Oslobodenie Slovenska I - 2 I. Dielo T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a E. Beneše, Pavel Martinický
Oslobodenie Slovenska I - 2
I.
Dielo T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a E. Beneše
Pavel Martinický
Začiatok vojny
Dňa 28. júna 1914 v Sarajeve, počas manévrov rakúsko-uhorskej armády zastrelili srbský nacionalista Gavrilo Princip následníka trónu Rakúsko-Uherska (R-U) Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželku Žofiu Chotkovô. R-U vláda zaslala 23. júla ponižujúce a neprijateľné ultimátum srbskej vláde, v ktorom obvinili vládu Srbska z účasti na atentáte a dala Srbsku podmienky, ktoré sa rovnali kapitulácii a boli neprijateľné. Srbsko bolo po vyčerpávajúcej vojne z r. 1913 za oslobodenie proti Turecku vyčerpané. Srbská vláda podstatnú časť ultimáta prijala. To nestačilo. R-U vláda 28. júla 1914 vyhlásila Srbsku vojnu.
Rusko sa 25. júla rozhodlo, že pomôže Srbsku a preto mobilizovalo. Cisárske Nemecko sa už dlhšiu dobu propravovalo na výbojnô vojnu s cieľom zmeniť stav vecí v Európe vo svoj prospech. 1. septembra vypovedalo vojnu Rusku, 3. septembra Francúzsku, ktoré napadlo cez neutrálne Belgicko. Vzájomne si vypovedali vojnu aj ďalšie štáty ako Veľká Británia a iné.
Do armády R-U nastúpili aj povolaní muži zo Slovenska. V R-U a Nemecku prevládalo presvedčenie že vojna víatazne skončí skôr než opadne listie. 6. augusta 1914 vydala Slovenská národná rada vyhlásenie: "Na dobu vojny zastavuje svoju politickú činnosť a po dosiahnutí víťazstva získa národné práva ... ". Vyhlásili, že "pre také malé národy ako sme my ... najlepšie zodpovedá taký štátny útvar, akým je naša vlasť a naša monarchia", a že "Monarchiu treba udržať, aby vyšla víťazne z vojny. Za to sa zasadíme až po tie hrdlá a statky."
Tomáš G. Masaryk. Po otcovi Slovák, narodený v r. 1850, bol v Prahe profesorom, poslancom v rakúskom parlamente. Zaujímal sa o osudy slovenského národa. Chodil na dovolenky na Slovensko, do Bystričky pri Martine, protestoval proti útlaku Slovákov.
Po vypuknutí vojny odcestoval do Holandska, odkiaľ zaslal rozsiahly elaborát o postavení Slovákov a Čechov v R-U pre svojich priateľov Denisa vo Francúzsku a H. W. Steeda a R. W Seton - Watsona vo Veľkej Británii. V elaborátľ zdôvodňoval nutnosť rozčlenenia R-U a vytvorenia samostatného štátu pre Čechov a Slovákov. S jedním z nich sa aj stretol a vysvetlil mu, že počíta s porážkou R-U a Nemecka, pričom Čechy, Morava a Slovensko by tvorili samostatný štát. Po vrátení sa do Prahy rokoval na uvedené skutočnosti s ďalšími českými politikmi. V Holandsku bol dvakrát, 16.9. a 14.10.
Pretože jeho byt v R-U sa stal nebezpečným, odcestoval 18. decembra do Talianska, odkiaľ sa už nevrátil. Manželku a štyri deti zanechal v Česku. Masaryk sa stýkal v zahraničí s rôznými politikmi, odcestoval aj do Londýna, kde na ministerstve zahraničných vecí vyložil svoj názor a požadoval vytvorenie samostatného štátu tvoreného českými zemiami a Slovenskom.
Eduard Beneš, narodený v r. 1884. Vo februári 1915 prišiel za Masarykom do Švajčiarska. Po rokovaní s ním a po návrate vytvoril tajnú organizáciu "Mafia", ktorá sdružovala politikov a národovcov pre prácu proti Rakúsku. Masarykovi poskytol aktuálne informácie o prenasledovaní Čechov. V apríli znova odcestoval za Masarykom. Po návrate ho informovali dôverní informátori z rakúskej polície, že sa pripravuje jeho zatknutie. Beneš si zobral vlastné peniaze z pozostalosti a od spolupracovníkov a 1. septembra 1915 pri Aši prekročil hranicu (tajne) s falošným pasom, 3. septembra prešiel s nemeckým a švajčiarskym vízom na lodi cez Bodamské jazero do Švajčiarska. Masaryk získal miesto profesora na vysokej škole v Británii. Poveril Beneša, aby odišiel do Paríža, kde 1. mája začali vydávať časopis "La nation tchéque", úlohou ktorého bolo oboznamovať verejnosť a politikov s postavením Čechov a Slovákov v R-U. Časopis založili za prispenia a pomoci Denisa (historik a publicista).
Beneš študoval na gymnáziu v Prahe, na Sorbone v Paríži (1905-1906), v Nemecku, na právnickej fakulte v Dijone (Franc.). Vyučoval na obchodnej akadémii v Prahe.
V apríli 1915 pozval Seton-Watson Masaryka na návštevu Londýna, kde ho uviedol k tajomníkovi ministra zahraničných vecí, G. Clerkovi, ktorému podrobne vyložil plán na vytvorenie samostatného štátu (Československa). Ten mu doporučil vypracovať memorandum pre ministra zahraničných vecí E. Greya. Uviedol v ňom, že nový štát by pozostával z českých zemí a Slovenska. Masaryk udržiaval spojenie aj s krajanskými organizáciami Čechov a Slovákov v USA.
V Rusku Česi a Slováci tiež verejne manifestovali proti R-U. Založili vojenskú jednotku, ktorá sa vo februári 1916 rozrástla na pluk. Už v roku 1915 v Moskve vytýčili hlavný cieľ - vytvorenie samostatného československého štátu. 1)
Milan Rastislav Štefánik, narodený v r. 1880 v Košariskách. Po maturite študoval od r. 1897 v Prahe (bol aj poslucháčom Masaryka, ktorý mu pomáhal). Vyštudoval astronómiu. V r. 1904 odišiel do Francúzska. Pri svojom úsilí uplatniť sa musel prekonávať mnoho ťažkostí, čo sa odrazilo aj na jeho zdraví. Podarilo sa mu zamestnať sa v Meudonskej hvezdárni v Jansene. Bol poverený významnými hvezdárskymi pozorovaniami v Afrike, Tichomorí a v strednej Amerike. Od r. 1908 pritom plnil aj dôležité politické úlohy pre francúzsku vládu. V r. 1913 získal francúzske občianstvo. Vystúpil niekoľkokrát za účelom hvezdárskeho pozorovania na Mont Blanc. V dôsledku tiažkých podmienok, cez ktoré sa v živote, biede a napätí prebíjal, sa jeho zdravotný stav zhoršoval. Vážne ochorel. Bol operovaný na žalúdok v marci 1914. Za zásluhy o Francúzsko bol 30. júna 1914 menovaný Rytierom čestnej légie.
Po vypuknutí vojny musel narukovať k 102. pešiemu pluku. Po narukovaní nastúpil na rekonvalescenciu. Prihlásil sa k letectvu. Vypracoval prevolanie k rakúsko-uhorským vojakom, v ktorom poukázal na neprávosti páchané na Slovákoch.
Pri svojich stykoch vo vysokých francúzskych diplomatických, politických a vojenských kruhoch neustále vysvetľoval históriu Čechov a Slovákov a nutnosť ich oslobodenija z pod r-u útlaku. Na dosiahnutie tohto cieľa pracoval aj počas dlhej rekonvalescencie. Beneš vtedy o ňom napísal: "Na začiatku vojny, v dobe, kedy nebolo o našom hnutí ani potuchy, ... on majúc už vtedy prístup k vynikajúcim kruhom politickým medzi Francúzmi, začal veľmi intenzívne pracovať." Na opakovanú žiadosť bol Štefánikovi dňa 26. januára 1915 umožnený vstup k letectvu. Výcvik ukončil v máji 1915.
Ešte ako slobodník, 4. mája 1915, prednášal vojakom o meteorológii. Politické kruhy boli presvedčené, že 400-ročnú monarchiu (R-U) netreba rozbíjať. Štefánik presviedčal, že je nutné vytvoriť Československo. Už 15. mája podnikol prvý let nad frontom. Z jeho podnetu dal maršál Foch vybudovať meteorologickú službu pre armádu.
V septembri odišiel do Srbska s politickým a vojenským poslaním. Lietal aj nad frontom s cieľom získať informácie. Po porážke srbskej armády a havárii ustupoval v daždi a blate 150 km. V zápisníku si poznamenal: "Vysílený, 15. novembra, ležím bezvládny, strava dva zemiaky." Krvácal zo žalúdka, lekár odporúčal operáciu. Očakával svôj koniec. Do zajatia sa nechystal, mal pripravený revolver. Listiny pre Masaryka odoslal na doručenie. Na príkaz majora Vitrata z francúzskej leteckej skupiny ho previezli cez Albánske hory na pobrežie. Po týždni kontrol odmietol operáciu a odcestoval do Paríža. Tam podal správu o vývoji na srbskom fronte a 24. decembra 1915 bol operovaný.
V Paríži navštívil paní Kláru Bois de Jouvenel, ktorá bola ním očarená. Bola veľkou dámou parížskeho sveta a začala šíriť Štefánikove myšlienky. Keď sa ho pýtala čím mu môže pomôcť, odpovedal: "Pomôžte mi oslobodiť moju vlasť." Salón madam Joouvenel sa stal miestom, kde Štefánik získaval významných politikov pre svoju vec. Verejné mienenie bolo za ponechanie R-U. Madam de Jouvenel mu sprostredkovala stretnutie s hlavným sekretárom ministerstva zahraničných vecí Phillippem Berthelotom, ktorý bol jej dôverným priateľom. "Štefánikove kúzlo, jeho horlivosť, presvedčivosť ho získali pre československú vec." O nieskoľko dní neskôr poprosila madame vtedajšieho ministerského predsedu, aby u nich so Štefánikom poobedoval. I toho si získal. Madam zanechala toto svedectvo: "Vidiela som ako neúnavne robí svoju propagandu ... Strácal vedomie a zostával celé hodiny bez ducha. Zázrakom vôle dostal sa z týchto mdlôb vo chvíli, keď si stanovil dôležitô schôdzku."2)