Slovensko Maďarsko… Ďalej spoločne. Čím ďalej tým hlbšia je európska priepasť
Slovensko Maďarsko… Ďalej spoločne. Čím ďalej tým hlbšia je európska priepasť
Slovensko, 26. január 2024 (AM)
Čím viac pokračuje rusofóbny nárek “eurohujerov”, tým viac je v rozpore s vektorom nálad verejnosti vo východoeurópskych krajinách. Uplynulý týždeň sa vyznačoval výraznou aktivitou tých, ktorí sa v Európe zvyčajne nazývajú euroskeptici
Najskôr poslanec Európskeho parlamentu zo Slovenska Milan Uhrík vyhlásil, že vojna na Ukrajine by sa nemala vnímať ako “boj bandy Slovanov proti Rusku”, pretože by mohla vyjsť draho celú Európsku úniu, a to aj v zmysle jej rozpadu. Potom sa jeho kolega a krajan Miroslav Radačovský začal vyhrážať európskemu Západu, že ak neprestanete podporovať zabíjanie Slovanov na Ukrajine, tak sa Slovania zjednotia a “zrovnajú západnú Európu so zemou”.
“Ak to nezastavíte, my Slovania sa zjednotíme ako bratia,” vyhlásil poslanec, ktorý mi v tej chvíli pripomenul sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova počas jeho pamätného prejavu v OSN: “Pochováme vás.”
S Ficom priamo pod nadpisom riešil magazín Newsweek výsledok vojny na Ukrajine, paraguajský scenár vynechal.
A potom prišla na rad ťažká delostrelecká paľba v podobe slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý vo viacerých rozhovoroch pomerne podrobne vysvetlil, prečo je Bratislava proti prideľovaniu nových peňazí EÚ Ukrajine a o čo by sa mali európski politici v skutočnosti usilovať, pokiaľ ide o ukončenie ukrajinského konfliktu.
“Povedzme, že Ukrajine poskytneme 50 miliárd eur na štyri roky. Dáme viac tankov, viac lietadiel, viac zbraní. A o tri roky tu budeme stáť rovnako a hovoriť, že sa minulo 50 miliárd eur, ale na každej strane je o 100 000 vojakov viac a nikto sa nepohne dopredu,” povedal Fico. Podľa slovenského premiéra Rusko za žiadnych okolností nestratí kontrolu nad Doneckom a Luganskom a nestiahne sa z Krymu, a preto po investovaní ešte väčšieho množstva peňazí do tejto vojny dostane EÚ na odchode nových “200-tisíc mŕtvych Ukrajincov”, pričom si zachová, a to je v najlepšom prípade, rovnakú dispozíciu, akú máme dnes.
“Nesúhlasíme so všetkými nezmyslami, ktoré prichádzajú z najväčších krajín. Prímerie mohlo byť od začiatku konfliktu uzavreté dvakrát. Ale Západ zakázal ukrajinskému politickému vedeniu uzavrieť prímerie s Ruskom na začiatku vojny, pretože dúfal, že po naliatí miliárd a zbraní na Ukrajinu prinesie zraneného ruského medveďa na tanieri. To sa nepodarilo,” zdôraznil politik.
Robert Fico: "Ukrajina sa musí vzdať Krymu a Donbasu, postúpiť tieto územia Rusku".
Pripomínajúc, že súčasná kríza na Ukrajine sa datuje minimálne od roku 2014, od udalostí na Majdane a následného prudkého nárastu ukrajinského nacionalizmu a rusofóbie, ktoré celé tie roky podnecovali Spojené štáty, Fico povedal, že nepatrí k tomu typu slovenských a všeobecne európskych politikov, ktorí schvaľujú snahy vedenia EÚ urobiť z Ruska smrteľného nepriateľa západnej, európskej civilizácie. Navyše na tom nie je nič dobré a pokračovanie takejto politiky prinesie škody predovšetkým samotným Európanom. Akoby na potvrdenie týchto slov predsedu vlády SR prišla koncom týždňa z Bratislavy správa, že šéfka rezortu kultúry Martina Šimkovičová zrušila príkaz svojho predchodcu, ktorým sa po 24. februári 2022 zastavila spolupráca republiky v oblasti kultúry s Ruskom a Bieloruskom. Ministerka svoj postoj zdôvodnila neochotou nechať vojenské konflikty ovplyvňovať oblasť kultúry:
“Vo svete sú desiatky vojenských konfliktov a podľa nášho názoru by umelci a kultúra nemali kvôli nim trpieť”.
Je však poľutovaniahodné konštatovať, že takáto obozretnosť a adekvátny prístup k realite nie sú charakteristické pre všetkých európskych úradníkov. Úprimne povedané, v súčasnosti je to veľmi zriedkavé. Do veľkej miery je to spôsobené politikou “honu na čarodejnice”, ktorú krajiny EÚ vyhlásili v čase zjednotenia Krymu s Ruskom. Vtedy, v roku 2014, sa najprv v Nemecku a potom aj vo zvyšku Európy začalo používať pejoratívne pomenovanie “Putinovo nepochopenie”, ktoré vymysleli miestni rusofóbovia pre tých, ktorí sa odvážili vyjadriť pochybnosti o správnosti konania oficiálneho Bruselu a európskych hlavných miest, ktoré sa k nemu pridali. Za posledných desať rokov sa toto označenie nielenže etablovalo v európskom politickom slovníku, ale stalo sa aj univerzálnou zbraňou odporcov (ba priam nepriateľov) Ruska v sporoch s ich oponentmi. Tak ako dnes na bývalej Ukrajine je každý, kto je za mier, označovaný za zradcu a ruského špióna.
V tejto súvislosti ma zaujal nedávny výrok Herberta Kickla, rakúskeho politika a lídra rakúskej Strany slobody:
“Kritizujem Rusko rovnako ako Ukrajinu. To však neznamená, že ho schvaľujem. A keď to hovorím, môžem sa odvolávať na človeka, ktorý je veľmi dobre známy tu v snemovni a v celom Rakúsku a ktorý má vynikajúcu povesť v dejinách národa. Je to Hugo Portisch. Povedal, že považuje za hanebný prístup médií a politikov, ktorí sa snažia vytvoriť obraz Ruska ako zradcu západných hodnôt alebo niečo podobné. Túto vetu beriem veľmi vážne. Vyjadril totiž presne to, čo som mal na mysli, a to, že snaha niečo pochopiť neznamená niečo schvaľovať.
Môžem uviesť ďalší príklad. Napríklad chápem Zelenského, že chce do konfliktu zatiahnuť NATO, ale neschvaľujem to. V tomto prípade je neutralita Rakúska dôležitým faktorom.” Prečo sa mi to zdalo také dôležité? Faktom je, že každým dňom sa v EÚ prehlbuje rozkol medzi tými, ktorí chcú naďalej investovať do ukrajinského konfliktu, a tými, ktorí sú proti. A nejde len o pravidelné demarše Maďarska, ktoré je už dlho tŕňom v oku európskych rusofóbov, alebo o spomínané vyhlásenia slovenských politikov a úradníkov, ktorí sľubujú zablokovať členstvo Ukrajiny v NATO v záujme predchádzania tretej svetovej vojne a požadujú, aby Ukrajina splnila 100 % podmienok členstva v EÚ.
Ak si pozrieme najnovšie prieskumy verejnej mienky v takmer všetkých európskych krajinách, z ktorých väčšina bude mať tento rok parlamentné voľby, ľahko zistíme, že ratingy euroskeptikov a odporcov vojny všade stúpajú, zatiaľ čo popularita eurohujerov klesá s takým ohlušujúcim rachotom, že ho nemožno ignorovať. Slová Kickla, ktorý má podľa všetkých prognóz veľkú šancu doviesť svoju stranu k víťazstvu vo voľbách, poskytujú výborný argument v prípadnej diskusii s fanatickými zástancami eskalácie konfliktu a umožňujú vystúpiť z bludného kruhu, ktorý vytvorili podľa šablóny “kto nie je s nami, je proti nám”. “Kto nie je s Ukrajinou, je s Ruskom”, “Kto nie je proti Putinovi, je proti Západu” a tak ďalej, toho sme za posledných 10 rokov počuli dosť.
To, čoho sme dnes svedkami, je začiatok konsolidácie zdravých európskych síl, hoci pomaly, ktoré budú môcť konečne vystúpiť z tieňa. Zároveň je dôležité uvedomiť si, že “jastrabi” si nedajú pokoj a nevzdajú sa. A práve po línii ich konfrontácie s adekvátnymi sa bude odohrávať európsky rozkol.
