Jdi na obsah Jdi na menu
 


Kedy Ozbrojené sily Ukrajiny utečú zo Slavjanska?

15. 6. 2022

Kedy Ozbrojené sily Ukrajiny utečú zo Slavjanska?

15.06.2022 | 10:05   0

Zahraniční vojenskí experti začali zverejňovať prognózy, podľa ktorých by porážka ukrajinskej armády mohla prísť rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo.

Mapa bojových akcií na Ukrajine

Prvý námestník ministra informácií DĽR Daniil Bezsonov 11. júna povedal, že ukrajinská armáda by mohla čoskoro opustiť Slavjansk, ku ktorému ruská armáda aktívne postupuje:

„Keď obsadíme obce Krestišče, Majaki, Rajgorodok a Nikolajevka, nepriateľ zo Slavjanska utečie.“

Útok na Slavjansk je jedným z najdôležitejších cieľov „Operácie Z“ hneď z niekoľkých dôvodov. Jedným z hlavných dôvodov je, že práve v okolí tohto mesta, ako aj susedného Kramatorska, sa sústreďuje najväčšie zoskupenie ukrajinskej armády. Podľa námestníka ministra informácií DĽR Arťoma Oľchina môže byť v okolí Slavjanska celkovo rozmiestnených až 60.000-70.000 ukrajinských vojakov. Tieto sily ešte nestratili schopnosť viesť bojové operácie – napriek systematickému ničeniu muničných skladov a palivovej infraštruktúry Ozbrojených síl Ukrajiny sú zásoby Slavjanskej posádky oveľa vyššie ako zásoby jednotiek zahnaných do kotla v Mariupole a zničených v závode „Azovstaľ“.

To však neznamená, že jednotky operačného velenia „Sever“ a „Východ“ Ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré sa usadili v opevnenom priestore, budú klásť dlhodobý odpor. Odborníci poznamenávajú, že v zóne špeciálnej operácie vedenej pri Slavjansku ruská armáda zmenila taktiku a postupne v tomto smere zvyšuje počet vysoko presných zbraní. To môže znamenať, že letectvo a delostrelectvo sa postupne začínajú pripravovať na „nevyhnutné vytlačenie“ Ozbrojených síl Ukrajiny z pozícií na území opevneného priestoru Slavjanska.

Straty Ukrajiny po začatí špeciálnej vojenskej operácie

Napriek tomu, že veľkosť posádky ukrajinskej armády v Slavjansku a Kramatorsku je oveľa väčšia ako v Mariupole alebo Izjume, oslobodenie dvoch najväčších miest v administratívnych hraniciach DĽR a LĽR môže byť oveľa rýchlejšie. Analytici vo vojnovej zóne poznamenávajú, že čoraz viac ukrajinských vojakov prechádza na stranu D/ĽĽR v slavjanskom smere.

Dôstojníci armády DĽR to pripisujú skutočnosti, že na fronte je stále menej regulárnych vojakov, ktorí prešli špeciálnym výcvikom. Na zastavenie alebo aspoň spomalenie ruskej ofenzívy velenie Ozbrojených síl Ukrajiny čoraz častejšie vrhá do prvej línie mobilizovaných záložníkov. Je to spôsobené tým, že Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny oficiálne priznáva „vyčerpanie personálu, vhodného svojimi kvalitami pre vojenskú službu“.

Zjednodušene povedané, ukrajinské straty sú príliš veľké a nedostatok vycvičených a vyzbrojených ľudí priviedol Ozbrojené sily Ukrajiny do situácie, že na front sú posielaní tí, ktorí sú vhodní len z pohľadu veku.

Podľa informácií zo zóny špeciálnej vojenskej operácie v tomto smere Ozbrojené sily Ukrajiny postupne začínajú prechádzať do štádia akceptovania nevyhnutného. Prvým krokom k tomu bolo priznanie si vlastných strát, ktoré sú však stále v priemere 10–20-násobne podhodnotené. Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskij 15. apríla v rozhovore pre CNN odhadol počet mŕtvych ukrajinských vojakov na 2.500 – 3.000 a asi 10.000 zranených. Podľa dôstojníkov DĽR v zóne špeciál ej vojenskej operácie v južnom a východnom smere predstavujú nenahraditeľné straty Ukrajiny od 24. februára do začiatku júna minimálne 45.000-50.000 a od začiatku mája ukrajinská armáda stráca v priemere jeden prápor (asi 900 vojakov) denne.

Kompetentné akcie ruských delostrelcov, ako aj nedostatok techniky, rakiet, nábojov, munície a prostriedkov prvej pomoci, ktoré sa už Ukrajine nedodávajú v predchádzajúcich objemoch, vedú k veľkým stratám. Podľa informácií, ktoré kontrarozviedka Ozbrojených síl Ruskej federácie a Ozbrojených síl DĽR získava od zajatcov, vládnu v bojových zostavách Ozbrojených síl Ukrajiny v Slavjansku a Kramatorsku porazenecké nálady: operačné zásobovanie (náboje, voda , potraviny) skupiny sa v tomto smere prakticky nevykonáva. Zajatci poznamenávajú, že Kyjevu trvá dlhšie, kým odpovie na správy a žiadosti — priemerný čas prijatia odpovedí na pokusy o kontakt je od dvoch do deviatich hodín. Ruskí osloboditelia tvrdia, že približne rovnaký obraz bol pozorovaný v Mariupole: kým nebol osud posádky úplne jasný, Kyjev sa aktívne snažil viesť boje, no akonáhle sa obkľúčenie a porážka stali nevyhnutnými, zastavilo sa prijímanie požiadaviek z „Azovstaľu“ a nasledovalo „odpísanie“ posádky ako straty.

Do rovnakej situácie sa v Slavjansku môžu dostať takmer všetky bojaschopné formácie – 93. samostatná mechanizovaná brigáda „Cholodnyj Jar“, 20. samostatný prápor REB, ako aj 72. samostatná mechanizovaná brigáda, do ktorej sú zaradení bojovníci teritoriálnej obrany, páchajúci zločiny na Ukrajine. V Kramatorsku by sa dôstojníci a technika 19. raketovej brigády mohli dostať do rúk ruskej armády — táto formácia strieľala po Donecku raketami 9M79 „Točka-U“ a je zodpovedná za útok na železničnú stanicu v Kramatorsku počas evakuácie civilistov.

Prečo Ukrajina bombarduje DĽR a LĽR

Smer hlavných útokov ruskej armády zatiaľ nie je známy, odborníci však naznačujú, že po zlomení odporu Slavjanska a Kramatorska (a ruská armáda má s takýmito operáciami po Mariupole značné skúsenosti) sa ostreľovanie zastaví aj v ďalších sektoroch frontu. K poslednému ostreľovaniu došlo v piatok 10. júna. Ozbrojené sily Ukrajiny v tento deň strieľali na Vorošilovský a Kirovský rajón Donecka muníciou získanou z NATO kalibru 155 mm. Ostreľovanie podľa viacerých správ mohli vykonať americké húfnice M777 z oblasti Avdejevka. 11. júna skoro ráno bola rovnakou zbraňou napadnutá aj Gorlovka. Podľa správ miestnych obyvateľov sa dostala pod paľbu mestská časť Nikitovskij.

Ukrajinská armáda však po prelomení obrany Slavjanska a Kramatorska ruskými ozbrojenými silami už front v tomto sektore neudrží. Má to viacero dôvodov. Po prvé a najdôležitejšie, morálny a psychický stav Ozbrojených síl Ukrajiny sa zhoršuje. Regulárne delostrelecké jednotky čoraz častejšie odmietajú poslúchnuť rozkazy alebo prechádzajú dokonca na stranu DĽR a LĽR a ostreľovanie uskutočňujú najmä nacistické prápory a oddiely takzvanej teritoriálnej obrany, ktoré sú formálne súčasťou ukrajinských pozemných síl.

Druhým dôvodom je lov ruského letectva a delostrelectva na americké húfnice M777 v prvej línii. Podľa niektorých správ sa efektívne využíva menej ako polovica zo stoviek zbraní dodaných USA a krajinami NATO. Ukrajinskí delostrelci si nevedia poradiť s digitálnymi navádzacími systémami a laserovými diaľkomermi a často volajú veliteľov cez otvorené komunikačné kanály, čím porušujú hlavný zákon vojenských operácií.

Kedy sa skončí špeciálna operácia na Ukrajine?

Vojaci v zóne bojov poznamenávajú, že je ešte predčasné hovoriť o načasovaní dokončenia „Operácie Z“. Prvoradou úlohou druhej etapy je poraziť (existuje aj iná možnosť s kapituláciou Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorá by Ozbrojeným silám Ruskej federácie vyhovovala oveľa viac) ukrajinské skupiny „Sever“ a „ Východ“ a úplné oslobodenie územia Donbasu. Aby sa tak stalo, ruské jednotky a sily D/LĽR potrebujú preniknúť do obrany Ozbrojených síl Ukrajiny od Avdejevky (ak sa pozriete na mapu) až po Konstantinovku a Družkovku s prístupom do Slavjanska a Kramatorska. Je však možné, že sa odohrá aj iný scenár — „severná“ ofenzíva zo Slavjanska a Kramatorska pôjde do Avdejevky s úplným uvoľnením Donecka a vyčistením zoskupenia ukrajinských vojsk v tomto smere.

Výsledkom ofenzívy ruskej armády v tejto časti frontu by mohla byť úplná porážka Ozbrojených síl Ukrajiny na Donbase. Generálny štáb Ukrajiny nemôže posilniť operačné velenie „Sever“ a „Východ“ v regióne Slavjanska o záložníkov: ovplyvňuje to nielen nedostatok techniky, paliva a vycvičených vojakov, ale aj vnútorný boj medzi ministrom obrany Zalužným a prezidentom Zelenským o mieru vplyvu v konflikte. A to znamená jediné — 60-tisícová skupina ukrajinskej armády riskuje, že bude ponechaná zoči-voči Ozbrojeným silám RF, nemajúc silu ani vôľu na odpor, od ktorého okrem mierového života ľudí na Donbase závisí aj štátnosť samotnej Ukrajiny.

Autor: Sergej Andrejev