Prišiel pokyn k vzletu havarovanej stíhačky Mig-29 z Nemecka? Je Slovensko ešte suverénny štát?
Bratislava 1. októbra 2019 (HSP/Foto:SITA-Martin Havran)
Minister obrany Gajdoš si pri svojom zviditeľňovaní v kontexte havárie stíhačky Mig-29 nedokázal odpustiť klasické vytĺkanie politického kapitálu z tohto nešťastia, keď celú záležitosť prezentoval ako dôkaz, že je najvyšší čas kúpiť nové (aj keď morálne zastaralé) americké stíhačky F-16. V jeho demagógii mu samozrejme usilovne sekundovali liberálne médiá, podľa ktorých vraj bolo „palivo od začiatku slabinou Mig-29“
Lokalita Nové Sady – časť Ceroviny, kde havarovalo stíhacie lietadlo MiG-29
Vo svetle nových poznatkov, ktoré postupne vychádzajú na povrch, sa toto zahmlievanie skutočnej pravdy javí ako maximálne nemiestne a účelové. Prezentuje sa, že lietadlo č. 6526 nehavarovalo z dôvodu nejakých technických nedostatkov alebo nejakej bližšie nešpecifikovanej „slabiny s palivom“, ale z prozaického dôvodu chybne vyrátaného zbytkového paliva, ktoré by postačovalo na bezpečný dolet a pristátie na záložnom letisku. Zlyhanie kontroly množstva paliva v momente odklonu lietadla na vzdialenejšie záložné letisko spôsobilo, že stíhačke došlo palivo v momente, keď jej k bezpečnému pristátiu v Bratislave chýbalo ešte približne 60 km. Ako podotýkajú nezainteresovaní znalci, za takýchto okolností by sa havárii nevyhlo žiadne stíhacie lietadlo. V analogickej situácii by rovnako dopadli nielen ospevované F-16, ale aj najmodernejší „zázrak“ americkej techniky F-35.
Na snímke minister obrany Peter Gajdoš Foto:TASR-Lukáš Grinaj
Na celej veci je však zarážajúce niečo iné. Rozkaz k tragickému vzletu stíhačiek sa podľa všetkého nezrodil na Slovensku, ale v nemeckom centre vzdušných operácií v Uedeme (CAOC – Centrum kombinovaných vzdušných operácií), čo minister Gajdoš a liberálne médiá decentne obchádzajú ako nepodstatnú „maličkosť“, ktorú zrejme nie je žiaduce pred slovenskou verejnosťou zbytočne rozmazávať. Táto okolnosť sa zahmlieva frázami o „štandardnom výcvikovom lete podľa osnovy letovej prípravy“. Málokto z bežných smrteľníkov však tuší, že výsostné štátne znaky Slovenskej republiky na stíhačkách Mig-29 sú viac-menej iba formalitou a rozkazy k pravidelným vzletom ostrej pohotovosti (QRA – Quick Reaction Alert) prichádzajú zo zahraničia, konkrétne z nemeckého Uedemu.
Natíska sa teda otázka, prečo vlastne letectvo ozbrojených síl Slovenskej republiky ešte maľuje na vertikálne chvostové krídlo slovenský štátny znak? Nebolo by výstižnejšie, ak by na túžobne očakávané F-16 namaľovali rovno emblém NATO ? Veď aj zákulisné tlaky na prispôsobenie vojenských letísk Sliač a Kuchyňa potrebám US Air Force indikujú, že 14 stíhačiek F-16, za ktoré Slováci zaplatia Američanom astronomickú sumu 1,6 miliardy €, bude v skutočnosti niečo, čomu sa vo vojenskom žargóne zvykne hovoriť ako proxy, čiže zástupné ozbrojené sily hlavného hegemóna NATO, ktorý cez pavučinu operačných centier v Nemecku, Španielsku či Taliansku vydáva rozkazy na ostré nasadenie proxy jednotiek podľa jeho vlastných potrieb. Sú takéto ozbrojené sily ešte armádou suverénneho štátu?
Gabriel Gačko
