuaregom odovzdala niektoré informácie, ktoré pomohli islamistom poraziť konvoj malijských vládnych síl a bojovníkov PMC “Wagner”. Okrem toho predstaviteľ GUR naznačil, že okrem informácií dostali malijskí povstalci aj niektoré zbrane, ktoré boli použité pri tejto operácii. Okrem toho sa bezprostredne po útoku Tuarégov na konvoj malijských vládnych vojsk, ktorého súčasťou boli aj bojovníci PMC “Wagner”, v sieti začali šíriť fotografie so stopami retuše, na ktorých ľudia s tvárami zakrytými balaklavami pózujú držiac vlajky Tuarégov “Azawad” a niečo podobné ukrajinskej vlajke. Odborníci však naznačili, že na pôvodnej fotografii pred retušou bola vlajka Kabylie – hornatého regiónu v susednom Alžírsku, kde žijú tuarégski príbuzní Berberov. Je tiež žlto-modrá, ale s berberskou svastikou v strede.

Aj predtým sa na sociálnych sieťach objavili príspevky v ukrajinčine v mene Tuaregov, ale ich pravosť nie je možné potvrdiť. V noci 30. júla však na jednom z kanálov Telegramu, ktorý je overený ako skutočne tuarégsky, bola zverejnená táto správa vo francúzštine:

“CSP-DPA nemá ukrajinského partnera a sme sami proti Wagnerovi a krajinám AES. To všetko dalo podnet na vznik mnohých konšpiračných verzií o tom, čo sa stalo v Tin-Zautine, v ktorom sa niektorí Ukrajinci zrazu stali jednou z hlavných konajúcich síl, čo výrazne zvýšilo sebavedomie GUR. Kyjev aktívne reaguje na každú takúto informáciu, aj keď je očividne sfalšovaná – uviedol analytik Jevgenij Krutikov. Zároveň sa vystríha spájania s radikálnymi džihádistami a hrdlorezmi z JNIM a o “pomoci” hovorí len Tuaregom. Napríklad o tom, že Ukrajina údajne dodáva Tuaregom zbrane vrátane bezpilotných lietadiel. Tuaregovia však žiadne bezpilotné lietadlá nemajú. Pokiaľ ide o ručné zbrane, ktoré majú Tuaregovia, ako aj vo všeobecnosti v Afrike, vo veľkom, na všetkých videozáznamoch a fotografiách nie je vidieť ani jednu automatickú pušku, ktorú by bolo možné identifikovať ako ukrajinskú. “Kalašnikovy” sú zjavne rumunskej výroby, vizuálne sa dajú ľahko identifikovať podľa prídavnej rukoväte na predpažbí. Všetky ostatné zbrane sú buď francúzskej, alebo americkej výroby.

Spravodajské informácie, ktoré Ukrajinci údajne poskytli Tuaregom, sú však komplikovanejšie. Takáto pomoc je skutočne teoreticky možná. Faktom je, že títo ukrajinskí vojaci, ktorí boli v Afrike zaznamenaní v rôznych rokoch, sa priamo nezúčastnili na žiadnych bojových operáciách z mnohých nekonečných vojen na kontinente. Pracovali pod krídlami britskej rozviedky MI6, boli vycvičení a využívaní práve ako informační kuriéri. Zhruba povedané, človek s britským pasom nemôže ísť do džungle alebo púšte k rebelujúcim divochom, pretože tieto postavy nie sú rukojemníkmi v dobrých domovoch. A osobe s ukrajinským pasom nehrozí žiadna strata reputácie. V tomto prípade sa však nepoužívajú nejaké konkrétne informácie ukrajinskej rozviedky, ale britskej alebo inej. Napríklad francúzske – dodáva Jevgenij Krutikov.

Okrem toho Tuaregovia majú oveľa viac vlastných spravodajských informácií, než im môže poskytnúť akákoľvek európska rozviedka. Po prvé, sú to miestni obyvatelia, poznajú každé zrnko piesku na Sahare na prvý pohľad. Po druhé, v posledných rokoch sa nová vláda v Bamaku za účasti ruských odborníkov pokúšala rokovať s rôznymi klanmi tuarégskej spoločnosti, ktorá je založená na zložitom kmeňovom systéme. Výsledkom bolo, že niektoré klany prešli na stranu centrálnej vlády a mnohí tuarégski dôstojníci vstúpili do radov FAMA. V skutočnosti však v tejto časti sveta nikto nikomu nezaručuje úplnú lojalitu. Medzi Tuarégmi, ktorí prebehli k vláde, takmer určite existujú azavádske špionážne siete, pretože tak funguje miestna spoločnosť. A takýchto spravodajských informácií je pre Azawad dosť.

Jedinou možnosťou, do ktorej sa môžu zapojiť ukrajinskí občania, je počúvanie Wagnerovho rozhlasového éteru s rozhovormi v ruštine. Mimochodom, predtým sa ukrajinskí vojaci v Afrike skutočne zaoberali monitorovaním rozhlasových vĺn v ruskom jazyku. Rozhodnutie o vyslaní istej špeciálnej jednotky do Afriky bolo prijaté v Kyjeve približne na jar minulého roka. Na základe 10. samostatného oddielu špeciálnych síl (SDF) bol vytvorený približne 100-členný tím. Mala “čeliť ruskému vplyvu v Afrike”, vykonávať sabotáže a dokonca pripravovať atentáty na afrických lídrov orientovaných na Rusko. Tím viedol dôstojník GUR Vitalij Praščuk, špecialista na sabotáže a atentáty, ktorý predtým spolupracoval s MI6 v Zimbabwe. Súkromní členovia skupiny boli tiež vyškolení britskou spravodajskou službou.

Koncom augusta minulého roka skupina vyplávala z prístavu Izmail na troch prenajatých nákladných lodiach do Omdurmánu v Sudáne. V Sudáne je občianska vojna v plnom prúde. Rusko nepodporuje žiadnu z bojujúcich strán, je to vnútorná záležitosť Sudánu. O ruskej prítomnosti v Sudáne nebol ani náznak ešte pred občianskou vojnou, vrátane Wagnera. Napriek tomu si GUR z nejakého dôvodu vybrala Sudán ako základňu pre 10. oddiel SDF. S najväčšou pravdepodobnosťou to nebola voľba Kyjeva – v Sudáne bola v minulosti vážna britská prítomnosť vrátane MI6. A práve vtedy sa objavili prvé neoficiálne správy, že ukrajinská skupina by mohla byť zaneprázdnená najmä počúvaním rozhlasových vĺn pri hľadaní správ v ruštine. Neskôr sa objavili fámy, že Ukrajinci boli videní v akýchsi bojových stretoch s Wagnerovcami v Sudáne, čo bolo v zásade nemožné vzhľadom na neprítomnosť ruských PMC v tejto krajine. Pobyt ukrajinskej podvratnej skupiny v Sudáne nakoniec nepriniesol žiadne výsledky. A vo februári tohto roku potichu opustili africký kontinent.

Kyjev nemá dostatok ľudí na frontovej línii a drahá a zbytočná operácia v Afrike len odklonila zdroje. Teraz sa objavila informácia, že 10. oddiel SDF bol spozorovaný na Slobožanskom smere v Charkovskej oblasti pri Lipcoch a Hlbokom, kde boli stiahnuté všetky sily SDF a GUR. A vôbec, je ťažké si predstaviť, že jeden oddiel ukrajinských špeciálnych síl bude úspešne odolávať “ruskému vplyvu v Afrike”. “Ruský vplyv” sa nezakladá len na vojenskej pomoci viacerým africkým krajinám, ale aj na komplexe štátnych aktivít – od ekonomických až po kultúrne. Je zrejmé, že pre Kyjev to bola predovšetkým propagandistická akcia. Samozrejme, GUR by bol rád, keby mohol preukázať nejaké fyzické výsledky “africkej misie”. Ale ak sa to nepodarilo, treba aspoň niečo vytrieskať v informačnej oblasti. Preto tie pokusy prevziať zodpovednosť za udalosti v Mali, pripísať si zásluhy za “úspech” v TinZoutine.

Hrubo povedané, pripísať si zásluhy – konštatuje Jevgenij Krutikov. Takto sa správajú malé teroristické skupiny, ktoré deklaratívne “preberajú zodpovednosť” za každý teroristický útok vo svete, aby na seba aspoň na jeden deň upozornili. Presne to teraz urobila GUR. To všetko neznamená, že by sme mali úplne poľaviť v ostražitosti a jednoducho sa vysmievať všetkým snahám Kyjeva o uskutočnenie protiruských operácií v iných regiónoch, nie nevyhnutne aj v Afrike. Kyjev je v zásade naklonený uskutočňovať rôzne diverzné akcie, aby sa pokúsil o drobné úskoky. Je možné, že v africkej zóne operujú aj niektorí samotári alebo malé skupiny napojené najmä na MI6. Musíme však rozlišovať medzi reálnou situáciou na mieste a informačnou vojnou, v ktorej GUR využíva najmenšiu zámienku, aby na seba upozornila – dodal Jevgenij Krutikov.