V centre kazašskej metropoly sa obnovili potýčky medzi vládnymi bezpečnostnými zložkami a demonštrantmi.
V centre kazašskej metropoly sa obnovili potýčky medzi vládnymi bezpečnostnými zložkami a demonštrantmi.
V rámci “čistenia” mesta bolo zlikvidovaných 26 zločincov
Alma-Ata 7. januára 2022 AKTUALIZUJEME (TASR/Sputnik/HSP/Foto:TASR/AP-Vladimir Tretyakov, Yan Blagov)
V centre kazašskej metropoly Alma-Ata vo štvrtok večer opäť obnovili potýčky medzi vládnymi bezpečnostnými zložkami a demonštrantmi
Príslušníci poriadkovej polície počas potýčok s demonštrantmi v meste Alma-Ata
8:35 – Mierové jednotky ODKB v Kazachstane budú chrániť vládne budovy a chrániť miestne bezpečnostné sily, uviedol prvý zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Dauren Abajev.
„Akcia je mierová. Vojaci ODKB sa nezúčastňujú bojových akcií. Mierové sily ODKB budú plniť krycie a bezpečnostné funkcie,“ cituje slová úradníka Sputnik Kazachstan.
Poznamenal, že bojovú časť operácie na vyčistenie Almaty 6. januára vykonali jednotky Arystan, Arlan, Berkut a ministerstvo obrany.
8:00– Situácia v Alma-Ate je stále zložitá. Počas “špeciálnych operácií” bezpečnostných síl bolo v Kazachstane zadržaných približne 3 000 ľudí, 26 osôb označovaných úradmi za “zločincov” bolo “zlikvidovaných” a ďalších 18 ich bolo zranených. Informovala o tom v piatok tlačová služba kazašského ministerstva vnútra.
Ako v piatok dodala agentúra Interfax, všetky budovy miestnych úradov v Kazachstane sú už pod ochranou orgánov činných v trestnom konaní.
V mnohých lokalitách sa údajne vytvorili “oddiely domobrany”, ktorých členovia-dobrovoľníci pomáhajú poriadkovým silám obnoviť a “chrániť ústavný poriadok”.
Z viacerých lokalít podľa Interfaxu hlásia pogromy a rabovanie. Situácia v Alma-Ate je stále zložitá. Teroristi tam “vzdorujú bezpečnostným silám”, ktorých “protiteroristická operácia pokračuje”, povedal pre Interfax námestník primátora mesta Akim Jeržan Babakumarov.
Potvrdil, že vo štvrtok došlo v oblasti Námestia republiky k zhoršeniu situácie. “Teroristi kladú tvrdý odpor,” povedal Babakumarov. Skupina vzbúrencov sa podľa Interfaxu zabarikádovala v budove televízneho kanálu Mir v Alma-Ate.
7:00 – Ako informovala rozhlasová stanica Azattyk, ktorá je kazašskou redakciou Rádia Sloboda (RFE/RL), vládne bezpečnostné sily, niektoré v obrnených vozidlách, spustili na Námestí republiky v Alma-Ate paľbu z guľometov. V tom čase boli na námestí zhromaždení aktivisti, ktorí sa predtým v meste zúčastnili na rôznych protestoch. Podľa miestnych médií “väčšina tých, ktorí prišli na námestie, boli neozbrojení mladí ľudia“.
Stanica Azattyk uviedla, že podľa úradov sa na námestí odohráva “protiteroristická operácia“, avšak podľa aktivistov a novinárov armáda používa zbrane nielen proti rabujúcim ľuďom, ale aj proti pokojným demonštrantom.
Podľa agentúry RIA Novosti vládne bezpečnostné zložky pred tým získali kontrolu nad bývalou prezidentskou rezidenciou v Alma-Ate, ovládli aj všetky vládne budovy v meste a “vyčistili” hlavné námestie, kde sa však po zotmení obnovili potýčky.
Vo štvrtok večer bolo na prístupových cestách do Alma-Aty zriadených šesť kontrolných stanovíšť a vjazd a výjazd z mesta je obmedzený, uviedla štátna televízia Chabar 24 s odvolaním sa na policajné oddelenie hlavného mesta.
Kazašská generálna prokuratúra už medzičasom začala vyšetrovanie na základe podozrenia z organizovania a účasti na masových nepokojoch a začalo sa aj prípravné vyšetrovanie vo veci spáchania teroristických činov.
Osobám podozrivým zo spáchania týchto trestných činov hrozí trest od osem rokov väzenia až po doživotie s odňatím občianstva, informoval štátny TV kanál Chabar 24.
Zástupca generálnej prokuratúry vyzval “obyvateľov, aby si záznamy o spáchaných priestupkoch uchovávali na videokamerách a v telefónoch“.
Kazašské ministerstvo vnútra súčasne vo štvrtok upozornilo, že demonštranti, ktorí odmietnu zložiť zbrane, “budú zlikvidovaní”, uviedla agentúra RIA Novosti.
6:30 – Kazašská polícia vo štvrtok dopoludnia informovala, že za posledný deň zabila “desiatky” demonštrantov a zadržala približne 2 000 ľudí v násilných stretoch, ktoré viedli prezidenta Kasym-Žomarta Tokajeva k tomu, aby požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) – vojenskú alianciu zloženú z viacerých bývalých sovietskych republík v regiónu spolu s Ruskom -, aby jednotky ich armád vstúpili na územie Kazachstanu a pomohli “stabilizovať” situáciu.
Podľa stanice Azattyk v Kazachstane pristálo päť lietadiel s bieloruskými príslušníkmi “mierovej misie” ODKB. Podľa ruských agentúr Moskva do Kazachstanu vyslala svoje elitné jednotky – podľa dostupných informácií budú nateraz v Alma-Ate, kde sa situácia vyhrozila najviac.
Generálny tajomník ODKB Stanislav Zas v rozhovore pre RIA Novosti uviedol, že “mierotvorcovia” presunutí do Kazachstanu majú právo použiť zbrane v prípade útoku “ozbrojených gangov”. Uviedol tiež, že dĺžka trvania ich misie v Kazachstane bude dohodnutá s tamojším ministerstvom obrany. Nespresnil, kde bude armáda rozmiestnená.
Ministerstvo vnútra medzičasom uviedlo, že pri zrážkach s demonštrantmi zahynulo 18 príslušníkov bezpečnostných zložiek a stovky ďalších – údajne vyše 700 – utrpeli zranenia. Úrady nateraz nezverejnili o počte obetí v radoch civilného obyvateľstva – podľa Azattyku len v hlavnom meste môže ísť o desiatky obetí. Kazašské vedenie vo vzťahu k nim používa výrazy “likvidácia”, “teroristi” a “eliminácia”.
RFE/RL vo svojom spravodajstve konštatovala, že situácia v krajine bola vo štvrtok neprehľadná a nejasná, pretože vláda zablokovala internet a brzdila iné telekomunikačné kanály. Napriek tomu sa objavili zábery na vyhorené autá, ulice a budovy so stopami po strelách, pričom z viacerých objektov sa valil dym.
Tokajev zo zodpovednosti za tento vývoj obviňuje “teroristické” gangy vycvičené v zahraničí, pričom však zároveň neponúkol žiadne dôkazy o tomto svojom tvrdení, poznamenala RFE/RL. Situácia v Kazachstane, krajine bohatej na ropu. vyvolala medzinárodné znepokojenie, pričom vlády z Washingtonu, Ruska, Spojeného kráľovstva a ďalších vyzývali na zdržanlivosť na všetkých stranách.
Svet sleduje konanie Ruska v Kazachstane, tvrdia USA
Spojené štáty vo štvrtok varovali ruské jednotky nasadené v Kazachstane pred prevzatím kontroly nad inštitúciami bývalej sovietskej republiky. Informovala o tom agentúra AFP.
“Spojené štáty a svet budú sledovať prípadné porušenie ľudských práv,” povedal novinárom hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price. “Budeme sledovať aj prípadné kroky, ktoré by mohli vytvoriť predpoklady na zmocnenie sa kazašských inštitúcií,” citovala ho AFP.
Price dodal, že zostáva na vláde Kazachstanu vysvetliť dôvody, prečo pozvala do krajiny Ruskom vedenú Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB).
Súčasný predseda ODKB, arménsky premiér Nikol Pašinjan, uviedol, že aliancia reaguje na žiadosť z dôvodu “vonkajšieho zasahovania“, píše AFP.
Price tiež opätovne vyzval Kazachstan, aby sa venoval príčinám nepokojov v krajine, ktoré vyvolali zriedkavé hromadné protesty proti cenám pohonných hmôt.
“Dúfame, že vláda Kazachstanu bude čoskoro schopná riešiť problémy, ktoré sú v zásade ekonomického a politického charakteru,” dodal hovorca, ktorý označil USA za “partnera” stredoázijskej krajiny.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken predtým telefonoval kazašskému rezortnému partnerovi Muchtarovi Tleuberdimu a naliehal na pokojné riešenie situácie v krajine, ako aj dodržiavanie slobody médií.
Blinken “zopakoval plnú podporu Spojených štátov pre ústavné inštitúcie a slobodu médií v Kazachstane a vyslovil sa za pokojné riešenie krízy, ktoré bude rešpektovať práva“, priblížil Price.
Generálny tajomník ODKB: Tvrdenia, že ODKB okupuje Kazachstan, sú hlúpe
Generálny tajomník Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti Stanislav Zas v rozhovore pre Sputnik uviedol, ako bude ODKB pomáhať riešiť krízu v Kazachstane, či sa sily organizácie budú podieľať na rozháňaní masových protestov a či je táto vojenská prítomnosť v stredoázijskej republike na dlhšie.
Základom pre vyslanie kolektívnych mierových síl ODKB do Kazachstanu sú články dva a štyri Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Dohoda o mierových operáciách a samozrejme žiadosť kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Kemelulu Tokajeva o vojenskú pomoc, uviedol Zas.
„Udalosti, ktoré sa tam teraz odohrávajú, predstavujú skutočnú hrozbu pre bezpečnosť krajiny, stabilitu a dokonca aj územnú celistvosť krajiny. Z tohto dôvodu bola podaná takáto žiadosť, prebehli mimoriadne konzultácie hláv štátov a bolo prijaté príslušné rozhodnutie o aktivácii mierových kapacít ODKB. S cieľom minimalizovať a lokalizovať tieto hrozby,“ povedal.
Podľa neho sa očakáva, že rozmiestnenie mierových síl v Kazachstane nebude trvať dlho. Či pôjde o krátku dobu, niekoľko dní alebo niekoľko týždňov, bude záležať na situácii v Kazachstane a samozrejme na postoji kazašského vedenia, dodal.
“Ak budú toho názoru, že sa situácia stabilizovala a je pod ich vlastnou kontrolou bez pomoci všetkých našich národov, potom samozrejme operácia skončí a všetky jednotky budú stiahnuté,” vysvetlil.
„Všetky naše štáty už vyjadrili ochotu zapojiť sa spolu so svojimi jednotkami a ich nasadenie už začalo. Predsunutá jednotka ruského mierového kontingentu je už v Kazachstane a pracuje. Prvý sled bieloruského kontingentu tam dorazí za dve tri hodiny. Myslím, že počas zajtrajška postupne dokončíme presun aj všetkých ostatných mierových jednotiek,“ uviedol vo štvrtok.
Podľa jeho slov sa môže celková sila zoskupenia kolektívnych mierových síl líšiť. V súčasnej dobe je to podľa prijatých rozhodnutí približne 2500 mužov.
„Ak hovoríme o úlohách, ktoré pred nimi stoja, môžeme ich rozdeliť na dve základné. Prvým je ochrana najdôležitejších štátnych a strategických objektov. A druhou úlohou je pomáhať pri udržiavaní verejného poriadku, aby sa ľudia cítili bezpečne. Všetky narážky na to, že naše jednotky budú teraz rozháňať demonštrácie a podobne – nie, to sa nestane. Naše mierové jednotky majú ďalšie úlohy. Boli tam rôzne prekrútenia – o akejsi invázii, dokonca o okupácii – to je, prepáčte, úplný nezmysel,“ povedal.
Zas podotkol, že hlavným motívom rozhodnutia Rady kolektívnej bezpečnosti je poskytnutie pomoci a podpory Kazachstanu v tomto náročnom období. Zdôraznil, že mierové jednotky OSKB v Kazachstane môžu použiť zbrane v prípade útoku ozbrojených gangov.
Nepokoje v Kazachstane
Ráno 5. januára kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev odvolal vládu a Bezpečnostnú radu republiky, čím odvolal exprezidenta Nursultana Nazarbajeva. Okrem toho prezident zdôraznil, že úrady budú proti páchateľom postupovať čo najprísnejšie a sľúbil, že čoskoro predstavia nové návrhy.
Tokajev vyhlásil dvojtýždňový výnimočný stav v Mangistauskej a Almatyjskej oblasti a v Almaty a Nur-Sultane. Tento režim stanovuje okrem iného zákaz vychádzania od 23.00 do 7.00 hodín, zákaz hromadných akcií, štrajkov a predaja zbraní, ako aj posilnenie bezpečnosti v obzvlášť dôležitých objektoch. V ten istý deň bol výnimočný stav vyhlásený aj do 19. januára a bol rozšírený na celé územie Kazachstanu.
V noci na 6. januára Tokajev zorganizoval prvé zasadnutie Bezpečnostnej rady pod svojím vedením, na ktorom označil situáciu v Kazachstane za „podkopávajúcu celistvosť štátu“ a požiadal ODKB o pomoc „pri prekonávaní teroristickej hrozby“. Rada kolektívnej bezpečnosti ODKB v reakcii na Tokajevovu výzvu ešte toho istého večera rozhodla o vyslaní kolektívnych mierových síl do Kazachstanu. Bolo oznámené, že tieto sily tu budú nasadené na obmedzenú dobu, aby stabilizovali a normalizovali situáciu v tejto krajine.
Spomeňme, že okrem Ruskej federácie sú súčasťou kolektívnych mierových síl jednotky ozbrojených zložiek Bieloruska, Arménska, Tadžikistanu a Kirgizska.
