České národní listy

NATO v slepej ulici. Prekážky, ktoré znemožňujú obranné úsilie Západu proti Číne a Rusku

Ilustračný obrázok

Slovensko, 12. decembra 2021 (AM) – Súperenie medzi Západom a čínsko-ruským blokom na medzinárodnej scéne je čoraz tvrdšie. Početné simulácie uskutočnené v posledných rokoch ukazujú, že aj napriek 6x väčším výdavkom západu na obranu v porovnaní s výdavkami Číny a Ruska dohromady, tieto 2 štáty predbehnú západ vo veľmi krátkom čase.

Môžeme sa pokúšať o triviálne vysvetlenia, ako napríklad veľmi rozdielne náklady na pracovnú silu v jednotlivých krajinách, alebo oveľa prísnejšia kontrola, ktorú tieto režimy uplatňujú na svoje obyvateľstvo. Len tieto vysvetlenia nemôžu vysvetliť tieto rozdiely, ani ťažkosti, ktorým čelia západné (kedysi demokracie) v súťaži s Moskvou, alebo Pekingom.

Okrem čisto vonkajších a štrukturálnych príčin súvisiacich s povahou týchto konkurentov sa zdá, že západné obranné úsilie je dnes vážne znevýhodnené štyrmi javmi, ktoré sa postupne objavovali v priebehu rokov a ktoré v súčasnosti výrazne ovplyvňujú samotnú účinnosť tohto úsilia, a to až do tej miery, že neutralizujú jeho rozpočtovú výhodu. Tieto štyri posuny dnes v skutočnosti predstavujú veľké a ťažké prekážky, ktoré treba prekonať, aby sa západné krajiny mohli postaviť na rovnakú úroveň s Pekingom a Moskvou v tomto novom geostrategickom prostredí, ktoré sa formuje.

1 – Technologizmus v obrane

Ak je nepopierateľné, že technológia zohráva a bude zohrávať rozhodujúcu úlohu v konfliktoch, je prirodzene silné pokušenie čo najviac zvýšiť technologický podiel na vojenských akciách, aby sa dosiahla podstatná výhoda. Po prekročení určitého bodu sa však táto túžba mení na presvedčenie, či dokonca paradigmu, stať sa skutočným technologickým driftom, v ktorom viera v nové technológie vytláča všetky ostatné úvahy. Táto istota vedie k skutočnému koncepčnému zastieraniu obmedzení spojených s implementáciou týchto technológií, ktoré sú ozdobené všetkými výhodami, či už ide o náklady a dostupnosť hardvéru, alebo o priame a indukované zraniteľnosti. Za posledných niekoľko desaťročí sme zaznamenali množstvo príkladov tohto posunu, či už ide o tri krížniky triedy Zumwalt amerického námorníctva, ktoré mali priniesť revolúciu v námornej vojne a ktorých hlavný zbraňový systém, 155 mm Advanced Gun System, je nepoužiteľný kvôli faraónskym nákladom na každý výstrel, ktoré sa blížia k miliónu dolárov, alebo o približne tridsať pobrežných bojových lodí, ktorých operačné kapacity neumožňujú ich nasadenie v bojovej zóne. Celkovo tieto dva programy budú stáť amerických daňových poplatníkov ekvivalent 45 fregát novej triedy Constellation, ktoré dnes vážne chýbajú americkému námorníctvu, aby dokázalo zadržať rastúcu silu čínskeho a ruského námorníctva.

USS Zumwalt a LCS Independence, dva príklady programov, ktoré sa vyznačujú prílišnými technologickými ambíciami a posunom do takej miery, že stratili akýkoľvek kontakt s operačnou realitou a nákladmi na projekt

Najreprezentatívnejším príkladom tohto driftu je však nepochybne program Joint Strike Fighter, v rámci ktorého vznikol Lockheed Martin F35, stíhacie lietadlo, ktoré malo technologicky prekonať všetky existujúce stíhačky, štandardizovať podporu pre lietadlá na zemi, lietadlové lode a vrtuľníky a ktorého pokročilý stealth mal priniesť rozhodujúcu bojovú výhodu. Nakoniec sa dnes ukazuje, že hoci lietadlo ešte nedosiahlo plnú priemyselnú výrobu, ani svoj prevádzkový referenčný štandard, nadmerné technologické rozhodnutia, ktoré ho zrodili, nezohľadnili určité obmedzenia vyvolané jeho voľbou, napríklad z hľadiska údržby, alebo leteckých výkonov a vážne precenili účinnosť implementovaného pasívneho stealthu, zatiaľ čo potenciálni ruskí a čínski protivníci v súčasnosti intenzívne rozmiestňujú detekčné systémy schopné čeliť mu aj na veľkú vzdialenosť, ako sú nízkofrekvenčné a pasívne radary.

Technologizmus, ktorý viedol k týmto programom, ale aj k mnohým ďalším, nakoniec ani zďaleka nepredstavuje rozhodujúci prínos, ale vážne oslabí investičné a modernizačné kapacity amerických armád a následne aj mnohých západných armád, čo prinúti americké letectvo prehodnotiť svoj modernizačný plán a namiesto F35A zvážiť nahradenie vlastných F16 novým, menej zložitým a najmä lacnejším lietadlom. Treba tiež poznamenať, že rovnakú neotrasiteľnú vieru, akú mala americká armáda v stealth ešte pred niekoľkými rokmi, nachádzame v koncepcii kooperatívneho zapojenia a komunikácie, Joint All Domain Cooperation, alebo JADC, ktorú armáda USA, letectvo USA a námorníctvo USA opäť prezentujú ako alfu a omegu vojenskej efektívnosti tvárou v tvár rastúcej čínskej moci v Tichomorí. Zrejme sa však zabudlo na to, že čínske armády tiež uplatňujú porovnateľnú doktrínu a že jej údajná účinnosť je platná len vtedy, ak existuje nadvláda nad vzdušnými vlnami na udržanie operačnej komunikácie, čo je oblasť, do ktorej Rusi aj Číňania intenzívne investujú.

2 – Obranné úsilie ako verejná politika

Počas studenej vojny väčšina hláv západných štátov slúžila v predchádzajúcich konfliktoch, najmä v dvoch svetových vojnách a v dekolonizačných alebo postkoloniálnych konfliktoch, ako boli vojny v Kórei, Indočíne alebo vo Vietname. Výsledkom bolo, že mnohí mali široké vnímanie obranného úsilia a jeho dôsledkov. Po páde Sovietskeho zväzu a počas nasledujúcich dvadsiatich rokov noví západní lídri vnímali realitu armád len povrchne a mnohí podľahli volaniu sirén slávnych “výhod mieru”, ktoré armády znevýhodňovali a stále znevýhodňujú. Okrem tohto nedostatku “vojenského rozumu” hláv štátov sa však vo všetkých krajinách západného bloku obranné úsilie postupne presunulo z nezávislej politickej sféry do globálnej sféry verejných politík. Odvtedy sa z nej stala, podobne ako z hospodárskej, vzdelávacej alebo zdravotnej politiky, otázka domácej politiky, hoci svojou povahou a podstatou s týmito témami nesúvisí.

Podpora amerického programu zo strany Kongresu USA je daná predovšetkým miestnymi politickými úvahami, nie objektívnymi kompromismi spojenými so skutočnými potrebami amerického letectva čeliť čínskej a ruskej hrozbe.

Napríklad vo Francúzsku bola obranná politika vystavená intenzívnym otrasom a protichodným arbitrážam, najmä počas predsedníctva Nicolasa Sarkozyho a Françoisa Hollanda, pričom zmeny kurzu boli diktované čisto domácimi úvahami, buď s cieľom uvoľniť kredity na sociálnu, alebo rozpočtovú politiku, alebo reagovať na okamžité udalosti, ako boli útoky v roku 2015 (akoby v tejto oblasti mohlo zohrávať úlohu 10 000 ďalších príslušníkov armády). Špecifická povaha ozbrojených síl, ktorých efektívnosť je založená na trojrozmernej schéme (zručnosti, skúsenosti a riadenie) a ktorých špecifikum profesií nemá v civilnom svete obdobu, však tieto zmeny formátu a stratégie neznáša veľmi dobre, čo spôsobilo hlbokú nevoľnosť v samotných ozbrojených silách a veľké vlny odchodov, hoci nábor sa snažil prekonať už aj tak veľmi nízky sklenený strop.

Niekedy vplyv verejných a dokonca aj miestnych politík presahuje rámec rozpočtového hospodárenia alebo formát cieľov ozbrojených síl. Napríklad v Spojených štátoch veľký počet senátorov a zástupcov, republikánov aj demokratov, aktívne podporuje program F-35 nie preto, že by v ich očiach predstavoval skutočnú otázku suverenity, alebo obrany, ale preto, že tento program zohráva kľúčovú hospodársku a sociálnu úlohu v ich volebných obvodoch, a preto je pre nich dôležitou volebnou otázkou. To isté platilo aj pre program LCS, v rámci ktorého chcelo americké námorníctvo obmedziť počet lodí na približne 15, keď sa zistilo, že sú neadekvátne novým požiadavkám, ale napriek tomu sa na nátlak amerických poslancov pokračovalo až na 35 lodí.

 3 – Štruktúra nákladov na programy priemyselnej obrany

Tank T-14 za 6 miliónov dolárov, ťažká stealth stíhačka Su-57 za 35 miliónov dolárov, batéria S-400 za 500 miliónov dolárov, jadrová ponorka Iassen-M za 850 miliónov dolárov, fregata Type 054A za 300 miliónov dolárov – ruská a čínska obranná technika stojí armády príslušných krajín v priemere 3 až 4-krát menej ako ich západné ekvivalenty, čo im umožňuje vyrovnať sa v niektorých oblastiach vojenskému potenciálu západných armád, alebo ich dokonca prekonať, a to pri výrazne nižších výdavkoch. Ako bolo napísané v úvode, tieto rozdiely je možné pripísať rozdielom v cene kvalifikovanej pracovnej sily v týchto dvoch krajinách a rozdielom vo výkonnosti, ktoré je čoraz ťažšie postrehnúť na úrovni vyrábaných zariadení. To je však len časť vysvetlenia. Západné obranné programy a spoločnosti, ktoré ich vyvíjajú a vyrábajú, v posledných desaťročiach skutočne výrazne zmenili svoju nákladovú štruktúru, a to nie bezdôvodne, ale na úkor efektívnosti investícií do obrany.

Cena bojového vrtuľníka Tiger sa zvýšila takmer o 80 %, keď objem francúzskych objednávok klesol z 215 na 60+7 kusov

Vzhľadom na prílišné technologické ambície mnohých programov, ako aj na nedôslednosť a nespoľahlivosť západných štátov pri riadení samotných obranných programov výrobcovia postupne presunuli veľkú časť marže z priemyselnej výroby do inžinierstva, výskumu a vývoja a servisu, čo umožnilo rýchlo získať čo najväčšiu maržu, aj keď sa objednané objemy znížili. Ak by sa teda počet jednotiek znížil, napríklad v dôsledku zmeny výkonného orgánu, alebo v záujme splnenia iných požiadaviek verejnej politiky, obrat spojený s programom by sa znížil o menšiu sumu a vytvorená marža by zostala nezmenená. Ak tento prístup potešil akcionárov (cena akcií Lockheed-Martin od roku 2000 vzrástla 15-násobne), bolo to na úkor efektívnosti obranného úsilia a predovšetkým je to opačný postup ako v prípade Pekingu alebo Moskvy, ktoré sú v tejto oblasti oveľa tradičnejšie.

V dôsledku zníženia objemu, alebo zastavenia výroby sa tak jednotkové náklady viacerých programov prudko zvýšili, ako to bolo v prípade francúzsko-nemeckého programu bojových vrtuľníkov Tiger, ktorého jednotková cena vzrástla z 19 miliónov EUR na 35 miliónov EUR, zatiaľ čo počet kusov objednaných Francúzskom klesol z 215 na 67. To isté platilo aj pre program fregát FREMM, v rámci ktorého sa pôvodne plánovalo vyrobiť 17 fregát za menej ako 450 miliónov EUR na jednotku, pričom jedna loď sa mala dodať každých 7 mesiacov, a nakoniec sa dodá 6+2 lode za viac ako 700 miliónov EUR na jednotku, pričom sa budú dodávať každých 18 mesiacov. Okrem toho minister obrany J-Y Le Drian, ktorý je zároveň zvoleným prezidentom regiónu Bretónsko, v záujme zachovania činnosti konštrukčných kancelárií skupiny Naval Group objednal 5 nových fregát FDI, ktoré sú menšie a predovšetkým menej vyzbrojené ako FREMM, Namiesto posledných 5 plánovaných FREMM, a to za 4 mil. EUR, t. j. ekvivalent 5 zrušených FREMM a vývoj radaru Sea Fire 500, kľúčovej časti FDI, všetko za veľmi neuspokojivý výsledok, keďže nakoniec má FDI jednotkovú cenu veľmi blízku cene pôvodných FREMM.

4 – Rozchod s verejnou mienkou

Posledný z rozkolov, ktoré výrazne znevýhodňujú obranné úsilie Západu, je rozkol medzi verejnou mienkou a pojmom obrana, ktorý je pravdepodobne najproblematickejší a má najväčšie dôsledky. V eufórii, ktorá zasiahla západné krajiny, presvedčené, že vyhrali studenú vojnu, sa verejná mienka v každej z nich postupne vzďaľovala od vnímania a chápania práve tohto pojmu obranného úsilia, čomu napomáhali aj mnohé neuvážené politické vyhlásenia v tejto oblasti. Preto je dnes pre väčšinu Západoeurópanov vnímanie medzinárodnej hrozby v lepšom prípade rozmazané, v horšom prípade neexistuje, a nevyhnutné úsilie národa chrániť seba a svojich spojencov sa zvažuje oproti veľmi bezprostredným očakávaniam, napríklad v oblasti daní, alebo sociálnej pomoci.

Armády znásobujú svoje propagačné kampane v snahe prilákať dostatok záujemcov, aby si udržali už aj tak veľmi nízky počet

Dôsledky tejto poruchy sú početné a často veľmi citeľné pre obranné úsilie. V prvom rade je to podmienené nízkym počtom záujemcov o službu v ozbrojených silách, čo vytvára veľké napätie v riadení ľudských zdrojov ozbrojených síl, aj keď sú už vo veľmi redukovanej podobe a nevyhovujú potrebám, ktoré vznikli v posledných rokoch. Toto napätie v oblasti ľudských zdrojov zároveň vyvoláva napätie na strane dcérskych spoločností, ktoré tradične prijímajú vojakov po skončení ich zmluvy, najmä v oblasti letectva, alebo námorníctva, čo zhoršuje fenomén ľudských zdrojov pre armády a zvýrazňuje technologické ašpirácie armády nahradiť tento zdroj technologickou alternatívou.

Tento zlom má tiež výrazný vplyv na politické riadenie obranného úsilia, keďže už nemá vo verejnej mienke osobitné postavenie, čo niekedy vedie k čiastkovému riadeniu, ako to bolo vo Francúzsku na začiatku roka 2010, založenému na okamžitom vnímaní očakávaní verejnej mienky, a nie na dlhodobých potrebách ozbrojených síl s cieľom navrhnúť homogénny a účinný obranný nástroj, prispôsobený realite hrozieb, ktoré prídu. Vytvára tiež určitú nedôveru verejnej mienky voči obrannému ekosystému, a najmä voči samotnému obrannému priemyslu, a umožňuje, aby sa v populácii objavili a rozvíjali určité nepodložené predstavy bez akéhokoľvek vzťahu k realite ozbrojených síl. V neposlednom rade vytvára zjavnú zraniteľnosť voči pokusom manipulovať verejnú mienku, či už vnútornú, alebo vonkajšiu, a vzdialiť ozbrojené sily od ich postavenia ako piliera národa a jeho bezpečnosti.

Štyri odchýlky uvedené v tomto článku nemôžu samostatne vysvetliť rozdiely v efektívnosti obranného úsilia medzi západnými krajinami a čínsko-ruským párom. Na druhej strane však spoločne prispievajú k vytvoreniu veľmi obmedzujúceho kontextu pre toto obranné úsilie, ktorému by Rusko ani Čína nemali čeliť. Okrem toho tieto drifty spájajú silné interakcie a zosilňujú ich účinky. Rozchod verejnej mienky s predstavou obranného úsilia tak vedie k obmedzeniam pri nábore, čo zase zvýrazňuje technologický odklon, výrazne ovplyvňuje štruktúru nákladov na programy a v konečnom dôsledku zvyšuje riziko kontextovo nepriaznivých arbitráží zo strany politických lídrov, ktorí sa sami musia zodpovedať verejnej mienke, v samovytvrdzujúcom sa začarovanom kruhu, z ktorého sa zdá byť ťažké uniknúť.

Napriek veľmi zložitému hospodárskemu kontextu si Rusko v období rokov 2014 – 2020 udržalo stabilné obranné úsilie, čo mu umožnilo pokračovať vo vývoji zbraňových systémov, ako je napríklad hypersonická protilodná strela 3M22 Tzirkon, ktorá mu dnes poskytuje jasnú výhodu v námornej oblasti.

Pri presnej analýze témy sa však ukazuje, že gordický uzol problému sa sústreďuje predovšetkým na tú istú verejnú mienku a na jej vzťah k obrannému úsiliu. A práve preto, že ruská a čínska armáda nemajú problémy s plánovaným a početným náborom vhodných profilov, je ich vzťah k technike pokojnejší. Práve vďaka tejto podpore verejnosti pre obrannú politiku svojej krajiny nemal Vladimir Putin problém podporovať ruské obranné úsilie aj napriek tomu, že krajina v rokoch 2015 až 2020 prechádzala ťažkou hospodárskou krízou v dôsledku západných sankcií po anexii Krymu a intervencii v Donbase. A práve vďaka tejto politickej stálosti dokázali ruskí výrobcovia udržať vyváženú činnosť bez toho, aby sa snažili chrániť svoje marže, a zároveň pokračovať vo vývoji nových zariadení (Checkmate, Okhotnik B, Tzirkon…). Môžeme teda konštatovať, že na zlepšenie účinnosti obranného úsilia vo Francúzsku, ako aj vo väčšine západných krajín, je nevyhnutné obnoviť prepojenie medzi verejnou mienkou a tým istým obranným úsilím v najširšom zmysle slova.

Adam Riečanský