Srbský prezident vyhlásil, že za bombardovanie Juhoslávie nikto nečelí zodpovednosti
Srbský prezident vyhlásil, že za bombardovanie Juhoslávie nikto nečelí zodpovednosti
Belehrad 25. marca 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)
Letectvo NATO „zabíjalo jedno dieťa„ každý deň bombardovania Juhoslávie v roku 1999, ale doteraz za to nikto nečelí zodpovednosti, vyhlásil srbský prezident Aleksandar Vučić v deň 22. výročia začatia bombardovania
Pamätný ceremoniál sa konal v stredu večer v najväčšej koncertnej a športovej hale v Belehrade Štark Aréne s účasťou predstaviteľov vedenia Srbska, Republiky srbská Bosny a Hercegoviny, zástupcov Srbov z Čiernej Hory a Chorvátska a Srbskej pravoslávnej cirkvi.
„Zabíjali počas bombardovania každý deň jedno dieťa a viac. Je to najťažšie, bolestné a mučivé číslo agresie NATO roku 1999. Boli zabití… bez žiadnej svojej viny,….. hriechu, bez práva na spravodlivosť a život. Nikto nikdy za tento zločin neodpovedal, „povedal Vučić.
Ceremoniál prenášala štátna televízia.
„Nikto nezodpovedal za 2,5 tisíc zabitých civilistov a tiež vojakov a policajtov, ktorí boli vinní len tým, že bránili seba a svoj domov. Nikto nikdy nezodpovedal za viac ako šesť tisíc ranených. Nedá sa to vysvetliť ani dnes, 22 rokov po agresii, ospravedlnenie neexistuje, neexistovala ani príčina, ani zmysel,“ zdôraznil Vučić a vymenoval zahynuté deti a dospievajúcu mládež s uvedením veku.
Srbské nemocnice sú plné nevyliečiteľne chorých kvôli použitiu nábojov s ochudobneným uránom, vyhlásil prezident Republiky srbská Milorad Dodik.
„Nemocnice sú plné ľudí s nevyliečiteľnými chorobami spôsobenými ochudobneným uránom. A to všetko v mene cieľa, ktorý si vytýčili, vraj zmeniť moc a rozšíriť demokraciu…. Zabíjali ženy a deti, ničili všetko, čo sa dalo. Tam, kde mohli naraziť na otázky vlastnej verejnosti, hovorili, že sú to nevyhnutné vedľajšie straty,“ vyhlásil prezident a pripomenul, že prvé strely s ochudobneným uránom začalo letectvo NATO používať proti Srbom už počas vojny v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992-1995.
„Zničili 67 hlavných škôl v Srbsku, 20 nemocníc, 19 zdravotníckych stredísk, 167 kultúrnych objektov a pamiatok, ničili vlaky počas jazdy spolu s cestujúcimi, mosty a vôľu k životu. Nezastavili sa ani na deň, bolo im málo to, čo už zhodili,“ povedal Dodik.
Bombardovanie Juhoslávie
V roku 1999 vyústila ozbrojená konfrontácia albánskych separatistov z Kosovskej oslobodeneckej armády so srbskou armádou a políciou do bombardovania Juhoslovanskej zväzovej republiky (v tom čase sa skladala zo Srbska a Čiernej Hory) letectvom NATO.
Vojnovú operáciu podnikli bez schválenia BR OSN a na základe tvrdenia západných štátov, že juhoslovanská vláda konala etnické čistky v kosovskej samospráve a vyprovokovala tam humanitárnu katastrofu. Letecké útoky Severoatlantickej aliancie pokračovali o 24. marca do 10. júna 1999 a vyžiadali si smrť viac ako 2,5 tisícky ľudí, vrátane 87 detí, a škody vo výške asi 100 miliárd dolárov.
Kosovské albánskej štruktúry v Prištine vyhlásili 17. februára 2008 jednostranne nezávislosť na Srbsku. Túto republiku neuznáva Srbko, Rusko, Čína, Irán, Španielsko, Grécko a rad ďalších štátov.
