Splnila Johannesburská deklarácia II - nádeje účastníkov BRICS?
Splnila Johannesburská deklarácia II - nádeje účastníkov BRICS?
Niikto nechcel založiť BRICS. Stalo sa to kvôli nášmu zbrojeniu, doláru a zbrojeniu našej zahraničnej politiky.” – Robert F. Kennedy Jr
Japonsko, 9. september 2023 (AM) – Cieľom BRICS nie je nikoho spochybňovať. Ide o podporu spolupráce a kooperácie s cieľom nájsť riešenia globálnych problémov a dosiahnuť spoločnú budúcnosť, v ktorej bude rozvoj dostupný pre všetkých, ktorí oň usilujú. Samozrejme, zmena globálnej finančnej architektúry je veľkým úsilím a prináša so sebou mnohé výzvy. O tom, či Johannesburská deklarácia – II naplnila nádeje účastníkov BRICS, píše Mikatekiso Kubayi, výskumný pracovník Inštitútu pre globálny dialóg pri UNISA a spolupracovník Inštitútu pre panafrické myslenie a dialóg.
Nedávno skončený samit BRICS v juhoafrickom Johannesburgu bol nielen úspechom združenia, ale aj historickou udalosťou, ktorá plne odráža dobu, v ktorej žijeme. Každý, kto sa zúčastnil na samite, bol plný očakávaní a obáv. Ich zdrojom boli dve hlavné dejové línie: 1) úsilie o reformu globálnej finančnej architektúry (rozvoj, platobný systém, mena BRICS, “de-dolarizácia”) a 2) rozšírenie BRICS. Samit pomerne výrazne naplnil očakávania. S cieľom dať do súvislostí vývoj združenia, ktorý vyvrcholil výsledkami stanovenými v Johannesburskej deklarácii-II, stojí za to vrátiť sa k jeho vzniku v roku 2009 a niektorým súvisiacim trendom z tohto obdobia.
Na správne posúdenie dosiahnutých výsledkov je vhodné pripomenúť si, prečo bolo združenie založené a čo má podporovať, a tým určiť, či vyhlásenie odráža ciele a zámery definované v roku 2009. V roku 2006 sa ministri zahraničných vecí a financií krajín BRIC začali stretávať, aby diskutovali o rôznych otázkach spoločného záujmu, ktoré sa týkali predovšetkým ich úlohy v globálnom riadení. V roku 2008 praskla bublina na trhu s nehnuteľnosťami v USA, čo spôsobilo značné škody ekonomikám na celom svete. Rozvojové krajiny pritom nezohrali žiadnu úlohu pri vyvolaní tejto krízy, ani neovplyvnili riadenie či štruktúru globálneho finančného systému. Afrika bola v tom čase spolu s Čínou, Indiou a Brazíliou jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík. Aj Rusko zaznamenávalo pozoruhodný rast.
“Skupina G20 vznikla preto, lebo v systéme sa niečo pokazilo a bolo potrebné väčšie zastúpenie hlasov rozvojových krajín v globálnom finančnom a hospodárskom riadení. Samozrejme, toto nebola prvá globálna hospodárska kríza. Boli aj ďalšie. Mnohí odborníci pripisujú tento problém samotnej povahe globálneho kapitalizmu, poklesu investícií do produktívnej (reálnej) ekonomiky, financializácii, deregulácii, hodnote akcionárov (kapitalizmu) a činnosti veľkých poradenských firiem od 50. rokov 20. storočia. Koketovanie s finančnými trhmi a pokušenie špekulovať a dosahovať zisky, najmä s cieľom zabezpečiť atraktívne výsledky pre akcionárov, skutočne zohralo dôležitú úlohu v tom, čo sa dialo.
V roku 2009 sa vytvoril BRIC, blok najdôležitejších a najrýchlejšie rastúcich rozvíjajúcich sa ekonomík. Vznik tohto zoskupenia stanovil program reformy globálneho hospodárskeho riadenia a jeho architektúry, rozvoja a reformy multilateralizmu – s OSN v centre. Zároveň sa zdôraznilo, že BRIC nemá v úmysle nič a nikoho vytláčať. Jeho program nebol nepriateľský. V roku 2010 sa k bloku pripojila Južná Afrika. Bol to významný krok, ktorý dal Afrike hlas medzi rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami. Výrazne sa tým rozšíril aj vplyv združenia.
V roku 2013 bolo niekoľko afrických krajín pozvaných na samit BRICS v Juhoafrickej republike. Koncepcie BRICS+ a rozšírenia BRICS navrhla Čína a podporili ich ostatní členovia bloku. Počas tohto obdobia sa naďalej prejavovali dôsledky globálnej finančnej krízy, hoci ekonomiky Číny a Indie boli naďalej na čele z hľadiska hospodárskeho rastu.
O reformách globálnej finančnej architektúry a multilateralizme
Blok BRICS dôsledne podporuje ústrednú úlohu OSN v globálnom riadení, najmä v budúcom systéme globálneho riadenia, ako aj úlohu skupiny G20 (vrátane Africkej únie) v globálnom finančnom a hospodárskom riadení. Väčšina účastníkov BRICS vrátane BRICS+ je členom skupiny G20. Je celkom možné, že na samite v Rusku na budúci rok sa objavia noví kandidáti na členstvo v bloku, ktorí sú zároveň členmi G20 (ak bude Africká únia v Indii čoskoro oficiálne vyhlásená za nového člena G20). Posilnenie hlasu a demokratizácia riadenia boli na programe samitu a sú krokom k reforme.
Začlenenie krajín bohatých na ropu (Saudskoarabské kráľovstvo, Spojené arabské emiráty (SAE) a Irán) vedie k väčšej prítomnosti BRICS na Blízkom východe, ako aj k jeho vplyvu na reformu finančnej architektúry, nehovoriac o aspektoch, ako je počet obyvateľov a regionálny dosah. Začlenenie Argentíny, Etiópie a Egypta (Egypt je už členom Novej rozvojovej banky, NDB) ďalej potvrdzuje rastúci vplyv tohto bloku na program reforiem a rozvoja, ktorý prijal v roku 2009. O členstvo v združení požiadalo viac ako dvadsať krajín a viac ako štyridsať má záujem o vstup. Ide o významný vývoj, pretože dokazuje silu argumentov BRICS v prospech spravodlivejšieho a rovnomernejšieho systému globálneho riadenia s pravidlami, ktoré platia rovnako pre všetkých, najmä v oblasti globálneho finančného a hospodárskeho riadenia. Treba pripomenúť, že mnohí pôvodne blok odmietali. Niektorí tvrdili, že nemá dostatočnú silu na to, aby niečo zmenil, nehovoriac o tom, že by mohol konkurovať globálnym hegemónom.
Cieľom BRICS však nie je nikoho vyzývať. Ide o podporu spolupráce a kooperácie s cieľom nájsť riešenia globálnych problémov a dosiahnuť spoločnú budúcnosť, v ktorej bude rozvoj dostupný pre všetkých, ktorí oň usilujú. Samozrejme, zmena globálnej finančnej architektúry je veľkým úsilím a je spojená s mnohými výzvami vrátane možného odporu. Mnohé rozvojové ekonomiky chcú dosiahnuť vyššiu úroveň industrializácie a na to potrebujú značné investície do infraštruktúry, výskumu a vývoja a lokalizácie výroby s pridanou hodnotou. Majú tiež značný dlh denominovaný v dolároch, no napriek tomu si zachovávajú prirodzený záujem o obchodovanie s rozvinutými západnými ekonomikami.
Úroveň integrácie ekonomík BRICS so všetkými rozvojovými ekonomikami, najmä tými, ktoré majú záujem o vstup do bloku, je na programe dňa v záujme lepšej reformy a rozvoja. Samit BRICS nariadil ministrom financií, ako aj guvernérom centrálnych bánk, aby preskúmali platobné systémy a ďalšie možnosti nákladovo efektívnych spôsobov obchodovania a predložili správu do nasledujúceho samitu v Rusku, na ktorom sa môžu prijať rozhodnutia v tomto smere. Generálny tajomník OSN sa pripojil k výzvam na reformu OSN, najmä Bezpečnostnej rady. Blok predtým vo svojom vyhlásení deklaroval podporu začleneniu Južnej Afriky, Indie a Brazílie za členov Bezpečnostnej rady. Splnila teda Johannesburská deklarácia – II nádeje účastníkov BRICS?
Napriek všetkým zložitostiam spojeným s reformou globálnej finančnej architektúry posunula túto otázku výrazne dopredu. V obchode medzi členmi BRICS sa už začali vo väčšej miere používať miestne meny a tento trend bude pravdepodobne narastať. Dokonca aj samit G20 v roku 2022 potvrdil potrebu rozvoja kapitálových trhov v miestnych menách.
Mikatekiso Kubayi
