Je čas vziať si čo je naše. O koľko územia príde Ukrajina. Alebo o územie príde Rusko?
Je čas vziať si čo je naše. O koľko územia príde Ukrajina. Alebo o územie príde Rusko?
Kyjev 19. septembra 2022 (HSP/vz.ru/Foto:screenshot)
Nemecko sa vzdáva osobitných vzťahov s Ruskom tým, že dodáva zbrane Kyjevu, uviedol ruský veľvyslanec v Nemecku Sergej Nečajev. Politický analytik Vladislav Belov povedal, čo musí Berlín urobiť v záujme zmierenia s Moskvou
Mapa, ktorú zverejnil Medvedev a má zachytávať prognózy analytikov
“Kyjev by mohol stratiť tretinu alebo polovicu svojho územia. To nie je jediná smutná prognóza pre Ukrajinu, ktorá v posledných dňoch zaznela na Západe. Prečo predstavitelia západného vedenia konečne začali vyslovovať to, čo sa v Rusku už dávno prorokovalo? A aký scenár kolapsu Ukrajiny predpokladajú?
Takmer každý politológ v Rusku teraz hovorí o vyhliadkach na rozpad Ukrajiny. So začiatkom vojenskej operácie (presnejšie povedané, po neúspechu istanbulských rokovaní) bolo Rusom jasné, že ukrajinský štát, ktorý sa odmieta demilitarizovať a denacifikovať, v súčasných hraniciach neprežije.
Západní politici sa však snažili tento názor neozvučovať. Ani prezidenti, ani premiéri, dokonca ani poslanci NATO nehovorili o žiadnom územnom rozpade – len o tom, že Ukrajina bude podporovaná až do víťazného konca nad Ruskom.
A zdá sa, že táto pozícia sa mala v septembri len posilniť – po neúspechu ruských vojsk v Charkovskej oblasti a fámach o možnom dodaní moderných systémov protivzdušnej obrany a dokonca lietadiel Američanmi na Ukrajinu. Z východnej Európy však namiesto toho zazneli pesimistické predpovede (aspoň pre Ukrajinu).
Prvý hlas prišiel z Rumunska. Bývalý minister zahraničných vecí Andrej Marga na prezentácii svojej knihy povedal, že nastal čas, aby sa Ukrajina rozdelila. “Sme vo výnimočnej situácii. A so všetkou zodpovednosťou vyhlasujem, že Ukrajina je pre ňu v neprirodzených hraniciach. Zakarpatsko by malo pripadnúť Maďarsku, Halič Poľsku, Bukovina Rumunsku a Donbas a Krym Rusku. Ide o územia iných krajín,” povedal.
Potom prišla správa z Maďarska. Podľa miestnych médií sa súčasný premiér tejto krajiny Viktor Orbán na uzavretom stretnutí so svojimi straníckymi kolegami zo strany FIDES podelil o svoje názory na ukrajinskú budúcnosť – a bol oveľa pesimistickejší ako Andrij Marga. Aspoň pokiaľ ide o množstvo pôdy, o ktorú kyjevský režim príde. “Konflikt na Ukrajine by sa mohol pretiahnuť až do roku 2030 a Kyjev by nakoniec mohol stratiť tretinu alebo polovicu svojho územia,” povedal.
Rovnako zaujímavá je v tomto príbehu aj reakcia Kyjeva. Kým ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na slová Viktora Orbána nijako nereagovalo (napokon, išlo iba o nepriamu informáciu v novinách), k Andrejovi Margovi sa vyjadrilo – ale veľmi opatrne. “Je nám ľúto, že bývalý minister Marga robí vyhlásenia, ktoré spochybňujú základné zásady medzinárodného práva, najmä nedotknuteľnosť hraníc. Plné dodržiavanie týchto zásad je základom bezpečnosti a stability na kontinente,” uviedlo ukrajinské veľvyslanectvo v Rumunsku. To znamená, že žiadne “pečeňovky”, žiadne urážky a rozhorčenie.
Samozrejme, túto reakciu možno vysvetliť špecifikami kritizovanej krajiny. “Nie je možné hlasno korigovať krajinu EÚ a NATO pre Ukrajinu, najmä preto, že značná časť jej pomoci ide cez Rumunsko. A čo sa týka počtu žoldnierov bojujúcich na ukrajinskej strane, Rumuni patria k lídrom. Na rozdiel od Nemcov majú Rumuni národnú dôstojnosť. Akokoľvek paradoxne to môže znieť,” vysvetlil pre VZGLJAD Vadim Truchačev, docent na Ruskej štátnej humanitárnej univerzite.
Nehovoríme však o súčasnom rumunskom prezidentovi alebo ministrovi, ale o ministrovi na dôchodku. Odkiaľ sa berie táto ukrajinská zdvorilosť?
Pravdepodobne vychádza z toho, že Kyjev chápe novú realitu, na ktorú tradičné hulvátstvo pravdepodobne nebude najlepšou odpoveďou. Realita, v ktorej Západ akceptuje nevyhnutnosť rozpadu ukrajinského štátu.
Áno, USA a Európa naďalej sponzorujú Ukrajinu, ale objem tohto sponzorstva sa v blízkej budúcnosti zníži. Predovšetkým z Európy. Ľudia v Starom svete si už vojnu na Ukrajine nespájajú ani tak s “bojom za demokraciu” a “ochranou celej Európy pred ruským Mordorom”, ako ju vykresľuje Kyjev, ako skôr s ekonomickými problémami, ktoré v Európe spôsobila. Obyvatelia viacerých európskych krajín už teraz prichádzajú v tisícoch na zhromaždenia, na ktorých žiadajú, aby úrady prestali podporovať Ukrajinu a uzavreli mier s Ruskom (dodávateľom lacnej energie) – a to je len september. Čo sa stane v decembri?
A nejde len o účty za elektrinu a kúrenie pre európskych občanov, nielen o rastúcu infláciu. Viktor Orbán predpovedá, že v dôsledku energetickej krízy spôsobenej sankciami by sa túto zimu mohlo zatvoriť až 40 % európskeho priemyslu, čo už znamená stratu pracovných miest a deindustrializáciu.
Existujú aj ďalšie dôvody, prečo čas nepraje Ukrajine a jej územnej celistvosti. Najmä rozdiel potenciálov.
Každý si dobre uvedomuje, že napriek niektorým miestnym úspechom sa potenciál Kyjeva ani zďaleka nepribližuje potenciálu Moskvy. Ukrajina sa už zmobilizovala, vrhá do vojny všetky svoje zdroje – zatiaľ čo Rusi vedú len špeciálnu vojenskú operáciu a, ako povedal Vladimir Putin, “v podstate ešte nič nezačali”. A až teraz, súdiac podľa úderov na ukrajinskú infraštruktúru, Moskva “vážne začína”.
Je aj Západ pripravený “vážne začať”? Premeniť vojnu z regionálnej na skutočne globálnu – teda priamo sa zapojiť do boja s ruskou armádou? Alebo aspoň rozšíriť protiruské sankcie? Ako Orbán správne povedal, Maďarsko bude hlasovať proti – a je možné, že po voľbách v Taliansku (kde sa k moci dostanú odporcovia sankcií) a masových protestoch v Európe nebudú ani ostatné krajiny ochotné rozšíriť niektoré obmedzenia.
Poprední západní lídri to, samozrejme, nemôžu povedať otvorene – ale prečo by to mali robiť, keď to môže urobiť niekto iný?
“Politici na dôchodku často upozorňujú na veci, ktoré si súčasní politici nemôžu dovoliť. To je zvyčajne spôsob, ako zistiť, čo si v jednotlivých krajincáh skutočne myslia,” hovorí pre VZGLJAD Dmitrij Ofitserov-Belsky, vedúci výskumný pracovník IMEMO RAS.
A ten istý Marga nie je práve obvyklým “dôchodcom”. V Rusku ho zvyčajne titulujú ako “bývalého ministra zahraničných vecí”, ale tento politik pracoval oveľa viac v systéme vzdelávania – vrátane vedenia príslušného ministerstva. To znamená, že je veľmi hlboko ponorený do vnútropolitických a ideologických procesov v Rumunsku – a vie, čo národná elita chce. Najmä s cieľom dosiahnuť zisk na Ukrajine.
“
Tieto krajiny (Rumunsko a Maďarsko – pozn. VZGLJADu) si svoje nároky na časti Černovickej a Zakarpatskej oblasti vytýčili už pred 20 rokmi, ale až teraz sa stali takými otvorenými. Zrejme sa rozhodli, že Ukrajina je teraz taká slabá, že sa im naskytla príležitosť profitovať na jej úkor. A v každom prípade profitovať na jej úkor.
Napríklad, ak bude Ukrajine umožnený vstup do EÚ a NATO, môže požadovať vrátenie svojich území ako podmienku vstupu do EÚ a NATO. Ak sa Rusku podarí postúpiť na západ Ukrajiny, bude to prirodzený dôvod na “záchranu vlastných”. Najmä preto, že Maďari a Rumuni na Ukrajine boli zbavení svojich práv,” hovorí Vadim Truchačev.
Je čas vziať si, čo nám patrí.
Zároveň si treba uvedomiť, že ak Rusko dobyje Ukrajinu úplne, tak by tieto Európske štáty museli o územie vlastne obrať Moskvu. Alebo si niekto myslí, že Rusi po tom, čo dorazia na západ Ukrajiny sa zastavia pred územím, ktoré si zaberú Poliaci alebo Rumuni? Nezaváňajú tieto ambície členských štátov EÚ skôr veľkou vojnou?
