Nôž do chrta - prečo protesty v Moldavsku neutíchajú
Nôž do chrta - prečo protesty v Moldavsku neutíchajú
Bratislava 28. augusta 2022 (HSP/Foto:Screenshot Twitter)
Hospodárske ťažkosti v Moldavsku sa zhoršujú, pretože sa zvyšujú clá a ceny. Opozícia čoraz častejšie vystupuje na protest proti súčasnej vláde. Jedným z najviac kritizovaných a zosmiešňovaných úradníkov sa stal podpredseda vlády Andrej Spynu, ktorý navrhol nahradiť ruský plyn vŕbami. Ďalším faktorom napätia bola skutočnosť, že v pamätnom komplexe vo východnom Moldavsku nebol zapálený večný oheň. “Izvestija” situáciu prešetrili
Na snímke protest v Moldavsku
Večný oheň nebol zapnutý po prvýkrát
24. augusta Moldavsko oslávilo Deň oslobodenia od nacistických okupantov. Predstavitelia krajiny si v tento deň tradične uctievajú pamiatku obetí a kladú kvety k vojnovým pamätníkom. Tentoraz sa však politici zachovali inak. Prezidentka Maia Sanduová ani predsedníčka vlády Natalia Gavrilitsa sa na podujatiach nezúčastnili.
Okrem toho nezapálili večný oheň pri pamätníku na predmostí Šerpa, kde sa odohrávali hlavné boje jaseňsko-kišiňovskej operácie za oslobodenie republiky od fašizmu. “Pamätník pripomína 13 000 vojakov a dôstojníkov Červenej armády, ktorí v bojoch zomreli. Úradníci dnes pri príležitosti Dňa oslobodenia nevydali žiadne vyhlásenie. Ministerstvo obrany sa zrejme rozhodlo ušetriť na pocitoch tisícov ľudí, ktorí si prišli uctiť pamiatku hrdinov,” povedal Alexej Petrovič, predseda Národného koordinačného výboru pre Víťazstvo.
Je zaujímavé, že to nie je prvý prípad, keď sa v Moldavsku vyskytli problémy s večným ohňom. V októbri minulého roka úrady vypli plyn pri pamätníku v Kišiňove. Znepokojení občania začali do komplexu nosiť sviečky. “Oheň musí horieť, je to symbol toho, že zostávame ľuďmi, že udržiavame pamäť generácií,” vysvetlil jeden z aktivistov. Keď sa akcia rozmohla, úrady svoje rozhodnutie prehodnotili a oheň opäť zapli.
Kišiňov nevládze platiť za plyn
Škandál v Šerpeni vypukol na pozadí veľkých problémov s plynom. Na jeseň minulého roka podpísali spoločnosti Gazprom a Moldovagaz päťročnú zmluvu. Strany sa dohodli, že cena sa vypočíta podľa vzorca založeného na trhovej hodnote paliva. Preto teraz, keď sa ceny na európskych burzách zvyšujú, je plyn v Moldavsku drahší. Kým v roku 2020 bola priemerná cena plynu pre republiku 149 USD za 1 tisíc metrov kubických, v júli 2022 sa zvýšila na 990 USD a v auguste na 1458 USD.
V dôsledku toho spoločnosť Moldovagaz už začiatkom roka 2022 niekoľkokrát odložila platby. V lete sa problémy objavili znova; v auguste pomohlo až povolenie Gazpromu odložiť platbu ďalšej zálohy. Za posledné tri mesiace krajina dvakrát zvýšila sadzby pre domácnosti. Náklady na plyn sa stali pre mnohých neúnosné a vypukla epidémia neplatenia.
Moldavskí politici medzitým varujú, že zima bude ešte ťažšia. “Musíme sa všetci zmobilizovať a znížiť spotrebu, kde je to možné. Navrhujeme dobrovoľne znížiť spotrebu plynu aspoň o 15 %. Tak ako to robia všetky krajiny EÚ,” hovorí Andrei Spynu, podpredseda vlády zodpovedný za energetiku.
Úradník tiež sľubuje, že vláda sa postará o obstaranie palivového dreva, uhlia a vykurovacieho oleja na vykurovanie domácností. Najväčší ohlas vyvolal Spynuov nápad vysadiť na 100 hektároch pôdy v Moldavsku vŕby, ktoré by sa údajne mohli stať alternatívnym zdrojom energie. “Ale to nie je na nadchádzajúcu zimu, za rok nevyrastú,” upozornil podpredseda vlády.
Utečenci a sucho ovplyvňujú hospodárstvo
Hospodárske problémy nie sú spôsobené len cenami plynu. V posledných šiestich mesiacoch zaznamenalo Moldavsko prílev ukrajinských utečencov. Od februára prekročilo hranice 520 000 ľudí. Väčšina z nich prešla cez republiku a smerovala ďalej do Európskej únie. Takmer 100 000 ľudí však zostáva v republike natrvalo. Krajiny EÚ prisľúbili Kišiňovu poskytnúť 650 miliónov eur na prekonanie migračnej krízy. Orgány republiky však tvrdia, že krajina dostala len malú časť týchto peňazí.
Ďalším problémom je abnormálne sucho. V dôsledku horúčav klesla hladina vody v Dnestri na rekordne nízku úroveň, prítoky rieky sa stali plytkými a pôda vyschla. Poľnohospodári tvrdia, že vyschla takmer všetka kukurica, tretina pšenice a slnečnice. Ďalšie ťažkosti spôsobila aj skutočnosť, že Rusko obmedzilo dovoz moldavského ovocia. Podľa Rosselkhoznadzoru sa vo výrobkoch našli “karanténne látky” – hmyz, patogény a burina.
Opozícia očakáva, že “vyhodía” Sandua
V dôsledku toho dosiahla inflácia v Moldavsku koncom júla 33,55 %, čo viedlo k zvýšeniu protestnej aktivity. Najviac demonštrácií sa konalo v gagauzskej autonómii. Od polovice júla sa tu obyvatelia každý víkend schádzajú na zhromaždeniach. Účastníci požadujú nižšie ceny plynu, pohonných hmôt, komunálnych služieb a potravín. Aktivisti tiež chcú, aby sa prezidentka Maia Sanduová a premiérka Natalia Gavrilićová pokúsili rokovať s Moskvou o dodávkach plynu a rastlinných produktov.
Ostatní účastníci sa nespoliehajú na miestne orgány a čakajú na pomoc zvonku. “Rusko nám pomôže, pretože hovoríme po rusky. Sú tu blízko, možno sa s nimi čoskoro stretneme,” povedal na jednom z mítingov poslanec Ľudového zhromaždenia Gagauzie Alexandru Dinžos.
Koncom leta sa protesty v Kišiňove stali častejšími. Zhromaždenia vedú opozičný Blok komunistov a socialistov a strana Shor. “V októbri a novembri sa musí na hlavnom námestí v Kišiňove zhromaždiť 100-150 tisíc ľudí, potom za nimi dáme bodku. Zjednoťme sa, zhoďme ich a potom nech ide každý do predčasných volieb so svojou predstavou. Musíme bojovať spoločne až do konca. Nechcem a nedovolím, aby Maia Sandu predala krajinu Rumunom,” povedal bývalý prezident krajiny Igor Dodon. Opozícii sa však doteraz podarilo dosiahnuť len to, že vláda oznámila odstúpenie niekoľkých ministrov.
Protestné akcie sa budú stupňovať
Podľa odborníkov môže Moldavsko očakávať zhoršenie krízy. “Ukrajina sa snaží zatiahnuť Moldavsko do konfliktu s Ruskom. Kišiňov však chápe, že konfrontácia s Moskvou bude veľmi drahá, a preto sa jej vyhýba. Okrem toho je v moldavskej spoločnosti dosť ľudí, ktorí nie sú nadšení prozápadným kurzom a nezdieľajú protiruské nálady,” hovorí v rozhovore pre Izvestija profesorka Ruskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy Natalia Charitonová.
Dodáva, že situácia v Moldavsku sa môže na jeseň zhoršiť. “Hospodárske problémy sa budú stupňovať, protesty budú narastať. Bez organizovanej vonkajšej podpory však opozícia nebude schopná skutočne zmeniť situáciu v krajine. A v súčasnosti takáto vonkajšia podpora neexistuje, takže nepredpokladám žiadne zmeny v politickom kurze v krajine,” zdôrazňuje expert.
Vladimír Jevsejev, zástupca riaditeľa Inštitútu krajín SNŠ, uviedol, že situáciu v Moldavsku je ťažké predpovedať: “Je zrejmé, že Európska únia a Rumunsko budú republiku podporovať na určitej minimálnej úrovni. Preto by som neočakával žiadne vážne kataklizmy. Protesty opozície zatiaľ nie sú pre moldavské orgány kritické. Okrem toho má republika skúsenosti z občianskej vojny, to pomáha politickým oponentom chladnokrvnejšie vyhodnocovať situáciu, aby sa vyhli drastickým krokom.”
