Ukrajina je len malý konflikt v omnoho väčšej vojne
Ukrajina je len malý konflikt v omnoho väčšej vojne
Bratislava 21. augusta 2022 (HSP/Foto:TASR/AP)
Keď chýbal moment prekvapenia.
Na snímke ruské tanky
Úspech obsadenia Krymu „úctivými zelenými mužíkmi“ v roku 2015 bol postavený na momente prekvapenia a na spôsobilosti ruskej armády odrezať ukrajinské vojenské jednotky na Kryme od svojho velenia. Iba naplnenie oboch predpokladov zabezpečilo nekrvavý priebeh operácie a umožnilo následné ovládnutie politického procesu, potrebného na uskutočnenie referenda a na formálne pričlenenie Krymu k Rusku
Začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 chýbali oba predpoklady. Špeciálne služby západných krajín dokázali včas odhaliť zámery Ruska a zabezpečiť, aby v okamihu prítomnosti ruských vojsk na Ukrajine politické a vojenské velenie krajiny bolo mimo ich dosah. Dokázali sformovať následný vojenský odpor, čo prinútilo Rusko k ústupu.
Pôvodne ruské vojská vstúpili do všetkých oblastí Ukrajiny, len nie na Donbas, kde boli umiestnené hlavné ukrajinské vojenské sily. Z toho je zrejmé, že pôvodný plán nepočítal so skutočným vojenským odporom na Ukrajine, očakával iba rýchle uzavretie dohôd o následnom usporiadaní politického života na Ukrajine pod vplyvom namierených hlavní tankov.
Ukrajina sa nepodrobila a Rusko ustúpilo.
Západné krajiny sa však prepočítali, na víťazstvo nad Ruskom to nestačilo. Ruská strana mala aj plán B pre prípad aktívneho vojenského odporu a začala ho uplatňovať veľmi rýchlo.
Brutálne urýchlenie Veľkého Resetu
Spustená agenda Veľkého resetu naformulovaná prof. Klausom Schwabom predpokladá odobratie vlastníctva širokým vrstvám obyvateľstva, pričom následne má každý užívať všetky potrebné majetky iba vo forme nájmu, iba v potrebnom rozsahu a byť pritom šťastný.
Také výrazné preskupenie vlastníctva je možné vykonať iba pri obrovskom zdražení nákladov na živobytie. Zavedenie zelenej agendy a odstavovanie uhoľných, plynových a jadrových elektrární by postupne vytvorilo situáciu, pri ktorej by v dôsledku cien elektriny a plynu väčšina obyvateľstva o vlastníctvo nehnuteľných a iných väčších majetkov prišla. Prechod by bol pomalý a vcelku nenásilný. Veľká časť spoločnosti by predala domy, byty, a iné majetky a uzavrela by výhodné nájomné zmluvy na byty s bankami a inými korporáciami, ktoré im tieto byty predtým v rámci exekúcií odobrali.
Všetci by určite boli šťastní, ako to pán prof. Schwab predpokladal. Veď stále mali kde bývať, ak by, samozrejme, plnili všetky podmienky nájomných zmlúv.
No ruská odpoveď na ukrajinskú obranu bola vcelku asymetrická, a prinútila západné štáty platiť za plyn a suroviny v rubľoch. Rovnako Rusko obmedzilo objem plynu a elektriny, dodávaný západným štátom z Ruska alebo z Ukrajiny. Tým sa následky vtedy relatívne malého konfliktu na Ukrajine stali globálnymi.
Nasledovať bude veľká deindustrializácia západu, najmä východnej Európy, kam patrí aj Slovensko. Všetky naše výrobné podniky sú naviazané na lacné suroviny z Ruska. Skončenie výroby v OFZ na Orave, výroby hliníka v Slovalco, zastavenie výroby v Dusle Šaľa, to sú iba prvé lastovičky, ukazujúce, čo nás čaká.
Už nebude možný pomalý a nenásilný prechod od vlastníctva nehnuteľností k nájomnému modelu, pri ktorom by väčšina obyvateľstva mala dostatočný príjem na nájom a na základné životné potreby podľa predstáv prof. Schwaba. Tisíce nezamestnaných, ktorí stratia príjem na platenie hypoték a životných nákladov, zrazu budú potrebovať rýchle riešenie situácie. Ak nebude ponúknuté vládami, mnohí sa pravdepodobne uchýlia k násiliu.
Najhoršie na vzniknutej situácii je náhlosť, akou nás postihuje. Externé zmeny mimo Slovenska, na ktoré nemáme žiaden dosah, spôsobujú ekonomické otrasy v rozsahu, na ktorý je veľmi ťažké reagovať.
Rusko pokračuje svojím tempom
Ruská armáda v počte neprevyšujúcom 200.000 vojakov zatiaľ pomaličky odkrajuje z Ukrajinského územia. Rusko nasadilo iba také množstvo vojakov, ktoré im zabezpečilo postup, no neohrozilo obranu zvyšného obrovského územia. Donedávna obmedzilo svoj postup iba na územie Luhanska a Donbasu, očividne aby stále umožnilo uzavretie diplomatického riešenia vojny dohodou. Ak by totiž ruské vojská začali obrovskú ofenzívu niekde pri Poltave, diplomatická dohoda by bola možná iba veľmi ťažko.
No kolektívny západ (vrátane slovenskej vlády) považuje ruský postup za slabosť a na dohodu nie je ochotný pristúpiť.
Za pár dní preberie velenie na fronte generál Zima. Ukrajina nie je pripravená na vykurovaciu sezónu skoro vôbec. Slovensko a západná Európa je na tom o niečo lepšie, no je málo pravdepodobné, že Európa dokáže vydržiavať Ukrajinu v dostatočnom rozsahu aj počas zimy. Následky na fronte budú rozsiahle, front sa asi rýchlo presunie na západ.
Znárodnenie – cesta na udržanie kapitalizmu
Surovinové zdroje, najmä plyn a elektrina, jednoducho k dispozícii nie sú, ani za vysokú cenu. Teda, ak nerátame dodávky z Ruska.
Najprv môže vláda skúsiť riešenia ako v Nemecku alebo vo Francúzku.
Francúzka vláda ide znárodniť koncern Electricité de France, najväčšieho producenta elektriny v Európe. „Potrebujeme plnú kontrolu nad našou produkciou elektriny a jej potenciálom. Musíme deklarovať svoju suverenitu vo vzťahu k vojne na Ukrajine“, povedala premiérka Francúzka Élisabeth Borne.
Podobne plánuje znárodnenie nemeckých energetických firiem minister hospodárstva Nemecka Robert Habeck. Zoštátnenie bude mať niekoľko stupňov, jeden z nich je aj nútená správa zo strany štátu.
Majoritný vlastník Slovenských elektrární zatiaľ nedokázal spustiť tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce. Ich výstavba síce viedla k veľkým navyšovaniam rozpočtu, no okrem niekoľkých trestným stíhaní k potrebnému výsledku neviedla.
Znárodnenie však viac elektriny nevyrobí a viac plynu neprinesie. Môže zabezpečiť nižšie ceny pre malých odberateľov, no pre veľkoodberateľov asi zásadné riešenia nevytvorí.
Zúfalá dilema – dohoda či vojna s Ruskom?
Zatiaľ jedinou dodávateľskou krajinou, ktorá je geograficky blízka sme na ňu napojení plynovodom a ropovodom je Rusko. Plyn alebo ropa dovážaná z iných krajín musí prekonať logistické náklady, ktoré ničia konkurencieschopnosť našich firiem.
Preto by rýchle ukončenie Ukrajinskej vojny diplomatickou dohodou s Ruskom bolo požehnaním pre európsky a slovenský priemysel. Zmeniť dodávateľov z ruských na iných, podstatne drahších a vzdialenejších, je cesta dlhá a s neistým finančným výsledkom.
Rusko svojím pomalým postupom na Ukrajine vytvára podmienky na dohodu. No okrem európskeho priemyslu asi nikto dohodu s Ruskom nechce.
Následkom bude zrejme množstvo nových ozbrojených konfliktov po celej doteraz vyspelej Európe. Bojovať sa bude o zabezpečenie živobytia pre také rodiny, ktoré už nemajú čo stratiť.
Vlády ich skúsia najprv násilne potlačiť. A neskôr, na vypustenie pary, nasmerujú zúfalstvo a nenávisť do jednej veľkej križiackej vojny proti Rusku.
Pre Slovensko je dôležité, aby sme sa jej nezúčastnili. Inak budeme bez zbraní uprostred bojiska.
