Jdi na obsah Jdi na menu
 


Pomsta sovietskej tankistky

25. 1. 2022

Pomsta sovietskej tankistky

Marija Okťjabrskaja

 

Rusko, 25. januára 2022 (AM) – Čitateľov americkej sociálnej siete Reddit udivila historka účastníčky Veľkej vlasteneckej vojny Hrdinky Sovietskeho zväzu Marije Vasilievny Okťjabrskej, ktorá sa svojsky pomstila Nemcom za smrť svojho muža na fronte. Držala sa totiž princípu, že „ak sa vydáte za príslušníka armády, aj vy sa stanete jej súčasťou“.

 

Keď nemeckí nacisti zabili v roku 1941 Mariinho manžela Iľju v bojoch pri Kyjeve, hoci sama sa o tom dozvedela až v roku 1943, rozpredala všetok majetok svojej rodiny a zhromaždila 50 tisíc rubľov, čo boli na tie časy naozaj úctyhodné peniaze. Potom sa obrátila osobne na Stalina so žiadosťou vyrobiť jej za ne tank, aby sa s ním mohla pomstiť za manželovu smrť. Ten jej žiadosť odsúhlasil a tak sa Marija po päťmesačnom kurze ocitla na fronte, kde sa stala vodičom-mechanikom tanku T-34 a vskutku drsnou bojovníčkou. Už predtým však v civile absolvovala kurz telefonistky a ošetrovateľky ranených.

 

To, že si ju americkí čitatelia naozaj vážia, preukázal aj jeden z nich, ktorý sa identifikuje nickom The Redditornator: „Nájdite si takú ženu, ktorá získa vlastný tank, vstúpi do boja s nepriateľom a pomstí sa za vašu smrť.“

 

Marija sa na svojej tridsaťštvorke, ktorú pomenovala „Bojovou priateľkou“ vybrala z Tomska na front. Už v prvom boji sa jej spoločne s posádkou podarilo zneškodniť nemecké delo a guľometné hniezdo. A keď bol jej tank počas odvetnej akcie zasiahnutý, Marija z neho neohrozene vyskočila a v nepriateľskej paľbe si ho aj opravila. Bola za to povýšená na seržantku.

 

Osudový zásah dostala jej „Bojová priateľka“ v roku 1944 vo Vitebskej oblasti. Gardového seržanta Mariju Okťjabrskuju pri tom smrteľne ranili črepiny, následkom čoho v marci 1944 skonala.

 

Éra tankových „Bojových priateliek“ sa tým však neskončila, pretože okamžite po Mariinom vzore bol rovnako pomenovaný druhý, tretí i štvrtý tank. A tak sa „Bojové priateľky“ dožili aj konečného víťazstva nad nemeckým nacizmom.

Vladimír Mikunda