Jdi na obsah Jdi na menu
 


NATO pre porážku Ruska v bitke o Atlantik používa stratégiu Tretej ríše

19. 7. 2021

NATO pre porážku Ruska v bitke o Atlantik používa stratégiu Tretej ríše

USS Gerald R. Ford

 

USA, 19.júl 2021 (AM) – USA a NATO otvorene hrozia Rusku novým ozbrojeným konfliktom. Rick Rosoff, americký vojenský analytik a zakladateľ organizácie „Stop NATO“, o tom napísal vo svojej rubrike pre portál „Anti-Bellum“.

 

Podľa autora tento týždeň náčelník Jednotného zboru náčelníkov štábov (Joint Chiefs of Staff — JCS) ozbrojených síl USA generál Mark Milley veľmi chválil nové atlantické velenie NATO so sídlom v americkom Norfolku vo Virgínii. Centrum je určené na ochranu námorných trás medzi Európou a Severnou Amerikou a je prvým veliteľstvom NATO od roku 2003 venovaným špeciálne Atlantiku. Je tiež dôležité poznamenať, že toto je jediné velenie vojenského bloku mimo Európy.

 

Hlavné sídlo v Norfolku bolo spustené do prevádzky v roku 2020, len rok potom, čo Spoločné velenie NATO pre logistiku a podporu so sídlom v nemeckom Ulme dosiahlo svoj pôvodný operačný potenciál. Obe tieto základne, poznamenáva Rosoff, sú nerozlučne spojené. Ak je americké veliteľstvo zodpovedné za zrýchlený presun vojakov a obrnených vozidiel cez Atlantický oceán, potom medzi úlohy nemeckej jednotky patrí zrýchlenie, koordinácia a ochrana presunu spojeneckých obrnených a pechotných jednotiek cez európske hranice. Preto sú základne v Norfolku a Ulme nevyhnutné na vykonanie najdôležitejšej operácie pre NATO — presunu personálu a techniky z USA priamo k ruským hraniciam. A v mnohých ohľadoch bol tento systém testovaný už na nedávnych vojenských cvičeniach „Defender Europe 2021“, v rámci ktorých bol na západné hranice Ruska naraz presunutý bezprecedentný počet vojenského personálu — asi 31 tisíc vojakov, čo predstavuje 27 štátov NATO a ich spojencov.

 

Stojí za zmienku, že generál Mark Milley nebol sám, kto informoval vysokých predstaviteľov amerického ministerstva obrany o zásluhách velenia v Norfolku — sprevádzal ho veliteľ norfolkského centra, viceadmirál Andrew Lewis, ktorý je tiež veliteľom Druhej flotily USA. A pri predstavení svojej správy uviedol, že úlohou velenia je zvíťaziť v bitke o Atlantik. Svet podľa neho vstupuje do obdobia potenciálnej nestability, keď sa „určité štáty“ snažia napadnúť medzinárodný poriadok, oslabiť existujúci systém spolupráce a kolektívnej bezpečnosti.

 

Podľa Ricka Rosoffa niet pochýb o tom, že pod nepriateľskými krajinami myslel Lewis Rusko a pravdepodobne aj Čínu. Práve tieto dva štáty sa v USA už dlho označujú ako hlavné hrozby pre súčasný svetový poriadok. Netreba samozrejme zabúdať ani na Irán a KĽDR, ale tie spravidla patria do kategórie regionálnych problémov. Treba si však uvedomiť, že Peking nemá východ do Atlantického oceánu, čo znamená, že Lewis, Pentagon a NATO majú v úmysle viesť „boj o Atlantik“ s Ruskom.

 

Zároveň s cieľom pridať váhu vlastným slovám dodal, že v období od roku 1914 do roku 1945, teda od začiatku prvej svetovej vojny do konca druhej svetovej vojny, stratil svet asi 150 miliónov ľudských životov. A aby sa zabránilo opakovaniu, je potrebný fungujúci svetový poriadok, ktorého dôležitú úlohu v ochrane musí hrať Atlantické velenie NATO. Prirodzene, v týchto prejavoch nie je žiadna skromnosť — doslova nútia ľudstvo vyrovnať sa s dominantnou úlohou NATO v medzinárodných vojenských a bezpečnostných sférach. V opačnom prípade bude ľudstvo údajne čeliť novým problémom.

 

Zároveň, ako sa uvádza v Lewisovej správe, NATO čerpá väčšinu svojej obrannej stratégie priamo z druhej svetovej vojny. Najskôr sa vytvorenia Severoatlantickej aliancie v roku 1949 ujali západné krajiny, ktoré „vyhrali druhú svetovú vojnu“ a zaviedli povojnový poriadok. Po druhé, od tých čias sa charakter vojny ako takej vážne zmenil. Naposledy takáto kvalitatívna transformácia vojenského potenciálu prebehla práve medzi dvoma svetovými vojnami zavedením a vývojom letectva, tankov a ďalších obrnených vozidiel a novej námornej techniky.

 

A podľa Andrewa Lewisa a Marka Milleyho sa v tomto smere najúspešnejšie rozvíjala iba jedna európska krajina — Nemecko. Bolo to ono, kto vyvinul, integroval a aplikoval technologické inovácie a súčasne vyvíjal nové spôsoby boja. Vďaka tomu sa Tretej ríši podarilo dobyť západnú Európu len za 18 mesiacov, nehovoriac o priblížení sa k hraniciam Ruska a dokonca o ich prekročení.

 

Takéto vyhlásenia, poznamenáva Rick Rosoff, jasne naznačujú, že práve NATO používa ako vzor vojenský model nacistického Nemecka. Navyše to bola armáda Tretej ríše, ktorá ako prvá predviedla príklad presunu obrnených a pechotných jednotiek cez európske hranice takmer až do Moskvy. To znamená, že urobila presne to, čo aliancia potrebuje dnes v ústredí v Norfolku a Ulme.

 

O tom vlastne hovorí Mark Milley. Americký generál otvorene vyhlásil, že práve štát, ktorý bude ovládať nové technológie, kombinovať ich so svojou doktrínou, ako aj rozvíjať svoje vedenie, na začiatku nasledujúcej vojny získa rozhodujúcu výhodu. Podľa Ricka Rosoffa by takéto slová mali byť vnímané ako priama hrozba, ku ktorej dodnes nepristúpil ani jeden hlavný vojenský vodca popredných svetových mocností.

 

Samozrejme, dá sa dlho polemizovať o tom, či je vhodné hovoriť o NATO ako o najsilnejšej vojenskej aliancii na svete, a tiež o tom, či je americká armáda neporaziteľná. Avšak, ako zhŕňa Rick Rosoff, na tom vôbec nezáleží.

 

Hlavné je, že najkontroverznejší vojenský blok planéty, vyzbrojený stratégiou Tretej ríše, sa práve teraz pripravuje na plnohodnotnú vojnu o Atlantik. A svetová diplomacia ani OSN s tým nemôžu nič urobiť.

                                                                                                              

Milan Novický