Stredoeurópsky návrh na "obrodu Európy"

Brusel 20. júla 2023 (HSP/Nationalinterest/Foto:Facebook/Orbán Balázs)

Vo východnej Európe akútne pocítili potrebu diskutovať o súčasnej politike vedenia Európskej únie, ktorá vedie k akútnej kríze v rôznych oblastiach života – od hospodárstva až po morálku a kultúru. Európa sa musí pripraviť na nadchádzajúci multipolárny, postzápadný hegemónny svet. Balázs Orbán, poslanec maďarského parlamentu a politický riaditeľ premiéra Viktora Orbána, ktorý však nie je s premiérom Orbánom v príbuzenskom vzťahu, len menovec, o tom s veľkým znepokojením píše z Maďarska v americkom časopise National Interest

Na snímke Balázs Orbán

Za posledné tri desaťročia prešiel svet hlbokými zmenami. Politická a hospodárska reštrukturalizácia viedla k oslabeniu prevládajúcej hegemónie Západu. Nie je však správne tvrdiť, že Západ bol nahradený nezápadnou hegemóniou. Namiesto toho pozorujeme vyrovnávanie prebiehajúcej súťaže medzi Západom a Východom.

Dominancia Západu v medzinárodných vzťahoch, ktorá spočíva na troch kľúčových pilieroch, sa viditeľne zmenšuje.

Prvým pilierom bolo dlhodobé dominantné postavenie Západu ako globálnej hospodárskej veľmoci počas dvoch storočí. Druhý pilier zahŕňal vytvorenie inštitucionálnych orgánov v oblasti medzinárodných vzťahov a obchodu Západom, čo im poskytlo možnosť formovať pravidlá globalizácie. Tretí pilier sa opieral o myšlienku, že Spojené štáty ako hegemónna superveľmoc po rozpade ZSSR budú spolupracovať s Európou na presadzovaní neoliberálneho politického a hospodárskeho modelu, ktorého cieľom je mierovejší svet. Ako hlásalo prevládajúce presvedčenie tej doby, dosiahli sme “koniec dejín”. Všetky tri piliere však v súčasnosti vykazujú známky poklesu vplyvu.

Najmä predpoklady tretieho piliera výrazne zlyhali. Zavedenie neoliberálneho politického a hospodárskeho modelu viedlo nielen k odcudzeniu od zvyšku sveta, ale paradoxne spojilo jeho protivníkov do čoraz užšej spolupráce. Udalosti uplynulého roka to nesporne preukázali a viedli k tomu, že aj niektorí z najzarytejších zástancov “konca dejín” sa vzdali svojej viery vň.

Východ zaznamenal pozoruhodný nárast svojho podielu na svetovej hospodárskej produkcii na úkor Západu. Ešte v roku 1990 dominancia západného sveta na svetovej hospodárskej produkcii presahovala hranicu 50 percent. Dnes je to už len 30 percent. Tieto trendy budú pokračovať, keďže ťažisko ekonomiky sa naďalej presúva na Východ.

Geografická realita, že väčšina svetových surovín a energetických zdrojov sa nachádza mimo Západu, ešte viac zhoršila našu konkurencieschopnosť. Hoci Spojené štáty majú v tomto ohľade miernu výhodu, najmä vďaka obrovským zásobám bridlicovej ropy a plynu, Západ nedokázal túto nevýhodu plne kompenzovať.

Proti Západu pôsobia aj demografické trendy. Bez ohľadu na použité meradlo počet obyvateľov sveta prekročil hranicu 8 miliárd, pričom 7 miliárd ľudí žije v nezápadných krajinách.

Aj v oblasti technológií prebieha tvrdý boj. Novovznikajúci hráči investujú veľké prostriedky do výskumu a vývoja, ktoré sa takmer vyrovnajú výdavkom etablovaných gigantov. Do tohto súboja sa zapájajú rôzne krajiny, pričom výrazný pokrok sa zaznamenal v oblasti východných elektromobilov a batériových technológií, čo sú oblasti, ktoré majú pre strednú Európu veľký význam.

Stredná Európa v súčasnosti čelí zásadnej geopolitickej a geoekonomickej premene. Budúcnosť sa odvíja ako multipolárny svet, v ktorom je Západ len jedným z viacerých mocenských centier. Napriek tomu Stredoeurópania túžia po tom, aby Západ účinne konkuroval nezápadnému svetu. Našou túžbou je prosperujúca Európa, v ktorej zohrávame významnú úlohu pri jej úspechoch.

V dobe, keď je vzájomné porozumenie kľúčové pre prekonanie náročných časov, sa Európa zmieta v rozdeľujúcich otázkach. Jeden z nich sa točí okolo identity a hodnôt. Západoeurópske národy a ich stredoeurópske náprotivky sa často líšia v prístupe k prisťahovalectvu, rodinnej jednotke, národným úlohám, podstate liberálnej demokracie a ochrane detí. Tieto témy sa často prelínajú, čo vedie k spájaniu problémov a k ignorovaniu rozmanitosti.

Pri riešení týchto sporných otázok máme na výber z troch základných možností. Môžeme sa rozhodnúť, že spor raz a navždy vyriešime tak, že jednu stranu vyhlásime za víťaza a druhú za porazenú. Prípadne sa môžeme ocitnúť v trvalej ideologickej vojne, v ktorej sa budeme opotrebovávať. Existuje však aj tretia cesta, ktorú stojí za to preskúmať: úplne odstrániť tieto sporné otázky z programu a zamerať sa na oblasti, v ktorých je možná skutočná spolupráca.

V rámci Európskej únie je hospodárska sila najvýznamnejším politickým kapitálom. Stredoeurópske štáty, ktoré tvoria 8 % HDP EÚ, sa stali piatou najväčšou hospodárskou silou bloku. Je pozoruhodné, že tento hospodársky vzostup sprevádzalo mimoriadne tempo rastu, ktoré za posledných dvanásť až trinásť rokov predstihlo tempo rastu západnej Európy. Vzhľadom na tieto faktory si stredoeurópska perspektíva zaslúži nielen pozornosť, ale aj dôkladné zváženie zo strany našich západných partnerov.

Po prvé, navrhujeme zachovať pôvodnú myšlienku, že úspešná Európska únia závisí od spolupráce nezávislých a suverénnych členských štátov. Zachovanie našej národnej suverenity, za ktorú Stredoeurópania bojovali po stáročia, ako aj odlišnej politickej a kultúrnej identity európskych krajín, je kľúčové.

Po druhé, Európa by mala pokračovať v rozširovaní EÚ. Konflikt na Ukrajine výrazne poukázal na obmedzenú kontrolu EÚ nad jej bezprostredným susedstvom a rozšírenie by mohlo ponúknuť čiastočné riešenie. To sa však môže podariť len vtedy, ak sa zníži príliš centralizovaná byrokratická moc v Bruseli. Napríklad rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky si stále vyžadujú jednomyseľnosť, ale Brusel sa snaží prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou s podporou niektorých väčších členských štátov. Zahraničná politika je základným aspektom suverenity a menšie štáty v našom regióne majú mimoriadny záujem na jej zachovaní. Preto integrácia, v rámci ktorej môžu väčšie členské štáty účinne vnucovať svoju vôľu menším členským štátom, nie je zďaleka žiaduca pre tie, ktoré sa usilujú o vstup.

Po tretie, je dôležité, aby Európa vytvorila vlastnú stálu armádu ako prostriedok vlastnej obrany, čím by sa znížila jej závislosť od Spojených štátov. Rozvojom vlastných vojenských kapacít môže Európa prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu a podeliť sa o bremeno so Spojenými štátmi. Tým by sa podporilo vyváženejšie partnerstvo medzi Európou a Spojenými štátmi, Európa by sa stala silnejšou a sebestačnejšou a zároveň by sa podporilo rovnomernejšie rozdelenie zodpovednosti za bezpečnosť v rámci transatlantickej aliancie.

Po štvrté, je nevyhnutné posilniť konkurencieschopnosť Európy a rozhodujúcim faktorom na dosiahnutie tohto cieľa je zabezpečenie cenovo dostupného prístupu k energii. Bez cenovo dostupnej energie by sa úpadok európskeho priemyslu a neistá situácia, ktorej čelí európska stredná trieda zápasiaca s problémami, stali nevyhnutnými. Ekologický prechod by sa mal uskutočňovať postupne, pričom by sa malo vyhnúť priamym zákazom konkrétnych zdrojov energie a dodávateľov.

Napokon, Európa si musí zachovať svoje kresťanské hodnoty v politickom rámci. Stredoeurópania to nezdôrazňujú ako módny program konverzie, ale preto, že veria, že kresťanské hodnoty a učenie sa dajú pretaviť do politických a hospodárskych princípov, ktoré prispievajú k budovaniu lepšej, spravodlivejšej a bezpečnejšej Európy. Tieto hodnoty vytvárajú spoločný kultúrny základ, na ktorom môžu európske štáty spolupracovať.