Kandidáti proti NATO povedú AfD do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024
Kandidáti proti NATO povedú AfD do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024
Bratislava 31. júla 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:Twitter)
Zdá sa, že AfD v Bruseli zaujme otvorenejší postoj proti NATO, keďže frakcie okolo Björna Höckeho zabezpečili v druhý deň výročného kongresu strany výber mnohých protivojnových kandidátov do európskych volieb, píše Thomas O’Reilly pre The European Conservative
Na snímke saský europoslanec Maximilian Krah
Druhý deň výročného kongresu AfD v Magdeburgu priniesol víťazstvo protiamerických frakcií v strane, keď delegáti zvolili zoznam kandidátov proti NATO, ktorí sa zúčastnia budúcoročných volieb do Európskeho parlamentu.
Približne 600 delegátov strany sa zišlo v meste Magdeburg na východe krajiny, aby rozhodli o najmenej 30 kandidátoch, ktorí budú reprezentovať populistickú stranu v európskych voľbách, v ktorých by AfD mohla viac ako zdvojnásobiť počet svojich europoslancov na viac ako 20, ak sa súčasné prieskumy udržia.
Napriek tomu, že AfD v poslednom čase prudko stúpa v prieskumoch verejnej mienky, jej budúci postoj k vojne na Ukrajine je rozpoltený, pričom interní komentátori zaznamenali v uplynulom roku rétorický posun smerom k tvrdej pravici, ktorý podporila občianska podpora z bývalého východného Nemecka, ktorá je naklonená postoju proti NATO.
Na čele tejto kampane je saský europoslanec Maximilian Krah, ktorý sa v sobotu večer so 65 % hlasov dostal na čelo kandidačnej listiny AfD pre rok 2024, keď na poslednú chvíľu porazil svojho protikandidáta a pomerne neznámeho člena okresnej rady Andreasa Ottiho.
Drážďanský právnik Krah odišiel z CDU do AfD v roku 2016 a je členom celoštátnej exekutívy strany, ako aj blízkym spojencom radikálnych frakcií v strane, sústredených okolo regionálneho lídra AfD Björna Höckeho a tvrdej frakcie v strane známej ako “Der Flügel”.
Höcke, ktorý za svoju nacionalistickú rétoriku neustále čelí prenasledovaniu zo strany štátu, počas dnešného hlasovania načrtol svoje želanie, aby sa pravicoví a ľavicoví voliči v Nemecku zblížili v otázke zahraničnej politiky.
Krah, ktorého mnohí členovia súčasnej delegácie AfD v Bruseli považujú za jedovatú postavu známu svojimi verejnými sympatiami k Rusku a Číne, venoval svoj víťazný prejav v sobotu večer útokom na umiernenejšie prvky v strane, ktoré podľa neho proti nemu viedli očierňujúcu kampaň.
Krahova voľba pravdepodobne spôsobí určité bolesti hlavy parlamentnej skupine ID, z ktorej bol vo februári vylúčený pre obvinenia z podvodu a v ktorej ho francúzski poslanci EP veľmi nemajú radi pre jeho minuloročnú verejnú podporu Le Penovej rivala Érica Zemmoura.
Napriek tomu delegáti strany pohodlne rozhodli o pokračovaní členstva AfD v skupine ID smerom k volebnému obdobiu.
Delegáti AfD tiež zvolili bavorského poslanca Petra Bystroňa za svojho kandidáta číslo dva pre voľby do Európskeho parlamentu. Vzrastajúca postava pravice v strane Bystron čelil prenasledovaniu zo strany nemeckých spravodajských služieb pre svoje styky s identitárnymi skupinami a kriticky sa vyjadroval o nemeckej podpore Ukrajine.
Za zástupcu strany v roku 2024 bol v noci zvolený aj durínsky krajinský poslanec René Aust, známy ako blízky spojenec Höckeho a radikálov, ako aj súčasná europoslankyňa Christine Andersonová, ktorá je považovaná za umiernenejšie krídlo AfD.
Na rozdiel od pôvodného protokolu AfD rozhodne o svojom manifeste pre európske voľby až po výbere všetkých kandidátov v procese, ktorý by mal trvať ešte týždeň.
Stále utlmenejšia postava v strane, spolulíderka AfD Alice Weidelová, tiež vystúpila s úvodným prejavom, v ktorom vyzvala na vytvorenie “pevnosti Európa”, aby sa obmedzila masová imigrácia do Nemecka z krajín tretieho sveta. Zjazd možno zatiaľ považovať za strategickú prehru Weidelovej a umiernených, keďže bojuje o udržanie čoraz rozdielnejšej a frakciami zmietanej strany pohromade.
Zatiaľ čo väčšina európskych populistických strán po invázii na Ukrajinu zmenila svoj ambivalentný postoj voči Kremľu, alebo s ním dokonca vopred sympatizovala, AfD sa medzi európskou pravicou vyznamenala svojím hlasným posunom proti NATO za posledných 18 mesiacov, keď tvrdila, že vojna je proti najlepším záujmom Nemecka.
