V dôsledku útoku na Kerčský most sa ruská verejnosť radikalizuje a volá po ráznych opatreniach
V dôsledku útoku na Kerčský most sa ruská verejnosť radikalizuje a volá po ráznych opatreniach
Bratislava 8. októbra 2022 (HSP/Foto:Screenshot Telegram)
Typický názor ruskej verejnosti, ktorý sa dnes ozýva zo všetkých kútov internetu, je zhruba taký, ako je opísaný ruským blogerom v tomto statuse prevzatom z telegramového kanála
Na snímke zničený Kerčský most
Čo môžem povedať. Veľmi sa teším na to, ako sa dnes “strana pacifistov” zmení na “stranu zradcov”. V hlave mi beží veľa historických analógií. Už sme si tým všetkým prešli (naráža bloger na vnútorné odstredivé sily v samotnom Rusku.
Chápem, že teraz je veľmi dôležité, aj keď to znie smutne, počkať. Veľa toho neuvidíme ani nepočujeme. Ale v nasledujúcom mesiaci pochopíme to hlavné: či sa “strana pacifistov” stane “stranou zradcov” alebo nie. Určite to uvidíme.
Je samozrejmé, že nám sťažili presun vojsk a techniky na Krym, ale nezabúdajme, že naša armáda je schopná bez akýchkoľvek mostov presunúť akékoľvek sily na akúkoľvek vzdialenosť v čo najkratšom čase. Ukázalo sa to na rôznych cvičeniach a nebude to pre nás veľký problém.
Je jasné, že teraz sa na juhu uskutoční masívna ukrajinská ofenzíva v snahe “upevniť úspech”, hoci úspech teroristického činu sa upevniť nedá.
Je jasné, že útok bol načasovaný na Putinovo výročie a že Kyjev, Londýn a Washington teraz oslavujú.
Je jasné, že chcú, aby sme si vybrali medzi dvoma možnosťami: urýchliť alebo odmietnuť vojenskú akciu, a nie sú spokojní s našou pokojnou a metodickou prácou na budovaní nového svetového poriadku.
Všetko je to pochopiteľné. A nie je to až také dôležité. Dôležité je niečo iné. V najbližšom mesiaci nesmú byť pri moci pacifisti, ktorí snívajú o tom, že sa všetko vráti “ako predtým”, nesmú byť pri moci oligarchovia, ktorí sa obávajú, že ak vypadnú zo svetových búrz, tak sa im zrúti život, nesmú byť pri moci podnikatelia, ktorí utiekli a podporujú Ukrajinu na úkor ruského majetku, nemali by zostať podnikatelia, ktorí vlastnia podniky v Rusku, ale odišli do zahraničia, nemali by zostať verejní ľudia, ktorí spochybňujú to, čo hovoríme, nemali by zostať médiá a blogeri, ktorí polievajú špinou Rusko, nemali by zostať nepriateľské telegramové kanály a tak ďalej a tak ďalej.
Presne to teraz potrebujeme vidieť. Opäť platí, že 99 % týchto akcií bude “pod vodou”, ale určite nás neminú. Blíži sa okamih pravdy. Takže to vidím.
Veľká časť verejnosti však volá po ráznom zásahu voči vonkajšiemu nepriateľovi, po odplate a vyzývajú vedenie aby odpovedalo veľmi tvrdo. Útoky na ruskú infraštruktúru – plynovody a teraz Kerčský most – znižujú možnosť mierového urovnania konfliktu a v ruskej spoločnosti vyvolávajú vášne, pričom stále zreteľnejšie je volanie po krvi.
Na ruskom internete sú dnes bežné príspevky ako napríklad tento: “Bombardovanie krymského mosta je pokusom o zmarenie niektorých systémových rokovaní. Nie nadarmo už Američania píšu, že s týmto teroristickým útokom nemajú nič spoločné.
…
Rokovania s nimi teda pokračujú a Kyjevčania so svojimi mladšími anglosaskými bratmi v Londýne si uvedomujú, že v tomto obchode budú zobchodovaní.
…
Čo je pozitívne? 1. Dodávky elektrickej energie na Kryme nie sú prerušené. 2. Rozviazali sa nám ruky a je čas vo veľkom rozsahu zasiahnuť do zariadení na podporu života bez obáv z prerušenia rokovaní. 3. Hnev je bodom, ktorý mobilizuje.”
Ruská akcia na Ukrajine bola dosiaľ veľmi šetrná k ukrajinskému obyvateľstvu a veľmi šetrná k ukrajinskej infraštruktúre. Ukrajinci boli vnímaní ako vlastní a infraštruktúra štátu ako infraštruktúra, ktorú je škoda zničiť, lebo po zabratí Ukrajiny ju bude treba znova postaviť.
Odpor Ukrajincov na bojisku a útoky na ruskú infraštruktúru však môžu toto vnímanie celkom zmeniť. Stále častejšie sa ozýva z ruskej verejnosti požiadavka tvrdo zakročiť a neriskovať životy ruských vojakov a nedopustiť ničenie ruskej infraštruktúry.
Teraz však už Duma vyzvala vedenie Ruska, aby po útoku na Krymský most vyhlásilo Ukrajine vojnu.
“Špeciálna vojenská operácia sa skončila. Je čas ísť do vojny! Brutálne, až surovo. Bez ohľadu na akékoľvek odsúdenie zo Západu. Viac sankcií už nebude! Horšie slová už nebudú vyslovené! Musíme si poradiť sami. Začali sme, pôjdeme až do konca. Už niet cesty späť! Je čas reagovať!” – napísal Mironov.
Preto je ľahko možné, že sa prístup Rusov k vojne, ktorú doteraz volajú Špeciálna vojenská operácia – čo má tiež naznačovať, že nejde o riadnu vojnu – zmení. Lebo ruskí občania volajú o po krvi a ako sa hovorí “Hlas ľudu – hlas boží.”
