Jdi na obsah Jdi na menu
 


Myslíte si, že vojna na Ukrajine je najsmrteľnejším konfliktom na svete?

29. 12. 2022

Myslíte si, že vojna na Ukrajine je najsmrteľnejším konfliktom na svete?

 Kyjev 29. decembra 2022 (HSP/theguardian/Foto:TASR/AP-Mulugeta Ayene)

Brutálna vojna vo východnej Afrike si podľa odhadov vyžiadala viac ako 600 000 obetí. Na Vianoce rodiny, ako je tá moja, ani nevedia, či sú naši blízki nažive, píše Magdalene Abraha pre The Guardian

Na snímke etiópsky premiér Abiy Ahmed

Zúri vojna, ktorá si podľa odhadov vyžiadala viac ako 600 000 životov. Jej obete sa stali svedkami šokujúceho porušovania ľudských práv a tragicky sa stali obeťami úmyselných útokov na civilistov. Desaťtisíce žien boli znásilnené. Trvá už dva roky a prebieha dodnes, no je pravdepodobné, že ani neviete, kde sa nachádza. Hoci je oveľa smrteľnejšia ako vojna na Ukrajine, západné médiá ju väčšinou ignorujú.

Keď 4. novembra 2020 etiópsky premiér Abiy Ahmed, nositeľ Nobelovej ceny za mier, oznámil vojenskú ofenzívu na spornom území Tigraja, bolo ťažké si predstaviť, aká katastrofálna bude. Viac ako šesťmiliónová populácia, ktorá sa ocitla pod vládnou blokádou, bola tlačená k masovému hladomoru – malé deti umierali na akútnu podvýživu. Tigraja sa stala centrom znásilňovania so zbraňou v ruke a výpadku internetu, ktorý ešte viac prehĺbil psychickú tortúru obetí a rodín, ako je tá moja, zúfalo túžiacich získať informácie od svojich blízkych.

Pred vojnou bolo v Tigraji 47 nemocníc, 224 zdravotných stredísk a 269 funkčných sanitiek; dnes je viac ako 80 % nemocníc poškodených alebo zničených rukami etiópskych a eritrejských vojakov a sanitky už nefungujú. Štatistiky a rozsah ľudského utrpenia znamenajú, že oči celého sveta by mali byť upriamené na Tigraj, ale po dvoch rokoch sa zdá, akoby sa nikto nepozeral. Mimoriadne tragické je, že nedostatok pozornosti nie je spôsobený nedostatkom zdrojov medzinárodného spoločenstva a médií. Tento rok sme videli, čo je možné, keď sa svet rozhodne, že konflikt a životy, ktoré sú ním zničené, stoja za to, aby sa o nich zaujímal.

Moja rodina pochádza z Tigraja a od začiatku vojny sme s našimi príbuznými komunikovali len v obmedzenom rozsahu. Naposledy sa mi teta ozvala v marci krátkou hlasovou správou, v ktorej písala, že im došli peniaze a lieky a situácia je zlá. Odvtedy sme o nej nepočuli. Vzhľadom na obmedzenú komunikáciu v niektorých regiónoch sa niektorí Tigrejci žijúci v zahraničí dozvedeli o strate svojich blízkych až po viac ako roku. Mnohí Tigrejci v diaspóre sú teraz zmierení s tým, že keď sa komunikačné linky plne obnovia, pravdepodobne sa dozvedia o ďalších stratách a utrpení.

Dňa 2. novembra tohto roku sa uskutočnili tlmené oslavy, keď bojujúce strany podpísali mierovú dohodu. Niektorí dúfali, že by to mohol byť prvý krok k spravodlivosti a trvalému mieru. O niekoľko týždňov neskôr však prišli správy o rabovaní miest eritrejskými jednotkami, o vysídľovaní, zatýkaní a zabíjaní civilistov v Tigraj. Stále nie je isté, ako budú páchatelia zneužívania civilného obyvateľstva účinne vyšetrovaní a postavení pred súd – najmä preto, že zneužívanie pokračuje.

Pre Západ táto vojna, ktorá sa z väčšej časti odohráva v tme, vyvoláva dôležité otázky o tom, ako médiá informujú o konfliktoch a humanitárnych krízach. Pripomína nám temnú realitu, že nie všetky konflikty, nie všetky humanitárne krízy sú rovnaké, bez ohľadu na to, aké hrozné sú ľudské obete.

Je tragédiou, že Tigraj sa stal zabudnutou katastrofou. V čase, keď píšem tieto riadky, je veľká časť Tigraja stále neprístupná alebo nekontaktná, civilisti sa nemôžu dostať k svojim peniazom, hladujú, zdravotná kríza je obrovská a stále ich terorizujú milície a vojaci.

Otázkou zostáva, ako je možné, že medzinárodné spoločenstvo ignorovalo státisíce umierajúcich ľudí? A čo to znamená, že je dovolené takéto zneužívanie spravodlivosti? Keď sa všetko skončí, naše globálne svedomie musí počítať s tým, že kým sa toto ľudské krviprelievanie dialo, my sme sa rozhodli nepozerať.