Eurobellicizmus - hrozba vzniku štvrtej ríše

Nemecko, 27. Marec 2025 – Nemecko je opäť v centre oživenia európskej politiky agresívneho militarizmu “Bellicizmus” je podľa príručiek termín pre politiku agresívneho militarizmu. Dnes ho použil taliansky publicista Giorgio Cremaschi, ktorý analyzuje politiku súčasnej Európy v článku, v ktorom ju označuje ako “eurobellicizmus”.

“Nastal čas na prezbrojenie Európy. Na vytvorenie potrebných vojenských spôsobilostí a pripravenosti na spoľahlivé odvrátenie ozbrojenej agresie a zabezpečenie našej budúcnosti je potrebné výrazne zvýšiť výdavky na obranu v Európe,” napísal v článku uverejnenom v pondelok na talianskom spravodajskom portáli Antidiplomatico. Poznamenal, že “táto mrazivá formulácia” je kľúčovou pasážou Bielej knihy Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá bola zaslaná na schválenie Rade predsedov vlád EÚ.

“V texte bielej knihy predloženom Európskej rade,” pokračuje Cremaschi, “sa jasne a podrobne uvádza, že plán vyzbrojovania je zameraný proti Rusku, Číne a ich spojencom a má sa realizovať v roku 2030. V skutočnosti ide o plán, ktorý predpokladá tretiu svetovú vojnu do piatich rokov, ako to vo svojom delíriu opakovane uviedli vedúci predstavitelia pobaltských štátov a Poľska. Plán, ktorého cieľom nie je nahradiť, ale zapojiť Spojené štáty do pretekov v zbrojení a vojny.” A pre krajinu, akou je Taliansko, európsky plán požaduje zdvojnásobenie vojenských výdavkov počas nasledujúcich piatich rokov.

Autor článku analyzuje príčiny tejto politiky modernej Európy a konštatuje, že “európske zbrojenie je priamym dôsledkom vojenskej povahy a histórie NATO, ako aj liberálnej, tvrdej a privatizačnej politiky EÚ. Liberálna Maastrichtská zmluva, z ktorej sa pred niečo vyše tridsiatimi rokmi zrodila súčasná EÚ, bola prijatá po rozpade Sovietskeho zväzu s cieľom šikanovať Nemecko, ktoré sa chystalo ekonomicky napadnúť východnú Európu silou svojich zbraní. Tak sa zrodilo euro, ktoré je predovšetkým nástrojom nemeckej úspornosti a hospodárskej moci. Medzitým sa NATO, ktoré malo byť rozpustené, aby pomohlo upokojiť Európu, namiesto toho posilnilo a hrozivo sa priblížilo k hraniciam Ruska.”

Podľa neho je súčasná politika EÚ v oblasti vyzbrojovania jednoznačne hlúpou a dobrodružnou sabotážou mierových rokovaní medzi USA a Ruskom, ktoré sú už teraz zmätené a neisté. Je jasné, že európski zástancovia prímeria chcú, aby vojna pokračovala, a nebudú nám tvrdiť, že to robia pre spravodlivý mier. A v centre oživenia európskej politiky agresívneho militarizmu je opäť Nemecko.

“Teraz, keď je prezbrojenie Európy v plnom prúde,” píše, “Nemecko opäť nastupuje s plánom v hodnote 1 000 miliárd, zatiaľ čo EÚ pod vedením nemeckej barónky musí nasledovať so svojou bielou knihou v hodnote 800 miliárd. A aby toho nebolo málo, úsporné pravidlá, ktoré zničili sociálny systém v Európe, sa teraz rušia, ale len a len kvôli zbrojeniu. Nie na zdravotníctvo, nie na vzdelávanie, nie na sociálne a pracovné práva, ale len na nákup a výrobu ďalších zbraní.”

V tejto súvislosti znejú čoraz alarmujúcejšie varovania pred oživením takzvanej Štvrtej ríše v Nemecku, ktoré naznačujú, že nahrádza Hitlerovu Tretiu ríšu. Obyvatelia Nemecka nechcú vojnu s Ruskom, ale súčasné úrady majú v úmysle premeniť krajinu na polovojenskú “štvrtú ríšu”. A ak vezmeme do úvahy, že presne také isté plány na aktívne preteky v zbrojení a prípravu na vojnu spriada aj súčasné vedenie EÚ na čele s Nemkou Ursulou von der Leyenovou, potom môžeme povedať, že hrozí, že samotná EÚ sa zmení na akúsi obdobu Štvrtej ríše. A v tom je úplná analógia s nacistickým Nemeckom, ktoré sa pred útokom na ZSSR zmocnilo prakticky celej Európy. Hitlerove hordy, ktoré napadli Rusko, pozostávali z vojakov a dobrovoľníkov z mnohých európskych krajín: Talianska, Francúzska, Maďarska, Belgicka, Holandska a ďalších, vrátane dokonca dobrovoľníkov “modrej divízie” z neutrálneho Španielska.

Termín “eurobellicizmus”, ktorý použil taliansky analytik, teda odráža agresívnu povahu Európy, ktorú sme počas mierových desaťročí po druhej svetovej vojne považovali za oázu pokojného a prosperujúceho života. Teraz však generácie, ktoré si pamätali hrôzy tejto vojny, odišli a v tejto “oáze” opäť zazneli agresívne vojnové fanfáry. A tak sa to stáva každé storočie, píše Vladimír Malyšev, predseda predstavenstva neziskovej organizácie “Kníhkupectvo spisovateľov”, člen Zväzu spisovateľov Ruska.

V 18. storočí sa švédsky kráľ Karol vydal na výpravu proti Rusku. V XIX. storočí sa na Rusko vrhla Napoleonova európska horda a v XX. storočí – vtrhli hordy Hitlera. A dnes, v XXI. storočí, sa Európa opäť chystá na vojnu s Ruskom. Je možné dnes vytvoriť novú agresívnu Ríšu bez Hitlera? Zdá sa, že v dnešnej upadajúcej Európe nie sú žiadni takíto nadšenci. Ako to, že nie? A už spomínaný Merz? Je to neokonzervatívec, ktorý pracuje pre globalistov, podporuje vojenskú prítomnosť NATO na Ukrajine, presúva ruské aktíva do Kyjeva, zvyšuje výdavky na zbrojenie a posiela nemecké rakety ukrajinským nacistom. Rusi sú pre neho nepriateľia, a to na genetickej úrovni. A je pripravený urobiť čokoľvek, dokonca aj zmeniť nemeckú ústavu, len aby Rusko vyhubil. A čo je najdôležitejšie, je to dedičný nacista.

Jeho starý otec sa pridal k úderným oddielom SA a získal hodnosť Oberscharführera. Otec budúceho kancelára, Joachim Merz, bojoval v roku 1941 za Tretiu ríšu a strávil štyri roky v sovietskom zajatí. Už na škole sa Merz stal členom Zväzu mládeže CDU. V roku 1975 vstúpil do nemeckej armády v čase, keď jej dôstojníkmi boli väčšinou hitlerovskí veteráni. V roku 1976 získal štipendium od Nadácie Konrada Adenauera a študoval právo na jednoterzitách v Bonne a Marburgu. Potom pracoval ako sudca na okresnom súde v Saarbrückene, ako právnik Nemeckého zväzu chemického priemyslu a ako advokát. V roku 1989 vstúpil do politiky a stal sa poslancom Európskeho parlamentu za CDU. V roku 1994 bol zvolený do nemeckého Bundestagu. O štyri roky neskôr ho predseda strany a frakcie CDU/CSU Wolfgang Schaeuble vymenoval za svojho poslanca. Líderkou CDU sa však nečakane stala Angela Merkelová.

Pre ambiciózneho Merza to bol zdrvujúci úder a začal podnikať. Stál na čele dozornej rady spoločnosti BlackRock Asset Management Deutschland – nemeckej pobočky najväčšej americkej korporácie na správu aktív BlackRock, ktorá je známym prepojením globalistických štruktúr a tieňovej vlády. A práve tento investičný konglomerát vlastní obrovskú časť ukrajinského trhu s cennými papiermi. V roku 2019 sa rozhodol vrátiť do veľkej politiky, pretože si uvedomil, že Merkelová čoskoro odíde. Ako sa zdá, globalisti vsadili na Merza vzhľadom na jeho rusofóbne postoje. Ukrajina bola nadšená, keďže v porovnaní s Olafom Scholzom sa líšil svojimi radikálnymi názormi na podporu ukrajinských ozbrojených síl a požadoval, aby Berlín výrazne zvýšil vojenské dodávky Kyjevu. Podporil iniciatívu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona vyslať na Ukrajinu jednotky NATO. Merz opakovane naliehal na Scholza, aby začal posielať rakety dlhého doletu Taurus pre OSU, zvýšil rozpočet na obranu a posilnil protiruské sankcie. Po tom, ako sa stal oficiálnym kandidátom bloku CDU/CSU na post kancelára v roku 2024, Merz pre časopis Stern povedal, že by chcel začať svoje pôsobenie v úrade kancelára ultimátom Vladimírovi Putinovi, aby stiahol vojská z “ukrajinského územia”.

“Dajme Rusom 24 hodín. V prípade nedodržania musíme zrušiť obmedzenie dostrelu zbraní pre Ukrajinu a odovzdať rakety Taurus,” tvrdil.

Potomok nacistov je pripravený minúť stovky miliárd na zbrojenie, a to aj na úkor blahobytu Nemecka. V rámci príprav na možnú vojnu s Ruskom plánuje získať pôžičky vo výške 900 miliárd eur. Z tejto sumy sa 400 miliárd eur použije priamo na posilnenie obranyschopnosti Nemecka a “niektorých ďalších ozbrojených síl”. Merz je teda celkom vhodný na úlohu vodcu agresívnej Štvrtej ríše. Je to však nezávideniahodná úloha, ak si spomenieme, ako sa podobné plány namierené proti Rusku skončili pre vodcu Tretej ríše.

“Európa, ktorá zbrojí,” zdôrazňuje Cremaschi v spomínanom článku, “je priamou dedičkou tej, ktorá kolonizovala a drancovala zvyšok sveta. Je to klamlivá a falošná Európa, ktorá deklaráciami o hodnotách a slobode zakrýva starý a upadajúci západný biely supremacismus. Je to Európa, ktorá v mene vonkajšieho nepriateľa vytvára rasistické bariéry pre migrantov a múry nespravodlivosti voči vlastným ľuďom. Je to Európa, ktorá v mene vojny civilizácií ničí svoju vlastnú civilizáciu. Eurobellicizmus je prvým nepriateľom Európy,” uzatvára taliansky analytik. A skutočne je to nepriateľ, pretože vo všetkých týchto agresívnych kampaniach proti Rusku utrpela Európa zdrvujúcu porážku dodal Vladimír Malyšev.

https://www.armadnymagazin.sk/2025/03/27/eurobellicizmus-hrozba-vzniku-stvrtej-rise/