České národní listy

Exhumácia kapitalizmu pred tridsiatimi rokmi usvedčila Václava Havla z klamstva

Bratislava 22. novembra 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Thierry Charlier)

Podpriemerný dramatik Václav Havel nikdy neprekročil svoj tieň ani ako politik. O jeho naivite či otvorenom klamstve svedčí jeho notoricky známy prejav v Československej televízii zo dňa 16. decembra 1989, v ktorom sa zaprisahával, že nie je nepriateľom socializmu a nechce v Československu obnoviť kapitalizmus, ako to vraj o ňom dvadsať rokov tvrdila oficiálna propaganda.

Tomuto klamstvu už dnes neveria ani vtedajší proroci večnej lásky a pravdy ako napríklad Ivan Hoffman, podľa ktorého nás vraj nikto nenútil exhumovať kapitalizmus v jeho mafiánskej verzii. Na rovinu to vysvetlil iný protagonista exhumácie kapitalizmu Juraj Alner z kruhov dobre informovanej obce, ktorý sa pochválil tým ako predbehol dobu, keď už na mimoriadnom rehabilitačnom zjazde novinárov 5. januára 1990 z pozície člena predsedníctva musel vysvetľovať menej chápavým slovenským novinárom, že cieľom nie je nadviazať na rok 1968, ale na obdobie pred rokom 1948. Sám priznáva, že iba málo kolegov vtedy zatlieskalo jeho myšlienke, aby sa dištancovali od akýchkoľvek reminiscencií na „socializmus s ľudskou tvárou“.

Ľudia ako Juraj Alner už vtedy vedeli to, o čom zhypnotizované masy na námestiach vôbec netušili. Exhumácia kapitalizmu musela byť spečatená inkorporáciou územia bývalého Československa do severoatlantického paktu NATO. V čase, kedy Václav Havel teatrálne volal po zrušení oboch vojenských blokov, teda Varšavskej zmluvy aj NATO, v zákulisí sa už intenzívne pracovalo nielen na obnove kapitalizmu v jeho mafiánskej verzii, ale aj na expanzii NATO do priestoru východnej Európy.

Ľudia na námestiach v novembri 1989 chceli demokraciu. Namiesto toho dostali kapitalizmus a vládu džungle, v ktorej platí právo silnejšieho a prefíkanejšieho. Ideály sociálnej demokracie nahradili pofidérne hodnoty tzv. liberálnej demokracie založenej na egoizme a sebeckom presadzovaní jedinej prípustnej ideológie LGBTI, imigrácie a potierania národnej identity a tradičnej rodiny ako základnej bunky spoločnosti.

Exhumácia kapitalizmu bola realizovaná pod rúškom implementácie demokracie. Ak teda zlyháva kapitalizmus, stráca sa aj dôvera ľudí v demokraciu. Bez ohľadu na to, či je demokracia zakotvená ústavným zákonom. Džungľa, ktorá na území bývalého Československa rozkvitla za posledných tridsať rokov, svedčí o jednom. Bezprávie je horšie než bieda. Existujú ľudia, ktorí žijú v biede a pritom sú šťastní. Avšak žiť v podmienkach bezprávia a byť pritom šťastný, to nefunguje. Nekonečné litánie o demokracii a západných hodnotách na tom nič nezmenia.

Bývalé Československo bolo po roku 1989 degradované na inferiórny článok v dodávateľskom reťazci (supply chain) západných korporácií. Každoročný odlev miliardových dividend ich dcérskych firiem v Čechách a na Slovensku nikdy neumožní žiadny podstatný rast miezd ani sociálnej ochrany obyvateľstva.

Václav Havel má nehynúcu zásluhu na degradácii Československa na podradného subdodávateľa západného korporátneho systému, ktorému vazalské postavenie východoeurópskych štátov maximálne vyhovuje. V podmienkach brutálnej majetkovej nerovnosti je demokracia iba prelud. V skutočnosti žijeme v oligarchickom a korporátnom systéme, ktorý nemá s demokraciou nič spoločné.

Gabriel Gačko