Srbsko a Kosovo na pokraji „najnebezpečnejšej krízy“ za posledné desaťročie
Srbsko a Kosovo na pokraji „najnebezpečnejšej krízy“ za posledné desaťročie
Belehrad 15. novembra 2022 (HSP/euractiv/Foto:TASR/AP-Kenzo Tribouillard)
Srbsko a Kosovo sú na pokraji nebezpečnej krízy, uviedol v pondelok (14. novembra) šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a vyzval obe strany, aby si plnili svoje záväzky v rámci dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktorý sprostredkovala EÚ, informuje EURACTIV
Jeho vyjadrenia prišli po minulotýždňových stretnutiach EÚ, Francúzska a lídrov Kosova a Srbska v Paríži, na ktorých sa nakoniec nenaplnili nádeje na trojstranné stretnutie medzi dlhodobými nepriateľmi.
“Sme veľmi znepokojení situáciou na západnom Balkáne,” povedal Borrell po stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ, ktorí diskutovali o situácii v regióne. Dodal, že “zbytočné a kontraproduktívne napätie” medzi Kosovom a Srbskom “dosahuje veľmi, veľmi nebezpečnú úroveň” a vytvára situáciu, v ktorej “sme nešťastne na pokraji ďalšej krízy”.
V súvislosti s najnovším napätím hovoril o najvážnejšej a najnebezpečnejšej kríze za posledných desať rokov a uviedol, že stiahnutie Srbov z kosovských inštitúcií vytvorilo vákuum.
“V tomto vákuu sa môže stať to najhoršie, preto musia obe strany prejaviť väčšiu flexibilitu,” varoval Borrell.
Situácia na severe sa v posledných týždňoch stala ešte nebezpečnejšou, keď členovia srbskej komunity vystúpili z kosovských inštitúcií na znak nesúhlasu s požiadavkou vlády, aby všetky autá vo vlastníctve občanov Kosova mali kosovské poznávacie značky.
Srbsko je proti tomu, keďže naďalej neuznáva nezávislosť Kosova.
“Obe strany – obe strany – musia urýchlene prejaviť pripravenosť nájsť spôsob, ako znížiť toto napätie. Nie je prijateľné, aby ktorákoľvek zo strán porušovala alebo ignorovala svoje záväzky vyplývajúce z dialógu,” povedal Borrell.
“Kosovskí Srbi sa musia vrátiť do inštitúcií. Kosovské orgány musia preukázať flexibilitu v otázke registračných značiek a bezodkladne pracovať na implementácii dohody o združení obcí so srbskou väčšinou,” dodal.
Priština totiž niekoľkokrát odložila pôvodné zavedenie tohto pravidla pod tlakom medzinárodných organizácií. Pristúpila na to, že ho bude zavádzať postupne od novembra do apríla, aby sa upokojili vody. Začne sa ďalšia fáza procesu, v rámci ktorej budú tí, ktorí si nevymenili značky, čeliť pokute.
Bezpečnostní analytici varovali pred výraznou mobilizáciou Srbov 21. novembra, pričom sa plánujú zamerať na uvoľnené inštitúcie a blokovať cesty. Srbský prezident medzitým pokračoval vo vyhrážaní sa odporom.
V tejto súvislosti šéf diplomacie EÚ oznámil, že hlavní vyjednávači z Belehradu a Prištiny čoskoro odcestujú do Bruselu, aby v priebehu niekoľkých hodín začali pracovať na východisku z krízy.
Ako prvý krok tohto procesu mal zástupca Kosova pricestovať na rokovania už v pondelok večer.
Zámerom je navrhnúť riešenie tohto sporu do 21. novembra, keď Priština začne uplatňovať pravidlo.
“Odkaz Rady je jasný: potrebujeme jasný pokrok. (…) Tento dátum nemôžeme dosiahnuť bez dohody,” upozornil Borrell s tým, že situácia je nebezpečná.
Jeho pripomienky prichádzajú v súvislosti s obavami, že EÚ nemá prostriedky na sprostredkovanie dohody po 11 rokoch dialógu s malými konkrétnymi výsledkami.
“Tam sme predložili návrh, o ktorom by sa malo diskutovať ako o dobrom východisku z tejto situácie,” povedal šéf diplomacie EÚ a poďakoval Nemecku a Francúzsku za podporu.
Na samite Berlínskeho procesu začiatkom novembra Borrell predložil stranám rozvinutý návrh “na dosiahnutie konkrétneho a nezvratného pokroku na ceste ku komplexnej normalizácii”, ktorý podporili Berlín a Paríž.
Srbský premiér Vučič po minulotýždňovom stretnutí uviedol, že nie je optimistom, pokiaľ ide o vyriešenie krízy. Kurti zopakoval, že Kosovo nikdy nebude súhlasiť s vytvorením Združenia srbských obcí, ktoré požaduje Srbsko.
V rámci Kosova by tak vznikla výkonná štruktúra podporovaná Belehradom pre etnických Srbov, ktorí tam žijú. Priština tvrdí, že združenie môže existovať, ale nie s výkonnými právomocami.
Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová medzitým stanovila 18. december na konanie predčasných volieb starostov v štyroch obciach na severe, kde sa postov vzdali zástupcovia etnickej srbskej menšiny.
