České národní listy

Eurovoľby v Nemecku: Oslabení konzervatívci, prepad SPD a veľký nástup zelených

Strany tzv. Veľkej koalície v Nemecku — konzervatívny blok CDU/CSU a sociálni demokrati (SPD) — vyšli oslabené z tohtoročných volieb do Európskeho parlamentu (EP). Úspechom sa skončili pre zelených, ktorí sa prvýkrát v celoštátnych voľbách dostali na druhé miesto. Euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD) si vylepšila svoj výsledok z predchádzajúcich eurovolieb, sumarizovala v pondelok agentúra DPA.

Napriek stratám získali CDU a CSU v súčte 28,9 percenta hlasov (22,6 a 6,3) a s 29 mandátmi zostali najsilnejším zoskupením, v porovnaní s rokom 2014 je to však pokles voličskej podpory o 6,4 percenta, vyplýva z neoficiálnych konečných výsledkov. Úbytok voličov sa týka výhradne Kresťanskodemokratickej únie (CDU), sesterská Kresťanskosociálna únia (CSU) pôsobiaca iba v spolkovej krajine Bavorsko zaznamenala nárast podpory o jeden percentuálny bod.

Zelení sa so ziskom 20,5 percenta hlasov (2014: 10,7 percenta) a 21 mandátmi vyšvihli pred SPD, ktorá skončila až tretia, keď dostala iba 15,8 percenta hlasov (2014: 27,3 percenta). Sociálni demokrati pritom zaznamenali v nedeľu ďalší úder, keď utrpeli porážku aj v súbežných krajinských voľbách v Brémach, ktoré boli viac ako 70 rokov ich baštou. Tá teraz padla do rúk CDU.

AfD získala 11 percent hlasov (2014: 7,1 percenta), zaostala však za výsledkom z volieb do Spolkového snemu v roku 2017. Strana Ľavica dostala 5,5 percenta (2014: 7,4 percenta) a liberálna Slobodná demokratická strana (FDP) 5,4 percenta hlasov (2014: 3,4 percenta).

Nemecko by malo v EP zastupovať celkom 13 strán, ktoré si rozdelia 96 mandátov.

Účasť voličov dosiahla 61,4 percenta (2014: 48,1 percenta) a je tretia najvyššia od prvých eurovolieb v roku 1979.

Eurovoľby boli prvým vážnym testom pre novú šéfku CDU Annegret Krampovú-Karrenbauerovú od jej nástupu do funkcie vlani v decembri. Jej predchodkyňa, kancelárka Angela Merkelová, sa predvolebnej kampani z veľkej časti vyhýbala.

Predsedníčka SPD Andrea Nahlesová označila volebný výsledok svojej strany za “bolestivý”. Bývalý šéf SPD Sigmar Gabriel povedal, že teraz ide “o existenciu SPD ako politickej sily v Nemecku”

Sociálni demokrati utrpeli porážku v Brémach, svojej tradičnej bašte

Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) utrpela porážku v nedeľňajších krajinských voľbách v severonemeckých Brémach. Prišla tak o svoju tradičnú baštu, v ktorej vládla 73 rokov, informovala agentúra Reuters.

Voľby v najmenšej spolkovej krajine Nemecka – Slobodnom hanzovom meste Brémy – sa skončili tesným víťazstvom Kresťanskodemokratickej únie (CDU) kancelárky Angely Merkelovej.

Podľa posledných prognóz získala CDU v Brémach 24,8 percenta, zatiaľ čo SPD 23,9 percenta hlasov. Vyplýva to z údajov zverejnených na webovej stránke brémskych volieb. Pred štyrmi rokmi SPD zvíťazila v Brémach s takmer 33 percentami hlasov.

Pri vytváraní novej vlády v tejto spolkovej krajine budú mať zrejme dôležitú úlohu zelení, ktorých v nedeľu podporilo 16,4 percenta voličov.

Neúspech v krajinských voľbách v Brémach podľa pozorovateľov zvýši tlak na šéfku sociálnych demokratov Andreu Nahlesovú, aby odstúpila z funkcie alebo aby vystúpila zo spolkovej vládnej koalície pod vedením Merkelovej.

Nahlesová je však napriek porážke v Brémach odhodlaná zotrvať v koaličnej vláde. “Teraz je dôležité, aby sme pokračovali v práci v rámci (spolkovej) koalície, aby sme zaistili sociálne spravodlivú vládnu politiku,” zdôraznila predsedníčka SPD, podľa ktorej sa nemožno vrátiť z polovice cesty.

Za svoje slová, ktoré predniesla v centrále SPD, zožala potlesk prítomných členov strany.

Mnohí zo sociálnych demokratov však majú podľa agentúry Reuters už dosť pôsobenia v nevďačnej úlohe spojencov Merkelovej, ktorú SPD zastávala desať z posledných 14 rokov a v ktorej ich kancelárka zatieňovala.

Eurovoľby v Holandsku: Populista Wilders musí čakať na brexit

Sociálnodemokratická Strana práce (PvdA), ktorej členom je aj kandidát európskych socialistov na funkciu predsedu budúcej Európskej komisie Frans Timmermans, zvíťazila v Holandsku vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Získala 19 percent hlasov a v EP bude mať šesť z 26 europoslancov prináležiacich Holandsku, uviedla v noci na pondelok agentúra APA.

Vládnuca Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho skončila druhá so ziskom 14,6 percenta hlasov a štyroch mandátov. Za ňou nasleduje Kresťanskodemokratická výzva (CDA), ktorej odovzdalo hlasy 12,1 percenta voličov (štyri mandáty).

Zelení získali 10,9 percenta hlasov a tri mandáty. Tesne za nimi sa s rovnakým počtom mandátov umiestnilo populistické Fórum za demokraciu (FvD), ktoré okrem iného presadzuje aj referendum o členstve Holandska v EÚ.

Výrazné straty zaznamenala liberálnodemokratická strana D66, ktorá eurovoľby v roku 2014 vyhrala. Tentoraz získala len 7,1 percenta hlasov a prišla o dva zo svojich štyroch mandátov.

Pohromou boli tohtoročné voľby do EP pre pravicového populistu Geerta Wildersa, ktorého Strana slobody (PVV) pred piatimi rokmi dostala 13,2 percenta hlasov, no tentoraz sa prepadla na 3,5 percenta; aby získala jeden mandát, musí čakať na brexit. Po vystúpení Veľkej Británie z EÚ pripadnú Holandsku celkovo tri dodatočné mandáty.

O svoje dva mandáty v EP prišla aj Socialistická strana (SP). Do EP sa naopak dostala strana 50PLUS zastupujúca dôchodcov. Svoje mandáty obhájili Strana pre zvieratá (jeden) a Kresťanská únia (dva).

Eurovoľby sa v Holandsku konali už vo štvrtok. Voličská účasť dosiahla 41,9 percenta a bola najvyššia za ostatných 30 rokov.

Cyperčania vyšlú do europarlamentu prvého tureckého poslanca

Etnicky rozdelený ostrov Cyprus bude po prvý raz zastupovať v Európskom parlamente poslanec z tureckej menšiny. Informovala o tom agentúra AP.

V nedeľňajších eurovoľbách Cyperčania volili šiestich poslancov. Rozhodli, že medzi mini bude aj Niyazi Kizilyürek, profesor z Cyperskej univerzity v Nikózii. Ide o prvého príslušníka tureckej menšiny, ktorého obyvatelia Cyperskej republiky vyšlú do EP od roku 2004, keď ich krajina vstúpila do EÚ.

Väčšinu obyvateľstva Cyperskej republiky tvoria etnickí Gréci. Príslušníci tureckej menšiny žijú prevažne v severnej časti ostrova, kde si vyhlásili vlastnú, medzinárodne neuznanú republiku.

Niyazi Kizilyürek (59) kandidoval za hlavné opozičné zoskupenie, komunistickú stranu AKEL. Po svojom zvolení prisľúbil, že bude v europarlamente zastupovať všetkých Cyperčanov bez rozdielu národnosti.

Podľa lídra strany AKEL Andosa Kyprianua zvolenie Kizilyüreka vysiela dôrazný signál, že si obyvatelia Cypru želajú ukončenie desaťročia trvajúceho rozdelenia ostrova. Požadujú pritom, aby sa do snáh o ukončenie cyperského konfliktu výraznejšie zapojila aj EÚ, zdôraznil Kyprianu.

V celkových výsledkoch eurovolieb skončila strana AKEL na druhom mieste so ziskom 27,5 percenta. Zhruba o 1,5 percenta zaostala za konzervatívnou stranou Demokratické zhromaždenie, z ktorej vzišiel súčasný cyperský prezident Nikos Anastasiadis.

Napriek predvolebným prieskumom sa do EP nedostala cyperská krajne pravicová strana ELAM, ktorej podpora sa však oproti predchádzajúcim voľbám zdvojnásobila na približne 8,2 percenta.

Eurovoľby v Slovinsku vyhrala protiimigračná strana expremiéra Janeza Janšu

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v Slovinsku vyhrala protiimigračná Slovinská demokratická strana (SDS) expremiéra Janeza Janšu. Nepodarilo sa jej však získať viac hlasov ako koalícii dvoch umiernených vládnych strán. S odvolaním sa na predbežné výsledky volieb, ktoré v nedeľu zverejnila slovinská volebná komisia, o tom informovala agentúra AP.

Z predbežných výsledkov eurovolieb v Slovinsku vyplýva, že SDS, ktorá má podľa AP blízko k maďarskej vládnej strane Fidesz, zvíťazila so ziskom 26,5 percenta odovzdaných hlasov.

Na druhom mieste skončili Sociálni demokrati (SD) s 18,6 percentami, pričom strana premiéra Marjana Šarca – Kandidátka Marjana Šarca (LMŠ) – získala 15,6 percenta platných hlasov. Obe spomenuté strany spolu tvoria vládnu koalíciu.

Opozičná konzervatívna strana Nové Slovinsko (N.Si) skončila s 11-percentnou podporou voličov štvrtá.

Ako pripomína AP, pravicovo populistická SDS vyhrala tiež minuloročné parlamentné voľby, avšak zostala mimo vlády po tom, ako sa na vytvorení vládnej koalície dohodli LMŠ a SD.

V susednom Chorvátsku vyhráva v eurovoľbách podľa predbežných výsledkov zverejnených volebnou komisiou vládne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) so ziskom 23,3 percenta hlasov.

Na druhom mieste sa umiestnila s 18,3 percentami opozičná Sociálnodemokratická strana (SDP), pričom v EP zasadne aj jeden reprezentant koalície menších euroskeptických strán, ktorá vo voľbách získala 8,2 percenta hlasov.

Kreslá v Európskom parlamente vyhrali aj traja katalánski separatisti

Až traja katalánski separatisti – jeden z nich vo väzení a dvaja na úteku pred španielskou justíciou – získali kreslá v Európskom parlamente (EP). S odvolaním sa na predbežné výsledky volieb, ktoré zverejnilo španielske ministerstvo vnútra, o tom v pondelok informovala agentúra AP.

Bývalý katalánsky premiér Carles Puigdemont, jeho bývalá stranícka dvojka Oriol Junqueras a bývalý člen katalánskej vlády Toni Comin, získali v nedeľňajších eurovoľbách v Španielsku poslanecké mandáty v EP. Vyplýva to z predbežných výsledkov volieb po spočítaní 85 percent odovzdaných hlasov.Junqueras sa momentálne nachádza vo väzení v Madride, kde čelí obvineniu z organizácie referenda o nezávislosti v októbri 2017, ktoré španielsky ústavný súd označil za nelegálne.

Puigdemont a Comin sú momentálne na úteku pred španielskou justíciou, pričom obaja žijú v Belgicku.

Ako uvádza agentúra AP, hoci mali všetci traja katalánski separatisti vo voľbách do EP povolené kandidovať, budú čeliť právnym prekážkam, ktoré im môžu znemožniť reálne prevzatie ich poslaneckých mandátov.

Puigdemont, na ktorého je v Španielsku vydaný zatykač, ušiel z krajiny do Belgicka v októbri 2017, deň po tom, ako separatisti i napriek varovaniam Madridu vyhlásili nezávislosť Katalánska.

Hoci španielske orgány obvinili Puigdemonta zo vzbury, ten doposiaľ úspešne vzdoruje snahám o svoje vydanie do vlasti.

Fidesz v eurovoľbách rozdrvil konkurenciu, získal vyše 52 percent

Vládnuca strana Fidesz premiéra Viktora Orbána sa podľa očakávania stala jasným víťazom nedeľňajších volieb do Európskeho parlamentu (EP) v Maďarsku. Získala 52,14 percenta hlasov, čo jej zabezpečilo 13 z 21 mandátov prináležiacich v EP Maďarsku, uviedla agentúra APA s odvolaním sa na volebnú komisiu.

Úspechom boli eurovoľby pre opozičnú Demokratickú koalíciu (DK) expremiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorej kandidátku viedla jeho druhá manželka Klára Dobrevová. DK dostala 16,26 percenta hlasov a vďaka tomu počet svojich mandátov zdvojnásobila na štyri.

Liberálna strana Momentum, ktorá sa na eurovoľbách zúčastnila prvýkrát, skončila prekvapivo tretia so ziskom 9,92 percenta hlasov a dvoma mandátmi.

Naopak za neúspech môže voľby do EP v roku 2019 považovať najsilnejší opozičný subjekt Maďarská socialistická strana (MSZP), ktorej dalo svoje hlasy len 6,68 percenta voličov. Socialisti zároveň prišli o jeden z dvoch mandátov.

Podobne dopadol aj bývalý krajne pravicový Jobbik, vystupujúci v posledných rokoch umiernenejšie: dostal len 6,44 percenta a prišiel o dvoch z doterajších troch europoslancov.

Eurovoľby v Británii vyhrala podľa predbežných výsledkov Strana Brexitu

Protieurópska Strana brexitu (BP) vedie podľa predbežných výsledkov vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Británii so ziskom 31,5 percenta hlasov, zatiaľ čo vládnuci konzervatívci sa prepadli až na piate miesto. V nedeľu o tom informovala agentúra AFP.

Po spočítaní desiatich percent odovzdaných hlasov sa na druhom mieste ocitli proeurópski Liberálni demokrati, za ktorými nasledujú hlavná opozičná strana labouristov a Zelená strana Anglicka a Walesu.

Až na piate miesto sa so ziskom 7,5 percenta hlasov prepadla Konzervatívna strana premiérky Theresy Mayovej po tom, ako nebola schopná zrealizovať odchod Británie z Európskej únie, píše AFP.

Stranu brexitu založil bývalý líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage.

Voľby a Rakúsko

Prieskum pre stanice ORF, APA a ATV tvrdí, že v Rakúsku vo voľbách vyhrali ľudovci kancelára Sebastiana Kurza s 34,5%. Len o priečku pod nimi sú sociálni demokrati s 23,5 percentami.

Tretie miesto si vybojovala Slobodná strana Rakúska, ktorú nedávno poznamenal škandál bývalého predsedu Stracheho. Aj napriek tomu však dokázala získať až 17,5% hlasov. Uvádza sa, že Zelení majú asi 13,5% hlasov a strana NEOS si mala vyslúžiť osem percent.

Španielsko: Eurovoľby sa skončili víťazstvom vládnych socialistov

Eurovoľby v Španielsku sa skončili veľkým víťazstvom úradujúceho premiéra Pedra Sáncheza. Jeho vládnuci socialisti s výrazným náskokom porazili opozičných konzervatívcov, informovala agentúra AFP.

Po zrátaní vyše 85 odovzdaných hlasov, odovzdaných v nedeľňajších eurovoľbách, vedie Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) so ziskom takmer 33 percent hlasov.

Na druhom mieste je konzervatívna Ľudová strana s vyše 20 percentami, oznámila hovorkyňa vlády Isabel Celaaová.

Vládni socialisti uspeli vo voľbách do EP aj v susednom Portugalsku. Podľa odhadov získala strana premiéra Antónia Costu približne 32,5 percenta hlasov. Stredopravú opozíciu podporilo 22,9 percenta voličov, píše agentúra AP.

ČR: Eurovoľby vyhralo ANO premiéra Babiša

Eurovoľby v Českej republike pravdepodobne vyhrala vládna strana ANO premiéra Andreja Babiša. Podľa údajov štatistického úradu získala 21,18% hlasov, a teda šesť kresiel z 21.

Druhá je ODS so 14,54 percentami a tretí skončili Piráti s 13,95 percentami. Najvýraznejšie protieurópska Sloboda a priama demokracia skončila piata s 9,1% a získala tak dva mandáty.

Voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých si voliči vyberali 751 zástupcov v europarlamente, sa konali od 23. do 26. mája. Svoje hlasy v nich mohlo odovzdať 426 miliónov oprávnených voličov z 28 štátov. Po odchode Veľkej Británie z EÚ, počet poslancov klesne na 705.

Výsledky volieb v ostatných krajinách

Vo Francúzsku voľby do europarlamentu podľa odhadov malo ovládnuť krajne pravicové Národné združenie političky Marine Le Penovej, a to s 24 percentami. Strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona je na druhom mieste (22%).

Podľa prieskumu na portáli gazeta.pl v susednom Poľsku zvíťazila vládna strana Právo a spravodlivosť Jaroslawa Kaczynského (42,4%). Ako druhá sa umiestnila strana Európska koalícia s 39,1 percentami. Do tejto koalície pritom patrí pätica najväčších opozičných strán od pravého stredu doľava: Občianska platforma, Poľská ľudová strana, Zväz demokratickej ľavice, Nowoczesna a Zelení.

V Grécku zabodovala opozičná konzervatívna Nová demokracia, čím v eurovoľbách porazila vládnu ľavicovú formáciu SYRIZA.

 hlavnespravy.sk