Jdi na obsah Jdi na menu
 


Prišiel pokyn k vzletu havarovanej stíhačky Mig-29 z Nemecka? Je Slovensko ešte suverénny štát?

1. 10. 2019

Bratislava 1. októbra 2019 (HSP/Foto:SITA-Martin Havran)

 

Minister obrany Gajdoš si pri svojom zviditeľňovaní v kontexte havárie stíhačky Mig-29 nedokázal odpustiť klasické vytĺkanie politického kapitálu z tohto nešťastia, keď celú záležitosť prezentoval ako dôkaz, že je najvyšší čas kúpiť nové (aj keď morálne zastaralé) americké stíhačky F-16. V jeho demagógii mu samozrejme usilovne sekundovali liberálne médiá, podľa ktorých vraj bolo „palivo od začiatku slabinou Mig-29“

Lokalita Nové Sady – časť Ceroviny, kde havarovalo stíhacie lietadlo MiG-29

 

Vo svetle nových poznatkov, ktoré postupne vychádzajú na povrch, sa toto zahmlievanie skutočnej pravdy javí ako maximálne nemiestne a účelové. Prezentuje sa, že lietadlo č. 6526 nehavarovalo z dôvodu nejakých technických nedostatkov alebo nejakej bližšie nešpecifikovanej „slabiny s palivom“, ale z prozaického dôvodu chybne vyrátaného zbytkového paliva, ktoré by postačovalo na bezpečný dolet a pristátie na záložnom letisku. Zlyhanie kontroly množstva paliva v momente odklonu lietadla na vzdialenejšie záložné letisko spôsobilo, že stíhačke došlo palivo v momente, keď jej k bezpečnému pristátiu v Bratislave chýbalo ešte približne 60 km. Ako podotýkajú nezainteresovaní znalci, za takýchto okolností by sa havárii nevyhlo žiadne stíhacie lietadlo. V analogickej situácii by rovnako dopadli nielen ospevované F-16, ale aj najmodernejší „zázrak“ americkej techniky F-35.

Na snímke minister obrany Peter Gajdoš Foto:TASR-Lukáš Grinaj

 

Na celej veci je však zarážajúce niečo iné. Rozkaz k tragickému vzletu stíhačiek sa podľa všetkého nezrodil na Slovensku, ale  v nemeckom centre vzdušných operácií v Uedeme (CAOC – Centrum kombinovaných vzdušných operácií), čo minister Gajdoš a liberálne médiá decentne obchádzajú ako nepodstatnú „maličkosť“, ktorú zrejme nie je žiaduce pred slovenskou verejnosťou zbytočne rozmazávať. Táto okolnosť sa zahmlieva frázami o „štandardnom výcvikovom lete podľa osnovy letovej prípravy“. Málokto z bežných smrteľníkov však tuší, že výsostné štátne znaky Slovenskej republiky na stíhačkách Mig-29 sú viac-menej iba formalitou a rozkazy k pravidelným vzletom ostrej pohotovosti (QRA – Quick Reaction Alert) prichádzajú zo zahraničia, konkrétne z nemeckého Uedemu.

 

Natíska sa teda otázka, prečo vlastne letectvo ozbrojených síl Slovenskej republiky ešte maľuje na vertikálne chvostové krídlo slovenský štátny znak? Nebolo by výstižnejšie, ak by na túžobne očakávané F-16 namaľovali rovno emblém NATO ? Veď aj zákulisné tlaky na prispôsobenie vojenských letísk Sliač a Kuchyňa potrebám US Air Force indikujú, že 14 stíhačiek F-16, za ktoré Slováci zaplatia Američanom astronomickú sumu 1,6 miliardy €, bude v skutočnosti niečo, čomu sa vo vojenskom žargóne zvykne hovoriť ako proxy, čiže zástupné ozbrojené sily hlavného hegemóna NATO, ktorý cez pavučinu operačných centier v Nemecku, Španielsku či Taliansku vydáva rozkazy na ostré nasadenie proxy jednotiek podľa jeho vlastných potrieb. Sú takéto ozbrojené sily ešte armádou suverénneho štátu?

 

Gabriel Gačko

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář