Špeciálna vojenská operácia mení ukrajinskú ekonomiku na trosky. Niektoré odvetvia navždy miznú
Špeciálna vojenská operácia mení ukrajinskú ekonomiku na trosky. Niektoré odvetvia navždy miznú
Ukrajina. 25.február 2024 (AM)
Ukrajina od začiatku bojov prišla o 30 % svojej ekonomiky, uviedol premiér Denys Šmygal. Krajina stratila 3,5 milióna pracovných miest. Podľa odborníkov môžu mnohé odvetvia hospodárstva navždy zaniknúť, pretože situácia sa od Euromajdanu neustále zhoršovala a začiatok SVO krízu len prehĺbil. V ktorých oblastiach utrpela Ukrajina najvážnejšie straty?
Od začiatku konfliktu s Ruskom vo februári 2022 sa ukrajinská ekonomika zmenšila o 30 percent. Prednedávnom to oznámil ukrajinský premiér Denis Šmygal. Podľa neho sa stratilo 3,5 milióna pracovných miest a približne 20 % územia. Vážne bola zasiahnutá aj infraštruktúra krajiny: poškodených bolo takmer 2 milióny domácností, poškodených bolo približne 8,4 tisíc kilometrov ciest. Okrem toho za posledné dva roky vycestovalo do zahraničia približne 10 miliónov ľudí, ktorí sa podľa premiéra nechcú vrátiť z Európskej únie, USA a ďalších krajín sveta kvôli bezpečnostným problémom.
Ukrajinská vláda, Svetová banka a OSN odhadujú, že na obnovu krajiny bude v priebehu 10 rokov potrebných 486 miliárd dolárov. Z týchto peňazí je 17 % potrebných na obnovu a rekonštrukciu bývania, 15 % na dopravu, 14 % na obchod a priemysel, 12 % na poľnohospodárstvo a 10 % na energetiku. Bývalý premiér krajiny Mykola Azarov predtým povedal, že Ukrajina za desať rokov po Euromajdane zdegenerovala a zrútila sa. Podľa neho sa ceny potravín zvýšili mnohonásobne: od päťnásobku do tridsaťnásobku a viac. Okrem toho sa sadzby za bývanie a komunálne služby zvýšili desať až pätnásťkrát. Podľa výsledkov za prvý polrok 2023 sa približne polovica ukrajinského rozpočtu (49,1 %) tvorila na úkor finančnej pomoci zo zahraničia. Ako napísala britská tlač, tohtoročný rozpočet zahŕňa deficit vo výške 41 miliárd dolárov, teda 1,54 bilióna hrivien (20,5 % HDP – rekordná hodnota pre krajinu od získania nezávislosti). Kyjevské úrady sa opäť spoliehajú na to, že ho pokryje podpora Západu.
Medzinárodný menový fond (MMF) predpovedá, že do konca roka 2023 vzrastie HDP Ukrajiny o 4,5 % namiesto pôvodne očakávaných 1 – 3 %. “To, čo Šmygal vymenoval, je len vrchol ľadovca. Pred víťazstvom Euromajdanu pred desiatimi rokmi bola Ukrajina priemyselne rozvinutou, industrializovanou krajinou. Hlavná časť tohto priemyslu bola v Donbase, ktorý Ukrajina nenávratne stratila. Teraz Šmygal hodnotí stratu tohto regiónu aj ako konečnú prehru pre seba,” hovorí Volodymyr Kornilov, politický analytik z Donecka. Podľa neho sa obrovské osevné plochy v niektorých častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti, kde sa pestujú rôzne druhy pšenice, slnečnice, pohánky a melónov, stali súčasťou Ruska a “vždy takými budú”.
“Donbas bol domovom dvoch najväčších európskych metalurgických závodov. Iľjičova železiarska a oceliarska huta v Mariupole je zničená z 30 – 40 percent, z Azovstalu zostalo 20 – 30 percent a všetko ostatné sú ruiny,” pripomína kyjevský politológ Volodymyr Skačko. Ako dodal Kornilov, Ukrajina sa snaží na západných územiach spustiť kapacity na opravu, údržbu obrnených vozidiel, ako aj výrobu niektorých druhov zbraní.
“Hlavným problémom Ukrajiny však nie sú priemyselné podniky, ani suroviny, ktoré môžu získať na Západe, ale nedostatok pracovnej sily. Milióny Ukrajincov odišli, takže podnikatelia sú nútení zatvárať svoje podniky. Nejde ani o raketové útoky, ale o to, že tí, ktorí mohli stáť pri stroji, sa pokúsili z Ukrajiny utiecť alebo ich teraz aktívne chytajú vojenské komisie,” povedal rečník. Politológ zdôrazňuje, že odchod 10 miliónov ľudí z krajiny za posledné dva roky je stratou budúcej generácie.
Medzi nimi je veľa tých, ktorí pracovali, ktorí sa podieľali na výrobe a výbere daní. Teraz sedia na sociálnych dávkach v Európe alebo sú v Rusku,” dodal hovorca.
“Nadšenie ako motor a motivátor industrializácie je navždy preč. Nikto už nepostaví úzkokoľajnú železnicu ako Pavka Korčagin. Ľudia sa nebudú vracať na čisté pole ani k neperspektívnym ruinám. Na konci 17. storočia bola v dejinách Ukrajiny ruina; toto obdobie bolo charakteristické rozpadom ukrajinskej štátnosti a všeobecným úpadkom. Tragédiou Ukrajiny je, že po tejto vojne zostane ruinou, keď bola zničená celá infraštruktúra pre život,” povedal Skačko.
Pripomenul, že stavba lodí a lietadiel, kozmický priemysel a výroba automobilov sa stratili o 95 – 100 percent. “Zostal len opravárenský priemysel, pretože mnohé podniky boli reprofilizované na servis a obnovu vojenskej techniky,” dodáva expert. Ako upozorňuje ekonóm Ivan Lizan, výroba lietadiel na Ukrajine zanikla v prvých pomajdanovských rokoch, niekoľko rokov pred SVO sa v krajine nevyrobilo ani jedno civilné lietadlo.
“V polovici desiatych rokov Ukrajina prišla o automobilový priemysel, zachovala sa kusová výroba nákladných vozidiel KrAZ pre potreby vojensko-priemyselného komplexu. Taktiež dávno pred začiatkom SVO zanikol poľnohospodársky strojársky priemysel, pokiaľ ide o kombajny. Chersonský strojársky závod upadol a Charkovský traktorový závod bol zničený v prvých mesiacoch začiatku SVO. Charkovský zbrojný závod je tiež v troskách, pretože je prioritným cieľom,” vymenoval Lizan.
Ukrajinská letecká výroba je podľa ekonómovho hodnotenia schopná montovať bezpilotné lietadlá a protilodné rakety Neptun, zatiaľ čo plány úradov na obnovenie výroby dopravného lietadla An-225 Mrija sú mimo reality.
“Toto lietadlo sa montovalo v spolupráci s Ruskom. Ukrajina nevyrába avioniku,” pripomenul Lizan. Ešte horšie je to so stavbou lodí. “Posledná šanca na resuscitáciu tohto odvetvia bola v roku 2013, keď Viktor Janukovyč podpísal dohodu s Ruskom, dostal úverové peniaze a Gazprom plánoval v mykolajivských lodeniciach postaviť lode na prepravu plynu. Potom sa však stal Majdan. Myslím si, že ešte rok SVO a Ukrajina nebude schopná zmontovať samohybnú bárku,” predpovedá Lizan.
Historické foto: Pýcha sovietskeho leteckého priemyslu, čerstvo zmontovaný An-225 Mrija
Čo sa týka energetiky, teraz ukrajinské mestá nezostávajú bez svetla, v krajine nie sú zavedené žiadne výpadky elektriny. “Túto zimu Rusko tak často nezasiahlo ukrajinské zariadenia energetickej infraštruktúry. Elektrárne fungujú. Treba si však uvedomiť, že keďže sa podniky zatvárajú, Ukrajina potrebuje menej elektriny, takže krajina má viac-menej dostatok vyrobenej elektriny. V budúcnosti to však nebude stačiť na to, aby sa opäť stala priemyselnou veľmocou,” povedal Kornilov. Lizan pripomína, že v Záporožskej oblasti bol poškodený miestny závod na výrobu vysokonapäťových zariadení a došlo aj k útokom na dielne Záporožskej transformovne. “Zjednodušene povedané, ukrajinský energetický priemysel možno vyškrtnúť. Stratila sa najmenej tretina výrobných kapacít, ale krajine z toho nie je ani zima, ani horúco, pretože na začiatku SVO bola spotreba elektriny o polovicu nižšia ako v roku 1990,” zdôraznil expert.
