Svetová väčšina a Blízky východ proti Západu

 Bratislava 11. októbra 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Adel Hana)

 Pred našimi očami sa objavil fenomén: niekoľko vplyvných štátov – zjavne bez tajnej dohody – okamžite vyjadrilo takmer doslovne rovnaké postoje k vojne v Izraeli a Gaze. A všetky tieto štáty patria k tej istej svetovej väčšine, ktorá tak nepríjemne prekvapila Západ, keď sa rozvinula kríza na Ukrajine, píše Dmitrij Kosyrev pre Ria Novosti

Dym stúpa z horiacich rybárskych lodí po izraelskom leteckom útoku v prístave v Gaze 10. októbra 2023

Zdá sa, že Čína je od Blízkeho východu veľmi vzdialená a tamojšie udalosti sa jej priamo netýkajú? Nie celkom. V každom prípade je však zaujímavé sledovať, ako Číňania načrtli svoj postoj. Stručne povedané, veľmi sa podobá na formulácie arabských krajín, moslimských krajín (napríklad Indonézie, ktorá má k Číne pomerne blízko). A pozícii Ruska.

Pokiaľ ide o Moskvu, čisto náhodou sa palestínske udalosti zhodovali s tým, že sem pricestoval iracký premiér Mohammed al-Sudani, a na stretnutí s ním sa ruský prezident Vladimir Putin vyjadril takto: Je potrebné vyriešiť otázku vzniku suverénneho palestínskeho štátu. “A ukrajinská kríza pokračuje a, žiaľ, vidíme prudké zhoršenie situácie na Blízkom východe. Myslím si, že mnohí so mnou budú súhlasiť, že je to jasný príklad zlyhania politiky Spojených štátov na Blízkom východe, ktoré sa snažili monopolizovať riešenie, ale, žiaľ, nestarali sa o hľadanie kompromisov prijateľných pre obe strany, ale naopak, presadzovali svoje vlastné predstavy o tom, ako by sa to malo urobiť, vyvíjali nátlak na obe strany.”

K tomu treba dodať, že deň predtým prišiel generálny tajomník Ligy arabských štátov Ahmed Aboul Gheit. Na stretnutí s ním Sergej Lavrov povedal nasledovné: “Odsudzujeme násilie v akejkoľvek forme a prejave. Vyzývame všetkých, aby sa rozhodne postavili za zastavenie akýchkoľvek nepriateľských akcií”. A presne to isté sa hovorí v Pekingu a v hlavných mestách mnohých ďalších krajín.

A aký je tu rozdiel oproti americkému alebo “všeobecne západnému” prístupu k tejto záležitosti? Tu je veľmi užitočné odovzdať slovo Číňanom. Nie oficiálnym predstaviteľom, ktorí sú známi svojou zdržanlivosťou, ale napríklad redakčným článkom a autorským komentárom v anglicky písaných novinách Global Times. Tie jasne opisujú situáciu: rozdiel je v tom, že Západ podporuje izraelskú myšlienku úplného vyčistenia (porážky, blokády) pásma Gazy s dvoma alebo tromi miliónmi obyvateľov. A my – svetová väčšina – hovoríme, že po vojenskej katastrofe by sme nemali vytvárať humanitárnu katastrofu, bude to horšie: konflikt sa rozšíri na celý Blízky východ.

A ešte jedna bolestne známa črta pozície Západu v tomto príbehu: slovami Global Times, “všimli sme si”, že prinajmenšom USA opäť, podobne ako v prípade Ukrajiny, vrhli všetko svoje diplomatické úsilie na to, aby prinútili desiatky krajín vybrať si len jednu stranu konfliktu. Minister zahraničných vecí Tony Blinken dokonca zostavuje čierne zoznamy krajín, ktoré “neodsúdili” Palestínčanov, a tak ďalej. Západ opäť rozdúchava plamene namiesto toho, aby ich hasil, konštatuje publikácia. Vo všeobecnosti im nestačilo, že zlyhali na Ukrajine, teraz sa to deje znova.

Aké plány a skutočnosti sa skrývajú za postojom Pekingu a zvyšku svetovej väčšiny? Faktom je, že Blízky východ je dnes veľmi chutným miestom pre všetkých, ktorí robia dlhodobé plány hospodárskeho rozvoja. Napríklad pred desiatimi rokmi Čína pravdepodobne uvažovala tak, že vytvorenie obchodnej infraštruktúry v rámci plánu “Pásmo a cesta” má za cieľ Európu. Dnes sa však ukazuje, že jednoduchšie a zaujímavejšie bude obchodovať s Blízkym východom, Afrikou atď. A to ani nehovoríme o tom, že Čína dováža veľkú časť svojej ropy zo Saudskej Arábie a Iránu.

Tento rok všetkých zasiahol úspech čínskej diplomacie: podarilo sa jej naštartovať proces normalizácie vzťahov medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Ich nevôľa bola hlavným faktorom celej konfrontácie v regióne. Ide o to, že USA sa začali plaziť preč z Blízkeho východu a nemožné – mier a harmónia – sa zrazu stalo možným.

Potom však impérium vrátilo úder: začalo zbližovať Saudov a Izrael a zároveň si vymyslelo vlastný, alternatívny “pás a cestu” z Indie na Blízky východ. A doslova každý čínsky expert poznamenal: palestínsky útok na Izrael tieto americké plány zmaril a Saudi si teraz budú musieť na priateľstvo s Izraelom počkať. A o situácii, v ktorej sa ocitli USA, sa nedá povedať nič. Je to americký spôsob, ako sa pokúsiť rozhnevať Čínu a mnohých ďalších bez toho, aby niečo vyhrali a urobili všetkým zle.

Prognóza do budúcnosti: Teraz bude svetová väčšina veľmi vážne vysvetľovať Izraelu a Západu, že je čas vytvoriť palestínsky štát, a to hneď. Inak to bude ešte horšie.