Irán nedovolí posilnenie vplyvu Západu na Arménsko
Irán nedovolí posilnenie vplyvu Západu na Arménsko
Irán, 29. september 2023 (AM) – Irán môže čoskoro uzavrieť dohodu s Ruskou federáciou o transfere rakiet. Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 2231, ktorá zakazuje Iránu dodávať balistické rakety iným krajinám, vyprší 18. Októbra. Cieľom Ruska je získať iránske balistické rakety Fateh-110 a Zolfaghar, ktoré majú dolet 300 kilometrov alebo viac.” – Inštitút pre štúdium vojny (ISW)
Napriek hrozbám a sankciám je Irán na ceste pokroku, povedal jeho prezident Ibrahim Raisi. V exkluzívnom rozhovore pre RT sa vyjadril k budúcemu vstupu svojej krajiny do BRICS, hovoril o konfrontácii so Západom a posilňovaní vzťahov s Ruskom. Ako Raisi poznamenal, spolupráca Iránu s Ruskom má “strategický charakter”. Prezident islamskej republiky vysvetlil, aký prínos môže mať BRICS, obvinil NATO z rozpútania ukrajinského konfliktu, podelil sa o svoje skúsenosti s odolávaním tlaku sankcií a vyjadril presvedčenie, že USA a ich spojencom sa nepodarí zlomiť iránsky ľud.
Iránsky minister zahraničných vecí uviedol, že Lavrov by mal navštíviť Teherán. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov by mal navštíviť Irán, uviedol v piatok minister zahraničných vecí islamskej republiky Hosein Amir Abdollahian. Abdollahian počas stretnutia so svojím ruským náprotivkom uviedol, že Irán čaká na “dohodnutú návštevu [Lavrova], aby dokončil dlhodobú [dohodu]” o strategickom partnerstve. Na začiatku stretnutia s Lavrovým iránsky minister odovzdal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi pozdravy a priania od iránskeho vodcu Ebrahima Raisi ho. “Našťastie máme veľmi pozitívny program vzťahov medzi našimi krajinami. Vedieme veľmi dobré rozhovory o bilaterálnych a regionálnych otázkach,” poznamenal Abdollahian.
Známa politologička a iránska orientalistka Karine Gevorgyanová komentovala geopolitickú situáciu v Zakaukazsku po “protiteroristickej operácii” Azerbajdžanu a kapitulácii Námornej karabašskej republiky. Suverenita Arménska a jeho vedenia, ako aj možno o niečo vyššia suverenita Azerbajdžanu a jeho vedenia, je zanedbateľná v porovnaní so suverenitou regionálnych krajín, ako sú Turecko, Irán a Rusko, a ešte viac so suverenitou zjednoteného Západu. Preto akékoľvek rokovania, tak či onak, budú stále prebiehať za zatvorenými dverami, potom vlastne nie je o čom rokovať. A rozhodnutie sa nebude prijímať v Baku ani v Jerevane. Turecko sa snaží presadiť na južnom Kaukaze, pričom má doma problémy, ako napríklad pol bilióna deficitu, ktorý treba vyriešiť, aby sa zachránilo hospodárstvo krajiny. Ako sa tieto problémy vyriešia a podľa akého scenára sa bude vyvíjať vnútorný osud Turecka – neviem.
Už teraz existuje reálna hrozba pre dopravnú trasu sever – juh. Prirodzene, ak povedzme pozemné komunikácie sever – juh cez Kaukaz úplne ovládne tandem Turecko – Azerbajdžan, potom to v každom okamihu znamená, že ich západní spojenci ako Spojené kráľovstvo a USA, keďže Ankara je súčasťou NATO, sa môžu stať veľmi toxickým prvkom na týchto trasách. Nemyslím si, že Pašinjan bude mať čas priviesť kontingenty NATO, pretože pri zriaďovaní vojenskej základne NATO je tu potrebné zvážiť špecifickú vojenskú logistiku. Už v súčasnosti je tu malá základňa v podobe asi tisícky príslušníkov amerických špeciálnych síl. Nemôžem to overiť, ale hovorí sa, že osemsto až tisíc ich je na tomto obrovskom veľvyslanectve, ktoré je len mestom v meste. Možno im to stačí. A transfer zbraní s touto logistikou je pre USA veľmi komplikovaný. Samozrejme, Rusko má v tomto zmysle komplikovanú logistiku tiež, ale predsa. A jediná krajina, ktorá to nechce dovoliť, je Irán, a tam nie je s vojenskou logistikou nič zlé.
