Draxler - Veľmoci nesúperia len na Ukrajine. Afrika v chaose a my sa máme na čo tešiť

 Bratislava 28. júla 2023 (HSP/Foto: Pixabay)

Prečo by sme sa mali starať, čo sa deje v subsaharskej Afrike? Prečo tomu Juraj Draxler vôbec venuje pozornosť? Čo je nás do toho, odkiaľ Francúzsko berie urán pre svoj ambiciózny program jadrovej energetiky? Čo je nás do toho, do ktorých krajín bude Rusko po nepredĺžení obilnej dohody dodávať obilie zdarma? Čo je nás do toho, ako Afrika reaguje na biedu? Odpoveď Draxlera nájdete až poslednom odstavci jeho textu. A týka sa nás až sakramentsky, mali by sme sa pripraviť včas

Ilustračný obrázok

“V Nigeri prevzala moc armáda. Proti odstráneniu “prozápadného” prezidenta hlasno protestoval ako americký, tak aj francúzsky minister zahraničia. Nečudo, Niger je chudobná krajina, ale má slušné zásoby uránu. Ten kedysi poslúžil ako zámienka k invázii USA do Iraku, keď na základe falošnej informácie pôvodne talianskej vojenskej rozviedky začal Biely dom rozvíjať príbeh o tom, ako Irak údajne chce získať nigerský urán pre jadrové zbrane.

Niger je len ďalším kúskom mozaiky v silových naťahovačkách domácich skupín na pozadí veľmocenských bojov. Líbyjská občianska vojna, spustená USA a jeho spojencami, destabilizovala veľkú časť severnej Afriky. Presne ako Kaddáfi predpovedal, zo zničenej Líbye si urobili základňu zástancovia radikálneho islamu a prenikajú do mnohých ďalších krajín veľmi širokého regiónu. V Mali sa vláda frustrovaná tým, že jej západní poradcovia a francúzski vojaci bohvieako efektívne s bojom proti islamistom nepomáhali Západniarov vykopla a ako spojenca si zobrala Wagnerovu skupinu. V Burkina Faso minulý rok frustrovaná armáda urobila štátny prevrat. Podobne ako teraz v Nigeri. V týchto dvoch prípadoch Rusi oficiálne nefigurujú, ale pozorovatelia sa vcelku zhodujú, že úspešný príklad Mali v boji s islamistami je inšpiráciou aj pre ďalších v regióne, ktoré majú pocit, že západná pomoc je neefektívna a tak sa zbavujú prozápadných politikov. Región Sahelu (časť Afriky južne od Sahary) je síce extrémne zbedačený, ale má miestami veľké zásoby nerastných surovín. A o tie sa bojuje.

Najmarkantnejší je príklad Južného Sudánu, amerického protektorátu. Keď bol tento región ešte súčasťou Sudánu, ktorý mal pomerne nezávislú zahraničnú politiku, v západných médiách sa objavovali srdcervúce výzvy za jeho nezávislosť, o ktorú zrazu začali vo videách bojovať aj hollywoodské hviezdy. Na prvý pohľad dosť zvláštne, keďže v stave konfliktu s centrálnou mocou boli v severnej Afrike mnohé ďalšie regióny, prečo teda ten dojemný záujem akurát o južnú časť Sudánu? Pretože ten má tretie najväčšie zásoby ropy v subsaharskej Afrike. Pod tlakom USA sa nakoniec v tejto časti vtedajšieho Sudánu uskutočnilo referendum a nasledovala nezávislosť. Prezident Južného Sudánu Salva Kiir sa potom do Bieleho domu dostal častejšie, ako mnoho európskych lídrov (rád sa promenádoval v kovbojskom klobúku, ktorý kedysi dostal od G. Busha). A zahraničné médiá už nijako nezaujímalo, že v krajine hneď po získaní nezávislosti vypukla krvavá občianska vojna, ktorá si v prvej dekáde vyžiadala takmer pol milióna mŕtvych, vo veľkej miere zabitých “prozápadnými” silami. Žiadne uslzené videá hollywoodských hercov.

Tie sa objavili v súvislosti s ďalšou provinciou Sudánu, Dárfúrom. Ale tu bol pokus o odtrhnutie príliš slabý, a tak videá po krátkej dobe skončili, hoci v provincii sa vraždilo a znásilňovalo naďalej. V Sudáne pred pár týždňami prebehol prevrat vedený práve silami, ktoré boli pôvodne vládnou platené s cieľom bojovať v Dárfúre. Po odstránení “antizápadného” predošlého lídra krajiny je ale ústredná moc príliš slabá a tak sa teraz ľahko stala obeťou ozbrojencov nespokojných so svojimi životnými podmienkami.

A to sú len tie najvypuklejšie prípady. Veľká časť subsaharskej Afriky je v ozbrojenom chaose. V tom sa Rusko otvorene angažuje: v Mali, v Stredoafrickej republike a nevojensky ale silno v Eritrei. Teraz navyše Rusko dalo najavo, že chce na kontinente hrať ešte silnejšiu rolu, tým, že krajinám, ktoré sa pridajú na jeho strane, bude výhodne, niekedy dokonca zdarma, dodávať obilie. Na druhej strane stoja tradičné koloniálne veľmoci plus USA. Do toho teplo a neúroda. Tu v Európe sa máme na čo tešiť. Tie masy zbedačených ľudí sa budú snažiť migrovať na sever ešte viac, ako doteraz.”