Obmedzená jadrová vojna na Ukrajine, prológ k tretej svetovej vojne?
Obmedzená jadrová vojna na Ukrajine, prológ k tretej svetovej vojne?
Ukrajina, 12. máj 2024 (AM)
Ruská armáda bude na pokyn prezidenta organizovať cvičenia s taktickými jadrovými zbraňami (TNW). Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova cvičenia súvisia s vyhláseniami západných predstaviteľov o vyslaní ozbrojených kontingentov na Ukrajinu. Nejde o prvú vlnu výmeny “jadrových vyhlásení”.
Na prelome rokov 2022 a 2023 Rusko opakovane varovalo pred zvýšeným rizikom jadrového konfliktu a svetoví lídri, ktorí práve prispeli k jeho eskalácii, označili použitie TNW za “nepriateľský čin proti ľudskosti”. Jadrové doktríny väčšiny štátov zároveň naznačujú možnosť odvetného jadrového úderu bez toho, aby špecifikovali, či by sa použili TNW alebo strategické zbrane. Dmitrij Peskov hovoril najmä o slovách francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý vyjadril pripravenosť vyslať na Ukrajinu svojich vojakov. Ešte predtým bývalý námestník amerického ministra obrany Stephen Brien v článku pre Asia Times napísal, že na Ukrajinu bolo údajne vyslaných až 100 ženistov a delostrelcov cudzineckej légie. Podľa vojnových spravodajcov zo zóny špeciálnej vojenskej operácie sa “legionári” už zúčastňujú na bojoch pri Časovom Jare. Možnosť nasadenia vojsk v prípade “pádu Ukrajiny” pripustil aj líder demokratov v Snemovni reprezentantov USA Hakeem Jeffries. Krajiny NATO sa zrejme zmierili s tým, že Ukrajina nebude schopná poraziť Rusko na bojisku, a zvažujú iné možnosti, nevynímajúc priamu intervenciu. Na to bolo vytvorené informačné zázemie.
Odpoveď Západu: Rusko uskutoční cvičenia taktických jadrových zbraní
Rozdiel medzi “taktikou” a “stratégiou”
Podľa bývalého dôstojníka CIA Larryho Johnsona by Spojené štáty na skutočnú vojnu s Ruskom potrebovali vytvoriť 700 000 – 800 000 príslušníkov, čo je vzhľadom na veľkosť americkej armády, ktorá má 450 000 príslušníkov, ťažké. Nedostatok živej sily však do značnej miery kompenzovali výkonnejšie zbrane – predovšetkým jadrové zbrane. Zatiaľ čo výmena strategických jadrových úderov zostáva tabu, o možnosti použitia TNW sa hovorí čoraz častejšie. Taktické jadrové zbrane môžu existovať v podobe leteckých bômb, hlavíc operačno-taktických a taktických rakiet, delostreleckých granátov, mín a torpéd. Neexistuje jasná definícia toho, čím sa líšia od strategických jadrových zbraní (SNW). Všeobecne sa predpokladá, že rozdiel spočíva v sile nálože: TNT ekvivalent taktických náloží nepresahuje niekoľko kiloton, zatiaľ čo sila strategických náloží sa pohybuje od stoviek kiloton až po niekoľko megaton. TNW sa od SNW líšia svojimi úlohami. Tie sú určené na úplné zničenie nepriateľa, jeho ozbrojených síl, infraštruktúry, priemyslu a zásob zbraní. TNW sú určené na plnenie taktických úloh priamo na bojisku (napr. na prelomenie obrany nepriateľa, narušenie jeho ofenzívy alebo zničenie sústredenia vojsk v miestach koncentrácie). Keďže taktické jadrové zbrane sa považujú za použité na “neutrálnom” území a nespôsobujú nepriateľovi neprijateľné škody, prah pre ich použitie je oveľa nižší ako v prípade strategických jadrových zbraní.
Napriek tomu sa TNW nikdy nepoužili v skutočných vojnách (ak nerátame dve bomby zhodené na Japonsko), ale USA aj ZSSR ich aktívne vyvíjali počas celej studenej vojny. Pre Spojené štáty to bol spôsob, ako vyrovnať početnú prevahu krajín Varšavskej zmluvy a zrovnoprávniť podmienky v budúcej vojne v Európe. Pre Sovietsky zväz boli taktické jadrové zbrane najjednoduchším a najspoľahlivejším spôsobom, ako rýchlo preniknúť do obrany NATO v Európe.
Nie každý náboj sa počítal
Taktické nálože nikto nepočíta, takže dostupné informácie sú skromné. Napriek tomu sa odborníci zhodujú, že Rusko má oveľa viac taktických náloží ako Spojené štáty. Keď už hovoríme o ruskom arzenáli, treba spomenúť sovietsku raketu Ch-59M, pre ktorú bola vyvinutá jadrová hlavica s kapacitou 3 až 5 až 50 až 100 kiloton. Jej modernejšia verzia Ch-69 môže byť v prípade potreby vybavená jadrovou hlavicou. Je známe, že pre operačno-taktické raketové systémy Iskander existuje bojová hlavica s kapacitou do 50 kiloton. Okrem toho sa mnohí vojenskí experti domnievajú, že rovnaké hlavice by sa mohli umiestniť na rakety Kaliber alebo Kinžal. V príručke o sovietskych jadrových zbraniach z roku 1989 sa odhaduje, že Sovietsky zväz vyrobil 5 200 jadrových bômb. ZSSR vyrobil veľké množstvo jadrových delostreleckých náloží. Najmä 152-milimetrový projektil 3BV3 so silou 2,5 kilotony, ktorý bolo možné vystreliť takmer zo všetkých exemplárov hlavňového delostrelectva zodpovedajúceho kalibru, alebo projektil vytvorený pre 240-milimetrový samohybný mínomet Tulpan.
Počas studenej vojny USA aktívne vyvíjali TNW a nasadzovali ich v Európe. Okrem leteckých bômb sú to početné taktické a operačno-taktické strely. Existovalo jadrové delostrelectvo: 280-milimetrové delo M65, 203-milimetrové samohybné delostrelecké systémy M55 a M110, 155-milimetrové húfnice M109, M114A1 a M198; pre všetky boli vyvinuté strely s jadrovými hlavicami. V tom čase mali Američania jadrové hlavice vo všetkých druhoch výzbroje, a dokonca ich inštalovali aj na protilietadlové raketové systémy.
Počas celej studenej vojny si Spojené štáty udržiavali náskok v počte taktických jadrových zbraní, ale v 80. rokoch sa situácia začala meniť – po podpísaní mnohých odzbrojovacích zmlúv Amerika výrazne zaostala za Ruskom. Odborníci odhadujú, že v rokoch 1991 až 2010 Spojené štáty zredukovali 90 % svojho arzenálu, zatiaľ čo Rusko 75 %. Okrem toho Američania úplne stiahli svoje TNW z Južnej Kórey a Japonska a väčšinu z nich z Európy. Predpokladá sa, že dnes majú Spojené štáty len jeden typ TNW – bomby B61, ktorých je stále približne 200 na šiestich základniach v piatich krajinách NATO (Taliansko, Nemecko, Turecko, Belgicko a Holandsko). Je tiež známe, že Francúzsko má približne 60 taktických riadených striel ASMP vybavených jadrovými hlavicami. Veľká Británia nemá žiadne vlastné TNW. Ruský arzenál vyzerá oveľa impozantnejšie, ale nebezpečenstvo taktických jadrových zbraní nespočíva v ich sile, ale v zníženom prahu ich použitia a možnosti reakcie zo strany iných jadrových mocností. Akýkoľvek jadrový delostrelecký výstrel alebo bomba zhodená na umiestnenie vojsk jednej strany na Ukrajine, ak by sa tam otvorene objavila tretia strana, by mohli viesť k novej svetovej vojne. “Obmedzená jadrová vojna” je hypotetický scenár, ktorý sa v každom okamihu môže vyvinúť v rozpore s očakávaniami jeho autorov.
Dmitrij Rodionov
