Putin – „Budeme pokračovať v rozvoji našej krajiny bez ohľadu na akýkoľvek zahraničný tlak“
Putin – „Budeme pokračovať v rozvoji našej krajiny bez ohľadu na akýkoľvek zahraničný tlak“
Moskva 17. decembra 2022 (HSP/Kremlin/Foto:TASR/AP-Mikhail Metzel, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)
Ruský prezident Vladimir Putin zorganizoval videokonferenčné zasadnutie prezidentskej rady pre strategický rozvoj a národné projekty. Uvádzame niektoré kľúčové vyhlásenia týkajúce sa zahraničnej politiky a zahraničných hospodárskych vzťahov Ruska:
Na snímke ruský prezident Vladimir Putin
– Ako viete, proti Rusku sa začala bezprecedentná sankčná agresia. Jej cieľom bolo v krátkom čase rozdrviť našu ekonomiku, zničiť našu národnú menu – rubeľ – krádežou devízových rezerv a vyvolať ničivú infláciu. Ako vidíme – v skutočnosti je to všeobecne známe – tento plán stroskotal.
– Predpokladá sa, že HDP na tento rok klesne približne o 2,5 percenta. Takže dôjde k poklesu, ako som už verejne spomenul. Pravda, nedávno som hovoril o 2,9 percenta, ale podľa najnovších prognóz to bude o niečo menej – 2,5 percenta. Samozrejme, aj to je pokles, ale nie drvivých 20 percent, ktoré predpovedali mnohí západní, a úprimne povedané, aj naši experti v čase, keď nás kolektívny Západ zasiahol hospodárskou vojnou.
– Ruské verejné financie zostávajú stabilné. V januári až novembri tohto roka sa federálny rozpočet plnil s prebytkom 560 miliárd rubľov a konsolidovaný rozpočet s prebytkom 1,451 bilióna rubľov.
– Všetci vedia, že sú na nás uvalené sankcie a že sa určite pohneme vpred len spoliehajúc sa predovšetkým na vlastné rezervy a zdroje. Budeme pokračovať v rozvoji našej krajiny bez ohľadu na akýkoľvek zahraničný tlak. Okrem toho sa určite posilníme, budeme realizovať úplne nové projekty, zvyšovať technologickú úroveň Ruska a zabezpečovať hospodársku, finančnú, technologickú a personálnu suverenitu.
– Dovoľte mi pripomenúť, že zavedením sankcií sa západné krajiny snažili vytlačiť Rusko na perifériu svetového vývoja, ale my nikdy nepôjdeme cestou sebaizolácie a autarkie, ako som už viackrát povedal.
– Čo teda Európa zavedením týchto obmedzení dosiahla? Po prvé, ide o to, čo ekonómovia nazývajú bezprecedentným, vynúteným skokom inflácie vo vlastnom domove, eurozóne. V novembri dosiahla inflácia v eurozóne v priemere 10 %. Niektoré krajiny zaznamenali prehnané hodnoty viac ako 20, 21 a 25 percent.
– Orgány Európskej únie dnes samy hovoria, že politika ich hlavného partnera – Spojených štátov – priamo vedie k deindustrializácii Európy. Dokonca sa pokúšajú predložiť americkému suverénovi niektoré účty za túto skutočnosť. Niekedy dokonca znejú urazene; chcú vedieť, prečo si to zaslúžia. Rád by som sa ich v tejto súvislosti opýtal, a čo ste očakávali? Ako inak by sa malo zaobchádzať s tými, ktorí dovolia iným, aby si o nich otierali nohy? Ale veď je to predsa ich vec.
– Napriek sankciám – taká kuriózna vec – sa za prvých deväť mesiacov tohto roka dodávky základných tovarov z Ruska do krajín EÚ zvýšili 1,5-krát. Súhrnný ruský vývoz sa zvýšil o 42 percent a náš obchodný prebytok vzrástol 2,3-krát, na 138 miliárd USD. Európska únia v skutočnosti naďalej spotrebúva naše tovary a služby, pričom brzdí opačné toky. Situácia s takouto nerovnováhou nemôže pokračovať donekonečna.
– Čo by sme mali urobiť? Budeme hľadať iných, perspektívnejších partnerov v aktívne sa rozvíjajúcich regiónoch svetového hospodárstva. Sú to Ázia, Blízky východ, Latinská Amerika a Afrika. Práve na trhy spriatelených krajín preorientujeme ruské dodávky energie. Za prvých deväť mesiacov tohto roka sa tak vývoz ropy do partnerských krajín zvýšil takmer o štvrtinu.
– Dôležitým krokom na zníženie vplyvu sankcií a ďalších nepriateľských opatrení voči Rusku bude rozvoj prístavnej a potrubnej infraštruktúry na juhu a východe vrátane zvýšenia vývozu zemného plynu.
– Ak hovoríme o vytvorení elektronickej platformy, môže sa to uskutočniť v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov. Práve tam budeme do veľkej miery určovať konečnú cenu pre našich európskych spotrebiteľov, pretože to, čo urobili na svojich platformách, je v skutočnosti šialené. A teraz sa ešte snažia, aby sme sa cítili vinní za to, čo urobili sami, vlastnými rukami.
– Len za posledných päť mesiacov Rusko vyviezlo približne 22 miliónov ton obilia, väčšinou do ázijských a afrických krajín. Do konca tohto roka sme pripravení dodať ďalších 4 alebo 5 miliónov ton obilia. Do konca poľnohospodárskeho roka 30. júna 2023 budeme schopní zvýšiť náš vývoz obilia na 50 miliónov ton, ak vezmeme do úvahy našu tohtoročnú rekordnú úrodu. Chcel by som k tomu ešte raz zablahoželať našim vidieckym výrobcom.
– Podľa najnovších údajov sa podiel používania ruského rubľa v našich medzinárodných transakciách v porovnaní s decembrom 2021 zdvojnásobil a dosiahol jednu tretinu všetkých transakcií. Ak započítame aj používanie mien spriatelených krajín, tento podiel je viac ako polovičný.
– Zameriavame sa aj na medzinárodný dopravný koridor sever – juh, pričom plánujeme rozšíriť dopravnú a logistickú infraštruktúru smerom ku Kaspickému moru. Už v budúcom roku umožní Volžsko-kaspický plavebný kanál preplávať plavidlám s ponorom minimálne 4,5 metra, čo výrazne rozšíri trasy Ruska do krajín Blízkeho východu a Indie. Zameriame sa aj na rozvoj železničného prístupu k námorným prístavom v Azovskej a Čiernomorskej panve a zvýšime kapacity prístavov.
– Dovoľte mi dodať, že začiatkom augusta vláda schválila plán rozvoja Severnej námornej cesty do roku 2035. V blízkej budúcnosti sa aj na tejto trase zvýši doprava.
– Sankčné obmedzenia postavili našu krajinu pred mnohé ťažké úlohy – máme problémy s náhradnými dielmi, nedostatok technologických riešení a narušenú logistiku. Na druhej strane nám to však otvára nové možnosti a podnecuje nás to k budovaniu hospodárstva s úplnou, a nie čiastočnou technologickou, výrobnou, personálnou a vedeckou suverenitou.
