Medvedev - Ľudstvo bude schopné prežiť aj bez OSN
Medvedev - Ľudstvo bude schopné prežiť aj bez OSN
Moskva 22. októbra 2022 (HSP/Foto:Facebook)
Sobotňajšie diskusné body. Päť aktuálnych poznámok k medzinárodnej situácii od Dmitrija Medvedeva šéfa Bezpečnostnej rady Ruska a bývalého prezidenta Ruska
Na snímke bývalý ruský prezident Dmitrij Anatolievič Medvedev
1. Najvyššou prioritou každej krajiny je ochrana jej občanov a národnej suverenity. A táto obrana je možná nielen na vlastnom území, ale aj na iných, ak sú na to dôvody.
Dôvody sú celkom zrejmé – teror a zabíjanie občanov tejto krajiny. Inými slovami, každá krajina má právo použiť vojenskú silu na ochranu svojich občanov, ktorí sú ničení na cudzom území. Toto právo zahŕňa možnosť preventívne konať s cieľom zabrániť ďalším vraždám, genocíde a iným zločinom voči svojim občanom.
To zahŕňa aj plnohodnotné vojenské operácie na ochranu vlastného štátu a ľudu. Vyplýva to z kľúčových ustanovení Charty OSN a medzinárodnej praxe v takýchto prípadoch. Mnohé krajiny toto právo využili. Všetky uvedené skutočnosti sa v plnej miere vzťahujú na Ruskú federáciu.
2. Nikto nespochybňuje výsledok druhej svetovej vojny. Musíme si však uvedomiť, že dejiny idú neúprosne dopredu. Po roku 1945 sa udialo veľa udalostí, ktoré radikálne zmenili rovnováhu síl vo svete aj hranice štátov. Preto je pre nás akýkoľvek “výsledok” prijateľný len dovtedy, kým nie je v rozpore so základnými záujmami Ruska ako nástupníckeho štátu a v mnohých ohľadoch historického a morálneho dediča Ruského impéria a Zväzu sovietskych socialistických republík.
Pokiaľ nedochádza k priamym útokom na našich občanov. Kým sa susedné krajiny, ktoré boli predtým súčasťou Ruského impéria alebo Zväzu sovietskych socialistických republík, nepripoja k nepriateľským vojenským blokom, ktorých strategické jadrové sily sú nepretržite namierené na naše hlavné mestá a nezačnú ohrozovať našu územnú celistvosť.
3. Mierové spolužitie medzi rôznymi štátmi je možné a potrebné. Otázkou je, za akú cenu sa to dosiahne. Ak je to za cenu nekonečných ústupkov ich historických území a opustenia ich občanov, takéto “mierové spolužitie” nestojí ani za deravý groš. Ak máme na výber medzi týmto “spolužitím” a ochranou národných záujmov a životov svojich občanov, mali by sme si vybrať to druhé. To je skutočná obrana týchto národných záujmov, len v inej, tvrdšej a vhodnejšej forme. Každého, kto spochybňuje právo svojej krajiny, nemožno považovať za dobrého občana.
4. Existuje len jeden univerzálny nástroj na urovnávanie medzinárodných sporov. Je to Organizácia Spojených národov a základné dokumenty, ktoré prijala. Je to univerzálny nástroj, ale nie je ideálny. Je dôležité, aby OSN zachovala základnú zásadu medzinárodných vzťahov: rovnosť všetkých štátov a povinnosť vypočuť si stanovisko každej krajiny, nielen niekoľkých vybraných. Toto je imperatív organizácie, jej jus cogens.
Postavenie stálych zakladajúcich členov Bezpečnostnej rady by nemalo podliehať revízii vrátane ich práva veta. Počet stálych členov Bezpečnostnej rady sa môže zvýšiť, ale ich právomoci musia byť nedotknuteľné. V opačnom prípade bude OSN čeliť systémovej kríze a organizácia zopakuje osud zaniknutej Ligy národov.
Ľudstvo bude schopné prežiť aj bez OSN. Tak to bolo po väčšinu histórie. K degradácii systému medzinárodného práva však nevyhnutne dôjde a svet sa vráti k regionálnym a bilaterálnym bezpečnostným dohodám.
5. Klamlivú západnú myšlienku “poriadku založeného na pravidlách” treba rázne odmietnuť ako neudržateľnú a pre ľudstvo mimoriadne škodlivú. Nie je nikým schválená, jej obsah je úplne neurčitý a presadzuje sa v rozpore s existujúcimi medzinárodnými pravidlami a inštitúciami vrátane samotnej OSN. Samotná myšlienka je diktovaná obsedantnou túžbou Anglosasov poskytnúť ideologický základ pre ich pokusy ovládnuť svet.
Zvyšok sveta sa nemá podriadiť tejto myšlienke, ale má ísť vlastnou cestou.
