USA a Izrael otvoria druhý front v Libanone?

 Washington 9. novembra 2023 (HSP/indianpunchline/Foto:Screenshot)

Oznámenie amerického centrálneho velenia (CENTCOM) so sídlom v Dauhe o príchode americkej jadrovej ponorky triedy Ohio do jeho “oblasti zodpovednosti” v nedeľu neskoro večer naznačuje výraznú eskaláciu situácie okolo palestínsko-izraelského konfliktu, píše M. K. Bhadrakumar, indický veľvyslanec a významný medzinárodný pozorovateľ

Záber z miesta útoku

Je veľmi zriedkavé, aby sa použitie týchto ponoriek zverejnilo. CENTCOM neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti, ale zverejnil obrázok, ktorý zrejme zobrazuje ponorku triedy Ohio na moste cez Suezský prieplav v Egypte. Zaujímavé je, že CENTCOM samostatne zdieľal aj obrázok bombardéra B-1 s jadrovými hlavicami, ktorý operuje na Blízkom východe.

Keď sa to vezme dokopy, tieto americké nasadenia, ktoré prichádzajú popri impozantnej prítomnosti dvoch lietadlových lodí a vojnových lodí so stovkami moderných stíhačiek vo východnom Stredomorí, respektíve v Červenom mori, sú s ohľadom na “druhú stranu rovnice”, ako minister zahraničných vecí Antony Blinken počas svojej poslednej návštevy Tel Avivu svojrázne opísal Hamas, Hizballáh a Irán.

V súvislosti s tým možno spomenúť, že riaditeľ CIA William Burns pricestoval v nedeľu do Izraela na naliehavé konzultácie. Denník New York Times uviedol, že USA “chcú rozšíriť výmenu spravodajských informácií s Izraelom”.

Pravdepodobne najcharakteristickejším vysvetlením nasadenia americkej jadrovej ponorky, ktorá je súčasťou “jadrovej triády” Pentagónu – lode triedy Ohio sú najväčšie ponorky, aké kedy boli pre americké námorníctvo postavené – v blízkosti vojnovej zóny je, že Bidenova administratíva sa pripravuje na eskaláciu vojny v Libanone, aby pritiahla Hizballáh, čo môže následne vyvolať iránsku reakciu.

Zdá sa, že šéf Hizballáhu Hasan Nasrulláh vo svojom prejave presne takýto zvrat udalostí predvídal, keď výslovne varoval USA pred dôsledkami, ktoré sa nemôžu líšiť od katastrofálnej americkej účasti v libanonskej občianskej vojne na začiatku 80. rokov. Iróniou osudu je, že v tomto roku si pripomíname 40. výročie samovražedného bombového útoku na kasárne, v ktorých boli umiestnené americké jednotky na medzinárodnom letisku v Bejrúte v októbri 1983, pri ktorom zahynulo 220 príslušníkov námornej pechoty, 18 námorníkov a traja vojaci, čo si vynútilo stiahnutie USA z Libanonu.

Je zrejmé, že ťažisko stratégie USA v súčasnej situácii v Blízkom východe sa môže presunúť z diplomacie, ktorá aj tak stratila na sile. Blinkenove zúfalé pokusy riešiť narastajúcu medzinárodnú kritiku hrozných vojnových zločinov Izraela odvrátením pozornosti na “humanitárnu prestávku” v bojoch a pod. boli Netanjahuom bez okolkov odstrelené.

Rovnako sa Bidenova administratíva narýchlo pokúsila presadiť nejasný náčrt povojnového usporiadania Gazy, ktorý by mohol zahŕňať kombináciu obnovenej palestínskej samosprávy, mierových síl atď., čo sa stretlo s výrazným nedostatkom nadšenia na Blinkenovom stretnutí v Ammáne s arabskými ministrami zahraničných vecí – z Jordánska, Egypta, Saudskej Arábie, Kataru a Spojených arabských emirátov -, ktorí namiesto toho požadovali okamžité prímerie, zatiaľ čo Blinken povedal, že Washington naň nebude tlačiť.

Blinken pricestoval do Ramalláhu z Ammánu, kde mu šéf Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás tiež dal za pravdu, keď povedal, že Palestínska samospráva je pripravená prevziať plnú zodpovednosť za pásmo Gazy len v rámci “komplexného politického riešenia”, ktoré by zahŕňalo Západný breh Jordánu, východný Jeruzalem a Gazu – a navyše, že bezpečnosť a mier možno dosiahnuť len ukončením okupácie území “štátu Palestína” a uznaním východného Jeruzalema za jeho hlavné mesto. Stretnutie trvalo necelú hodinu a skončilo sa bez verejných vyhlásení.

Čína a Spojené arabské emiráty medzitým vyzvali na zvolanie zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN za zatvorenými dverami v rámci ďalšieho pokusu o okamžité prímerie, ktorému sa Bidenova administratíva určite postaví na odpor. Stačí povedať, že Bidenova administratíva sa cíti ako v škatuli a jediným východiskom je, že niečo ustúpi prostredníctvom použitia donucovacích prostriedkov.

USA s frustráciou sledujú, ako sa medzi moslimskými krajinami objavujú nové regionálne rovnice. Ministri zahraničných vecí Iránu a Saudskej Arábie dnes uskutočnili ďalší telefonický rozhovor. OIC neskôr oznámila, že 12. novembra sa v Rijáde uskutoční mimoriadny samit na žiadosť súčasného predsedu, Saudskej Arábie, na ktorom sa bude diskutovať o útokoch Izraela na palestínsky ľud.

Iránsko-saudskoarabské zblíženie, ktoré sprostredkoval Peking, určite zásadne zmenilo regionálne bezpečnostné prostredie, keďže regionálne štáty jednoznačne uprednostňujú hľadanie riešení svojich problémov bez vonkajšieho zasahovania a staré rozpory a xenofóbia, ktoré podporovali USA na udržanie svojej nadvlády, už nemajú žiadnych záujemcov.

Keďže počet obetí v Gaze prekročil 10 000, v moslimskom svete sa skutočne prejavili silné emócie. Iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí dnes povedal, že “všetky dôkazy a indície ukazujú na priamu účasť Američanov na vedení vojny” v Gaze. Chameneí dodal, že s pokračovaním vojny budú dôvody priamej úlohy USA jasnejšie.

Náčelník izraelského generálneho štábu Herzi Halevi v nedeľu počas stretnutia na severnom veliteľstve povedal: “Sme pripravení kedykoľvek udrieť na severe. Chápeme, že sa to môže stať… Máme jasný cieľ obnoviť výrazne lepšiu bezpečnostnú situáciu na hraniciach, nielen v pásme Gazy.”

Niet pochýb o tom, že umiestnenie americkej jadrovej ponorky na východ od Suezu je pokusom zastrašiť Irán pred intervenciou, zatiaľ čo Izrael s podporou USA pokračuje v otváraní druhého frontu v Libanone. Izraelské úrady oznámili evakuáciu ľudí z osád nachádzajúcich sa v zóne do piatich kilometrov od hranice s Libanonom.

Uplynulý mesiac ukázal prudký pokles vplyvu USA a veľmi nestabilné globálne prostredie od začiatku vojny na Ukrajine vo februári minulého roka.