Srbsko zasahuje voči mimovládkam financovaných z USAID

Srbská polícia uskutočnila razie v niekoľkých mimovládnych organizáciách financovaných z prostriedkov USAID, informuje Brussels Signal

26. 02. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 8 komentárov |

Na snímke srbský prezident Aleksandar Vučič vystupuje s prejavom pre verejnosť v Belehrade

Srbská polícia vykonala razie v niekoľkých významných mimovládnych organizáciách a hľadala dôkazy o nezákonnom finančnom hospodárení, so zreteľom na financovanie z prostriedkov zo zahraničia.

Policajný zásah sa uskutočnil v utorok 25. februára, pričom štyri organizácie boli obvinené zo sprenevery finančných prostriedkov od americkej rozvojovej agentúry USAID.

Mimovládne organizácie podporovali prebiehajúce protesty proti súčasnému prezidentovi Aleksandrovi Vučićovi a policajnú raziu označili ako “útok na ich občianske práva“.

Belehradský generálny prokurátor Nenad Stefanovič vo svojom tlačovom vyhlásení informoval, že štyri vyšetrované mimovládne organizácie sú obvinené z možnej “sprenevery finančných prostriedkov amerických daňových poplatníkov“.

Odvolával sa na “pochybnosti o práci USAID“, ktoré vyjadril “prezident USA Donald Trump a Ministerstvo pre efektívnosť vlády USA (DOGE), ktoré vedie Elon Musk“.

Stefanovič uviedol, že špeciálny protikorupčný útvar sa obrátil na americké ministerstvo spravodlivosti so žiadosťou o informácie týkajúce sa USAID v súvislosti s možným zneužívaním finančných prostriedkov, praním špinavých peňazí a nesprávnym vynakladaním prostriedkov amerických daňových poplatníkov na území Srbska.

Úrad najvyššej štátnej prokuratúry Srbska zabavil všetkým štyrom mimovládnym organizáciám všetky dokumenty spájajúce ich činnosť s USAID a vypočul aj osoby zodpovedné za výdavky.

 Ozvali sa “kolegovia“

Viaceré mimovládky pôsobiace v Chorvátsku, Bosne a Srbsku označili tieto razie “za pokus o zastrašenie“ týchto organizácií. V reakcii pre francúzsky denník Le Monde 26. februára Radovan Kupres, predstaviteľ Centra pre výskum, transparentnosť a zodpovednosť (CRTA)- jednej zo spomínaných mimovládok, uviedol: „Je to prvýkrát, čo sme vystavení niečomu takému, máme čoraz väčší dojem, že žijeme ako niekde v Bielorusku.“

CRTA sa označuje za “nezávislú, nestrannú organizáciu občianskej spoločnosti“, ktorá sa usiluje o “rozvoj demokratickej kultúry a občianskeho aktivizmu“.

Ďalšími mimovládnymi organizáciami v hľadáčiku polície boli Gradjanske Inicijative (Občianske iniciatívy), Trag a Policy Centre.

Riaditeľka Gradjanske Inicijative Maja Stojanovičová pre agentúru Reuters uviedla, že 20 detektívov vtrhlo do ich kancelárií “bez súdneho príkazu“.

„Dnešný zásah polície … predstavuje brutálnu demonštráciu sily a pokračujúci tlak na občiansku spoločnosť v Srbsku,“ povedala Stojanovičová.

Od roku 2001 poskytla agentúra USAID Srbsku takmer 1 miliardu USD (950 miliónov EUR). Oficiálne to bolo na “posilnenie právneho štátu a zlepšenie dobrej správy vecí verejných“, ale niektorí vrátane srbskej vlády tieto zámery spochybnili.

 Situácia v Srbsku a vzťahy s EÚ

V posledných rokoch Srbsko zažilo viacero protestov proti Vučičovi, ktoré boli motivované obvineniami z korupcie, volebných podvodov a rastúceho autoritárstva.

Významným podnetom bolo zrútenie prístrešku železničnej stanice v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 15 ľudí a z ktorého demonštranti obviňovali vládu kvôli nedbanlivosti a úplatkom spojeným s projektom rekonštrukcie realizovaným čínskou firmou.

Udalosti v Novom Sade vyvolali veľké protesty vedené študentmi, ktoré sa začali v novembri 2024 a začiatkom roka 2025 prerástli do najväčšieho protestného zhromaždenia v histórii Srbska, na ktorom desaťtisíce ľudí požadovalo zodpovednosť vlády a Vučičovo odstúpenie.

Koncom januára Vučič odstúpil s tým, že nechce ďalej rozdúchavať sociálne napätie.

Európska únia roky kritizovala Vučiča a jeho “neliberálnu demokraciu“. Brusel mu vyčítal upevňovanie moci, potláčanie slobody médií a oslabovanie nezávislosti súdnictva.

Osobitnú zlosť vyvolali Vučičove väzby s Moskvou, ktoré sa prejavili jeho odmietnutím uvaliť sankcie na Rusko. Európsky parlament odmietol postoj Srbska v osobitých uzneseniach, ktoré podmieňujú jeho členstvo v EÚ. (pozn. red. so Srbskom je začatý prístupový proces ale ešte nie je oficiálnym členom)

Vojna na Ukrajine a rastúca potreba kritických zdrojov EÚ, najmä lítia, neskou podnietili očividnú zmenu postoja európskych lídrov. Brusel začal považovať srbské údolie Jadar, kde sa nachádza jedno z najväčších ložísk lítia v Európe, za kľúčové pre “zelenú“ transformáciu kontinentu.

V polovici roka 2024 sa tón EÚ zmiernil, keď sa snažila zabezpečiť si srbské lítium prostredníctvom dohody, ktorú v júli so Srbskom podpísal vtedajší nemecký kancelár Olaf Scholz a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Dohoda poskytla európskym výrobcom automobilov exkluzívny prístup k zásobám.